AfD sa dotiahla na SPD kancelára Scholza Môže gen­der­ovanie v televízii za to, že nacionalistom tak pribúdajú hlasy?

V prieskume Deutschlandtrend sa na­cio­na­listická opo­zičná stra­na AfD dorovnala so sociálnodemokratickou štáto­stra­nou SPD na úrov­ni 18 percent. 

A prieskum agentúry GMS priradil stra­ne, ktorú Spolkový úradu pre ochranu ústavy klasifikuje ako stranu po­dozrivú z pra­vi­co­vého extrémizmu, dokonca až 19 percent – čo je ešte o percentuálny bod viac, ako má SPD spolkového kancelára Olafa Scholza. 

Nemecká AfD ešte zďaleka nemá ta­kú silu, akú získali pravicoví populisti v južnejších nemecko­ja­z­yč­ných krajinách: SVP je dlhodobo prvou stranou Švajčiarska a FPÖ zas kra­ľuje rakúskym prieskumom už viac ako polrok. 

V Nemecku ešte stále vyhráva prieskumy verejnej mienky tá druhá nemecká štátostrana, teda opozičná stredová únia CDU/CSU. V dvoch spomínaných prieskumoch získala 29 percent. 

CDU by s takým volebným výsledkom získala mandát na vytvorenie vlá­dy – ale z tej konzistentne vylučuje AfD. Šéf CDU Friedrich Merz, vý­reč­ný neokon z deväť­de­sia­t­ych ro­kov, ktorý si počas šestnásťroč­nej Mer­ke­lo­vej éry zarobil v Black­Rocku na súkromný tryskáč, zno­vu pri­sa­hal: „Táto strana je xe­nofóbna. Táto strana je an­ti­se­mit­ská. S tý­mi­to ľuďmi nemáme nič spo­ločné a nebude tu žiadna spo­lu­práca – pod rukou, nad rukou, za sto­lom, pod stolom – so mnou a s nami nie.“

Problém politického analytika spočíva v tom, že pre aktuálny vzo­stup nacionalistov neexistuje ľahké vysvetlenie. 

Scholz dal už pred desiatimi rokmi AfD tref­ný prívlastok „strana zlej nálady“.Zdieľať

AfD je vodcovskou stranou bez vodcu a nesie rozhádanosť vo svojej DNA. V nedávnych voľbách v najmenšej spolkovej krajine Brémy dokon­ca ne­moh­la kan­di­dovať – lebo hneď dve krajinské „predsedníctva“ po­da­li v mene jed­nej strany kan­didátku. 

Ak by to bolo len na nich, dávno by už boli zanikli. Vznikli na odpore pro­ti „záchrane“ eura a „záchrane“ Grécka, potom ich na jeseň roku 2015 resuscitovalo rozhodnutie kancelárky Angely Merkelovej pre­me­niť nemecké hranice na korzo. 

Posledný viditeľný nárast zazna­me­nala AfD v druhej polovici roka 2022, čo sa dalo vysvetliť stra­chom Nemcov v čase energetickej a inflačnej krízy.

Na začiatku leta roku 2023 však vonkajší pozorovateľ nevie ro­zoz­nať žiadnu dostatočne veľkú krí­zu na to, aby taká neatraktívna a z veľkej čas­ti odpudivá stra­na, ktorej Scholz už pred desiatimi rokmi dal tref­ný prívlastok „strana zlej nálady“, práve teraz dosiahla vrchol svojej po­pu­la­ri­ty.

„Semaforová“ vláda pomohla oby­va­te­ľom s rôz­nymi baličkami, obá­va­né blackouty v zime neboli, žiadny Nemec nezmrzol na smrť, no a ceny energie sa vrátili na predvojnovú úroveň. A okrem toho je tep­lo, blíži sa dovolenka, financie na dovolenku – súdiac podľa re­zer­vácií – ľudia majú. 

Ani tradičný ťahúň strany, odpor voči masovej imigrácii, v súčasnosti nie je najväčšou starosťou Nemcov. 

Progresívni komentátori prichádzajú s odohratou pesničkou, že AfD je úspešná, lebo ju CDU aj FDP svojím slovníkom le­gi­timizujú.Zdieľať

Azylový problém tu síce je, samosprávy sa sťažujú na preťaženosť, vláda organizovala dva „sami­ty“ na rie­šenie tejto preťaženosti a v členskom jadre vládnej stra­ny Ze­le­ných sa pripravuje vzbura proti sprísneniu Spoločného európskeho azylového sy­stému, o ktorom rokujú orgány EÚ. 

Rozdiel, čo sa týka utečeneckej krízy, spočíva v tom, že protimigračne na­ladený volič tentoraz dostáva ponuku aj od CDU, napríklad od samotného predsedu Merza, ktorý hovorí: „Keď napríklad Zelení per­ma­nentne a naliehavo tvrdia, že vôbec nemáme problém, nie sú pri­pravení v spolkovej vláde ani hovoriť o znížení imigrácie, nieto ešte prijímať rozhodnutia, potom sa problém zväčšuje a tým, ako sa zväčšuje problém, zväčšuje sa aj AfD.“
Rozdiel je aj v číslach: V roku 2022 bolo v Nemecku po­daných 244 132 žiadostí o azyl. To je veľa, ale po prepočítaní na počet oby­va­teľov štyrikrát menej ako v Rakúsku (2022: 109 000 žiadostí o azyl) a stále značne menej ako v nešťastných rokoch 2014 – 2015. 

Odkiaľ sa teda vzal náhly úspech ničím nevynikajúcej AfD? 

V komentariáte nemeckého mainstreamu panuje bezradnosť. Isteže, zlé vládnutie Scholzovej trojkoalície vyvoláva zlú náladu, v prieskumoch na to doplatia všetky tri vládne strany, no to ešte nevysvetľuje, prečo z toho práve teraz profituje najmä AfD. 

Progresívni komentátori prichádzajú s odohratou pesničkou, že AfD je úspešná, lebo ju opozičná CDU aj koa­lič­ná FDP svojím slovníkom le­gi­timizujú. Ann-Karin Müllerová formulovala starú výčitku tak­to: „Na druhej strane je tu CDU/CSU, ktorá sa so svojimi stra­níc­kymi lídrami Friedrichom Merzom a Markusom Söderom rozhodla pre zá­sadnú opozíciu voči Semaforu – a tým opakovane pomáha AfD. Vo­lia ja­zyk, ktorý je taký radikálny a polemický, že ho nor­malizuje a po­súva diškurz doprava.“

AfD vlast­ní nielen protimigračnú tému, jadro jej znač­ky zahŕňa aj na­hnevané od­miet­nutie Zelených. Zdieľať

Niečo také sa píše, odkedy AfD existuje, ale nikdy neznelo tak ne­pres­vedčivo ako teraz: Práve spomínaní páni Merz a Söder majú svo­je divoké časy za sebou, dávno poľavili vo svojom radikalizme a pravidelne už nežmurkajú na krajne pravicových voličov. 

S tézou legitimizácie prišiel aj progresívny komentátor Christian Stöcker, ale rozvíjal ju zaujímavejším spôsobom. Argumentuje na základe politologickej koncepcie „issue ownership“, podľa ktorej po­litické strany môžu politické témy „vlastniť“. 

AfD podľa neho vlast­ní nielen protimigračnú tému, „jadro jej znač­ky zahŕňa aj na­hnevané od­miet­nutie Zelených“.

A ako sme v Po­stoji už písali, postarali sa Zelení o hlavné vzrušenie jarnej se­zó­ny: Svojím zle pripraveným „zákonom o kúrení“ naháňali miliónom Nem­cov strach, že musia možno už pred nasledujúcou vy­ku­ro­va­cou se­zó­nou svoje kotle vytrhnúť z pivnice a vymeniť za ze­le­ný zdro­j ener­gie, ako je napríklad tepelné čerpadlo. 

Umiernený konzervatívec Nikolaus Blome opisuje to, čo sa Zeleným s týmto projektom zákona nechtiac podarilo, ako „matku všetkých kon­špi­račných teórií“: „Údajne zdravý ľudový sentiment proti veľ­ko­mest­skej po­vý­še­neckej elite: to je základný naratív každého po­pu­liz­mu, oni tam hore, my tu dole. Regulačný zásah, ktorému sa tak­mer nikto ne­vyh­ne, a viacnásobná bez­nádej vyplývajúca z nedostatku ce­novo do­stup­ných alternatív v krátkom čase kondenzujú do kom­plex­né­ho pocitu bez­mocnosti.“ 

Nedisponujeme ešte presnejšími dátami, odkiaľ AfD naozaj vzala tie do­datočné percentá, no najpresvedčivejšie znie zatiaľ téza, že slušný, poriadok milujúci Nemec („der brave deutsche Mi­chel“) sa od­razu ocitol v bezútešnej úzkosti voči sfanatizovanej vrchno­sti, kto­rá mu s okamžitou platnosťou zakazuje kúriť vo svojom plynovom kot­le. 

S každým odvysielaním zgenderovaných správ pribudne AfD niekoľko sto­viek hlasov. Zdieľať

Nemeckí Zelení – či sa im to páči, alebo nie – sa vynikajúco hodia na tú­to úlohu. Na úlohu tých od reality odrezaných jakobínov, ktorí pre zá­chranu planéty necha­jú nevinného nemeckého Michela sedieť v chla­de. 

Šéf CDU Merz sa z času na čas pokúša bodovať s anti-woke sig­nálmi, ktoré však obvykle na druhý deň berie späť, teraz po­nú­kol ešte originálnejšie vysvetlenie pre vzostup nacionalistov. 

Na adresu spravodajských redakcií verejnoprávnych televízií napísal: „S každým odvysielaním zgenderovaných správ pribudne AfD niekoľko sto­viek hlasov. Veľká väčšina obyvateľstva neodmieta zgenderovaný ja­zyk a identitárnu ideológiu už len mlčky. Tieto veci sú vnímané ako vtie­ravé.“

Tu treba priblížiť, čo výraz „gegenderte Sprache“ v nemčine zna­me­ná. V prípade hovoreného jazyka znie tak, že hlásateľ (podľa zgen­derovaného pravopisu: hlásateľ*ka) urobí uprostred istých slov krátku prestávku. 

Zdá sa, že Merz sa už trošku naučil, ako nezáväzne viesť kul­túr­ne voj­ny. Zdieľať

Je to tichá spomienka na všetky pohlavia a rody v tomto ves­mí­re, ta­ká mikromodlitba k zlatému teľaťu neobmedzených možností ro­do­vých aj bezpohlavných identít. 

Táto rečová technika sa volá „Glot­ti­schlag“ a treba uz­nať, že niektorí verejnoprávni moderator*ky v nej už dosiahli po­zo­ruhodné majstrovstvo. 

Smola je v tom, že podľa jedného prieskumu iba 13 percent Nemcov pod­poruje používanie takéhoto zgenderovaného jazyka, ostatným lezie „Glot­ti­schlag“ na nervy. To sa presne zhoduje s elek­torátom, ktorý zostal Ze­leným po zbabranom „zákone o kúrení“. 

Samozrejme, Merz čelil ihneď kritike, že svojou tézou zľahčuje nebezpečenstvo vzostupu čiastočne naozaj extrémistickej AfD. 

„Queer splnomocnenec spolkovej vlády“ – áno, najnovšie je aj taký úrad – tvítoval, že práve takéto vyhlásenia živia AfD, „pre­to­že legitimizujú ich extrémne pravicové postoje a politický štýl“. 

Tentoraz pilot tryskáča Merz neotočil a neospravedlnil sa hneď na dru­hý deň. Zdá sa, že sa už trošku naučil, ako nezáväzne viesť kul­túr­ne voj­ny. 

Ak sa pozrieme bližšie na jeho výrok, hovorí iba o „stovkách hla­sov“, ktoré každá zgenderovaná spravodajská relácia naháňa nacionalistom. 

Keďže v Nemecku je 61,18 milióna oprávnených voličov, získala AfD v posledných mesiacoch nie stovky, nie tisíce, nie desaťtisíce a nie státisíce, ale milióny nových voličov. 

Merz sa preto môže tváriť, že tentoraz určite nepreháňal.