Najnovší škandál vyvolal poslanec a bezpečnostnopolitický hovorca AfD Rüdiger Lucassen. Poslanec momentálne druhej najsilnejšej strany, ktorú by podľa aktuálnych prieskumov volilo okolo 24 percent Nemcov, na X zverejnil príspevok, v ktorom pripomenul účasť svojho otca na invázii na Krétu pred 84 rokmi a vyhlásil, že „vojenské výkony bojujúcich jednotiek dodnes oceňujú vojenskí historici a vojaci“ a že „osobné osudy nemeckých výsadkárov dojímajú k slzám“.
„Pre môjho otca bola Kréta jeho prvým väčším nasadením vo vojne. Nasledovali roky na východnom fronte a bitka o Monte Cassino,“ napísal Lucassen v príspevku, ktorý doplnil fotkou, na ktorej v parlamente drží nášivku s nápisom Kreta, ktorým Hitler vyznamenal účastníkov invázie.
Jeho vyhlásenie okamžite vyvolalo na sociálnych médiách vlnu kritiky. A to nielen preto, že nemecko-talianska invázia do Grécka bola neodôvodnenou agresiou voči vtedy neutrálnemu štátu, ale aj preto, že nemeckí parašutisti po výsadku spáchali sériu vojnových zločinov a zavraždili stovky gréckych civilistov.
Druhého júna 1941 pri masakre v Kondomari zastrelili 23 gréckych civilistov, deň nato v dedine Kandanos zavraždili 180 gréckych mužov, žien a detí a dedinu zrovnali so zemou.
Aj v nasledujúcich rokoch na Kréte pokračovalo vraždenie. Od 14. do 16. septembra 1943 v okolí obce Viannos vojaci Wehrmachtu zavraždili vyše 500 Grékov, o dva týždne nato v dedinke Kallikratis na juhozápade ostrova popravili okolo tridsiatky mužov. V auguste 1944 v okolí hory Kedros nemeckí parašutisti zas zavraždili 164 civilistov, v rovnakom mesiaci zrovnali so zemou aj dedinu Anogeia a zavraždili 25 obyvateľov.
Dohromady nacisti počas svojej okupácie Grécka zavraždili asi 30-tisíc civilistov v rámci boja proti partizánom a ďalších 60-tisíc prevažne solúnskych Židov deportovali do koncentračných táborov. Asi stotisíc Grékov zomrelo počas hladomoru 1941 – 1942, ktorý spôsobila nemecko-talianska okupačná politika. Väčšina páchateľov týchto zločinov nikdy nebola odsúdená.
Žiaden z týchto zločinov Lucassen nepovažuje za relevantný. Bez spomienky na civilné obete uzatvára svoj príspevok údajným odkazom na Winstona Churchilla, podľa ktorého vraj „títo statoční, vynikajúco vycvičení a absolútne spoľahliví výsadkári predstavovali kvet nemeckej mužnosti“.
Ako však poukázal historik Matthäus Wehowski, Lucassen Churchillov citát účelovo skrátil a odignoroval, že nemeckí výsadkári v druhej svetovej vojne neboli hocijakou jednotkou, ale Göringovým projektom, ktorý vynikal výnimočnou lojálnosťou voči Hitlerovi a nacistickému režimu.
V druhom zväzku svojej Druhej svetovej vojny ich totiž Churchill opisuje ako „valiant, highly-trained and completely-devoted Nazi parachute troops“ („statočné, vysoko vycvičené a úplne oddané nacistické výsadkové jednotky“). Tento opis potvrdzuje aj novší výskum, podľa ktorého presvedčení nacisti v jednotkách Fallschirmjäger často tvorili drvivú väčšinu vojakov a niekedy dokonca celé jednotky.
Pre nemeckého poslanca však zrejme medzi výrokom „absolútne spoľahlivý“ a „úplne oddane nacistický“ nie je žiaden rozdiel.
Od Lucassena sa dištancoval rad aktívnych aj bývalých vojakov, plukovník vo výslužbe a predseda krajinského zväzu rezervistov v Bádensku-Württembersku Joachim Fallert nazval Lucassenov príspevok „odporným a zahanbujúcim“.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.