Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
18. január 2023

Rast protekcionizmu vo svete

Pozeráme sa na spomalenie globalizácie?

Od finančnej krízy pribúda bariér v medzinárodnom obchode. Európa sa dostala do vážneho sporu s USA a hľadá možnosti, ako ochrániť vlastných výrobcov.

Pozeráme sa na spomalenie globalizácie?

Ilustračné foto: pexels.com (Following NYC)

Ekonomická globalizácia je veľkým fenoménom, ktorý predovšetkým od polovice 20. storočia významne ovplyvňuje svetové hospodárstvo.

Voľný obchod a odstraňovanie obchodných bariér, ako sú clá, sa stali symbolom ekonomického blahobytu a napredovania. Koniec koncov, Slovensko ako jedna z krajín, ktoré sú od zahraničného obchodu najviac závislé, môže ďakovať práve voľnému obchodu v rámci EÚ za veľkú časť svojej nadobudnutej ekonomickej sily.

Presvedčenie o výhodnosti liberalizácie medzinárodného obchodu však akoby strácalo dych. Mnohé kľúčové štáty ako USA, Čína či EÚ sa začínajú obracať späť k protekcionistickým opatreniam a k podpore výroby na svojom území.

Postupne sa začína vytrácať presvedčenie štátov o tom, že voľný obchod je hra s pozitívnym súčtom, teda že z neho majú výhody všetky strany, ktoré sa doň zapoja. Sledujeme spomaľovanie, resp. postupný spätný chod ekonomickej globalizácie?

Prvou a najjasnejšou ukážkou spomaľujúcej sa globalizácie je súčasná paralýza v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Táto inštitúcia, ktorej predchodca GATT (pomenovaný podľa názvu svojej zakladajúcej zmluvy Všeobecná dohoda o clách a obchode) vznikol už krátko po 2. svetovej vojne a ktorej vďačíme za odstránenie obrovského množstva ciel medzi krajinami, dnes nedokáže efektívne fungovať. WTO a GATT umožnili, že priemerná výška cla sa znížila z 22 percent v roku 1947 na 5 percent v roku 1999 a dnes sú clá skôr ojedinelou formou protekcionistických opatrení.

V roku 2017 Trumpova administratíva však čiastočne znefunkčnila WTO tým, že zablokovala menovania nových sudcov do jeho odvolacieho orgánu, ktorí majú rozhodovať spory v oblasti medzinárodného obchodu. Trump dokonca hrozil vstúpením z organizácie, pričom argumentoval pasivitou WTO voči neférovým obchodným praktikám Číny.

Súčasná Bidenova administratíva sa však nijakým spôsobom nesnaží túto organizáciu znovu sfunkčniť, práve naopak, v decembri výrazne skritizovala jej konanie v súvislosti s americkými clami na oceľ. Problémy vo WTO však nie sú príčinou spomaľovania globalizácie, ale len jeho dôsledkom.

Od finančnej krízy sa medzinárodný obchod spomaľuje

Pomer globálneho exportu tovarov a služieb k svetovému HDP dosiahol vrchol v roku 2008 a odvtedy má klesajúcu tendenciu. Priame zahraničné investície dosiahli vrchol v roku 2007 na úrovni 5,3 percenta svetového HDP a do roku 2020 klesli na 1,41 percenta.

Od ekonomickej krízy v roku 2008 bolo prijatých 5-krát viac protekcionistických opatrení ako tých, ktoré liberalizovali svetový obchod. Výdavky na subvencie v rámci krajín G7 v posledných rokoch prudko vzrástli z priemerných 0,6 percenta HDP v roku 2016 na 2 percentá v roku 2020.

Situácia sa akoby začínala obracať. Namiesto boomu voľného obchodu, ktorý nastal v roku 1989, sa, naopak, voľný medzinárodný obchod stáva nežiaducim a nahrádza ho subvenčná podpora výroby v domovskej krajine. Za týmto vývojom stojí niekoľko kríz v posledných rokoch a rastúca nedôvera medzi štátmi.

Množstvo týchto kríz súvisí práve so situáciou v USA. Obyvatelia Spojených štátov síce benefitovali z voľného obchodu nižšími cenami pre spotrebiteľov, ale množstvo ich priemyslu sa presunulo do Číny, juhovýchodnej Ázie a strednej a východnej Európy. Toto spôsobilo, že mnohé bývalé priemyselné mestá, na čele s Detroitom, sú dnes upadajúcimi a chudobnými oblasťami.

Keďže náklady na výrobu sú v USA vysoké, pre firmy bolo jednoduchšie sa presunúť do lacnejších krajín a so sebou zobrali aj pracovné miesta. V USA teda existuje časť obyvateľstva, ktorá neťažila z voľného obchodu, ale, naopak, strácala a je z toho výrazne frustrovaná.

Frustrácia obyvateľstva bola ešte prehĺbená počas finančnej krízy v rokoch 2007 – 2008. Táto kríza bola spôsobená nezodpovednými a vysokoriskantnými obchodmi vedúcich bánk, bežný človek s tým nemal takmer nič spoločné.

Práve prepojenosť svetových bánk a globalizácia finančných produktov spôsobili, že dosahy tejto krízy, ktorá sa začala v USA, boli celosvetové. Bežný človek len ťažko rozumel, prečo má zo svojich daní zachraňovať svetové banky, ktoré riskantne investovali. Vznikol pocit, že globalizácia nepomáha lokálnej komunite či rodine, ale, naopak, že následkom nej sa všetko komplikuje a bežný človek stráca kontrolu nad svojím životom.

Práve od finančnej krízy nastalo postupné spomaľovanie globalizácie. Silu pocitu straty kontroly bolo možné vidieť ako počas brexitu, tak aj pri zvolení Donalda Trumpa v USA. Svojím sloganom „Make America Great Again“ mieril práve na frustrovaných ľudí, ktorí v globalizácii vnímali viac nevýhod. Je príznačné, že v prezidentských voľbách vyhral v štáte Michigan, kde sa nachádza aj automobilové mesto Detroit. Štát tak prvýkrát po desiatkach rokov pripadol republikánovi.

Pandémia a vojna na Ukrajine trend urýchlili

V nasledujúcich rokoch pribudli ďalšie krízy. Pandémia covidu-19 pretrhla mnohé dodávateľské reťazce a medzinárodný obchod sa spomalil. Čo je však najpodstatnejšie, do európskeho povedomia sa oveľa viac dostal pojem strategická autonómia.

Inzercia

Európa si uvedomila, že je až príliš závislá od tretích krajín, čo ohrozovalo jej fungovanie. Výrazne sa to prejavilo napríklad pri rúškach, ktorých bolo na začiatku nedostatok. Keďže sme boli pri ich výrobe závislí od Číny, ktorá ich nedokázala v dostatočnej miere produkovať, stali sme sa zraniteľnými. V rovnakej miere je to pri výrobe batérií či iných kľúčových produktov, pri ktorých sa Únia spoliehala na dodávky z iných krajín.

Najnovšia a posledná kríza, vojna na Ukrajine, nám otvorila oči v súvislosti s našou závislosťou od ruského plynu a ropy.

Všetky tieto krízy spôsobili, že v EÚ silnejú hlasy po oveľa väčšej sebestačnosti, produkcii doma na kontinente a strategickej autonómii. Rovnakým smerom sa uberajú aj USA pod vedením Bidena. Namiesto otvorenej obchodnej politiky sa Bidenov prístup výrazne podobá na ten Trumpov – produkovať čo najviac doma.

USA zároveň od Obamovej éry čoraz viac vnímajú Čínu ako svojho geopolitického súpera a medzi týmito dvoma krajinami prebieha obchodná vojna. To je spôsobené aj vysokými deficitmi obchodnej bilancie USA voči Číne a rýchlym čínskym napredovaním v pokročilých technológiách.

Zatiaľ čo obchodná vojna medzi USA a Čínou a ich geopolitické súperenie sú už dlhodobejšou záležitosťou, v súčasnosti dochádza k veľkému sporu medzi tradičnými spojencami USA a EÚ, ktorý môže priblížiť svet k ešte protekcionistickejšej budúcnosti.

Nastane obchodná vojna medzi USA a EÚ?

Všetko sa začalo na prvý pohľad pozitívnou správou v auguste 2022 – USA ako druhý najväčší svetový producent CO2 prijali masívny a komplexný balíček na boj proti klimatickej zmene nazvaný Inflation Reduction Act (IRA). Tento obrovský program tvorí 369 miliárd dolárov v dotáciách na rôzne klimatické politiky.

Problémom je, že väčšina týchto peňazí je určená pre firmy, ktoré majú svoju výrobu umiestnenú v Spojených štátoch, a teda ide o vysokú podporu domáceho priemyslu. Elektromobily montované v Severnej Amerike budú mať napríklad nárok na daňovú úľavu v hodnote až 7 500 dolárov, tie, čo sú čo i len čiastočne vyrobené v Európe, nedostanú nič. Rovnaké podmienky sa vzťahujú aj na produkciu solárnych panelov či iných zelených technológií.

Biden tak síce výrazne pomôže „ozeleniť“ americkú ekonomiku, poskytne však prostredníctvom subvencií aj veľkú výhodu pre amerických výrobcov oproti tým európskym. Tieto subvencie zároveň lákajú európske firmy, aby výrobu presunuli do USA. Tento prístup je navyše s veľkou pravdepodobnosťou aj v rozpore s platnými pravidlami WTO.

A firmy v Európe už začali oznamovať svoje investície v USA. Švédsky producent batérií Northvolt oznámil, že pozastavuje expanziu nemeckej továrne a namiesto toho bude investovať v Spojených štátoch. Nemecký Bosch už stihol od leta po prijatí IRA investovať pol miliardy dolárov do americkej výroby elektromotorov a batérií. Švajčiarsky výrobca solárnych komponentov Meyer Burger otvára závod v Arizone.

Európa je jednoducho investične menej atraktívna ako USA či Čína, ktorá tiež poskytuje štedré štátne dotácie. Toto, pochopiteľne, prebudilo európskych politikov na čele s Macronom.

Počas jesene cestoval do USA, kde sa snažil presvedčiť Bidena, aby dotácie z IRA boli určené aj pre európskych producentov. Toto je však zmietnuté zo stola, keďže legislatíva je už prijatá a medzi demokratickými zákonodarcami nie je vôľa na jej zmenu. Samotné USA ústami vyslankyne pre obchod Katherine Thaiovej navrhujú, aby EÚ prijala svoj vlastný masívny balíček štedrých subvencií pre zelený sektor.

Tu však prichádza k dvom veľkým problémom pre EÚ a to je narušenie vlastného vnútorného trhu a doterajšie odmietnutie ďalších pôžičiek garantovaných EÚ. Únia ako blok si zatiaľ nemôže požičať ďalšie miliardy na finančných trhoch, pretože to severné štáty na čele s Nemeckom a Holandskom odmietajú. Ide o klasický spor medzi južnými štátmi ako Taliansko či Francúzsko s deficitnými rozpočtami a severnými so silnými verejnými financiami, ktoré nechcú za tie južné ručiť.

Pokiaľ by teda mali byť zavedené subvencie na produkciu, štáty by si ich museli individuálne poskytnúť zo svojich rozpočtov a pôžičiek. A práve tu môže dôjsť k veľkej nerovnováhe v rámci vnútorného trhu EÚ.

Nemecko so svojou obrovskou fiškálnou silou môže spôsobiť napr. voči Slovensku rovnakú situáciu, aká je momentálne medzi USA a EÚ – teda poskytne štedré subvencie nemeckým výrobcom a tí budú vo výhode pri konkurencii so slovenskými firmami, ktorým slovenská vláda takú podporu poskytnúť nedokáže.

Spor medzi USA a EÚ sa každým týždňom vyostruje a Macron spolu s eurokomisármi Margrethe VestagerovouThierrym Bretonom tlačia na rázne a rýchle opatrenia. Snažia sa presvedčiť ostatné krajiny o nevyhnutnosti ďalšej spoločnej pôžičky. Chcú uvoľňovať pravidlá pre subvencie a použiť, ak to bude nutné, aj ďalšie protekcionistické opatrenia. Čokoľvek bude napokon prijaté, však znamená viac štátnej podpory pre určité odvetvia a menej medzinárodného prepojenia a obchodu.

Navyše, protekcionistické opatrenia nerastú len medzi Európou a Amerikou. EÚ podmieňuje svoje obchodné dohody environmentálnymi štandardmi, ktoré majú dobrý cieľ, ale mnohé rozvojové štáty ich vnímajú skôr ako nanucovanie európskych regulácií a brzdu ekonomického rozvoja. Napríklad Malajzia pohrozila zastavením vývozu palmového oleja do EÚ v dôsledku nových pravidiel zameraných na boj proti odlesňovaniu.

EÚ uplatňuje taktiež poplatky za emisie na svojich hraniciach. Znamená to, že výrobcovia z tretích krajín dovážajúci uhlíkovo náročné výrobky musia kupovať povolenia, ktoré zohľadňujú rozdiel medzi ich domácou cenou uhlíka a cenou, ktorú platia výrobcovia z EÚ. Tento poplatok má pomôcť vyrovnať hracie pole pre európskych výrobcov, ktorí musia spĺňať prísne normy pri výrobe, rozvojové krajiny to však vnímajú ako obyčajné protekcionistické opatrenia.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.