Ako dostať dieťa z izby Bude štát platiť tínedžerom, aby sa šli von zabaviť? Už sa to deje

Deti a mladí ľudia budú dostávať každý mesiac od štátu finančný príspevok, aby sa šli zabaviť, porozprávať sa s vrstovníkmi, hlavne, aby konečne vôbec vyšli von. Nie je to vtip, ale reálne rozhodnutie juhokórejskej vlády, informovala CNN. 

Podľa jej odhadov až 340-tisíc ľudí žije v izolácii a nevychádza zo svojich izieb, pričom tento životný štýl sa začína už v čase dospievania, niekedy ešte skôr.

Tamojšie ministerstvo pre rovnosť pohlaví a rodinu oznámilo, že bude vyplácať príspevok 650-tisíc wonov (približne 448 eur) mesačne mladým ľuďom žijúcim v izolácii, aby si neničili takýmto životným štýlom svoje psychické i fyzické zdravie.

Príspevok je súčasťou širšieho kórejského zákona o podpore starostlivosti o mládež. Nárok na dávku majú ľudia vo veku od 9 do 24 rokov, ktorí zažívajú extrémnu sociálnu odlúčenosť. Zahŕňa aj príspevok na kultúrne vyžitie pre tínedžerov.

Podmienkou je, že príjem domácnosti, v ktorej takýto osamelý tínedžer žije, musí byť nižší ako celonárodný priemerný príjem. Mladí sa môžu do programu prihlásiť na miestnom sociálnom úrade, v ich mene môžu podať žiadosť o príspevok aj rodičia alebo dokonca učitelia.

Nie sú výnimkou ani samotárske deväťročné deti

Poberatelia môžu peniaze využiť na väčšinu bežných vecí – jedlo, bývanie alebo aj oblečenie, či kaderníka. Zároveň nebudú musieť nijako dokazovať, že skutočne chodia von. Úrady však veria, že peniaze splnia svoj účel a mladí vďaka pravidelnému príspevku svoje izby opustia a začnú žiť spoločenskejším životom.

Juhokórejská spoločnosť sa cíti bezradne voči fenoménu, ktorý sa podobá japonskému hikikomori. Ázijské krajiny majú s týmto javom u mladých ľudí dlhodobú skúsenosť a vidia, že keď nezakročia, spoločnosť na nečinnosť neskôr dopláca nákladnou zdravotnou starostlivosťou pri liečbe depresií a iných duševných porúch.

Samotársky životný štýl sa podľa správy juhokórejského ministerstva pritom objavuje u čoraz nižších vekových kategórií a vôbec nie sú výnimkou ani deväť- či desaťročné deti. Takéto správanie môže v dôsledku zlého stravovania alebo nedostatku spánku deťom spôsobiť dokonca spomalenie rastu. 

Ilustračné foto: Flickr.com

Či skutočne budú mesačné dávky dostatočnou motiváciou pre izolovaných mladých, je otázne. Tamojší odborníci na duševné zdravie sú skôr skeptickí a plošné rozdávanie peňazí vnímajú ako to najjednoduchšie riešenie, ktoré si nevyžadovalo žiadnu premyslenú stratégiu.

Európa fenomén hikikomori zatiaľ ignoruje

Fenomén hikikomori, o ktorom sme pred časom písali aj na Postoji, si odborníci najskôr spájali výlučne s Japonskom, kde tento jav pozorovali už niekoľko posledných desaťročí. Najnovšie tam evidujú až jeden a pol milióna mladých ľudí, ktorí žijú zatvorení vo svojich izbách.

Ukázalo sa však, že hikikomori nepozná hranice a aktuálne sa šíri naprieč Európou i Spojenými štátmi. Zatiaľ najalarmujúcejšie zistenia hlásia z Talianska, kde detskí psychiatri odhadujú, že vyše 120-tisíc detí a tínedžerov žije uzavretých vo svojich izbách.

Európske krajiny v súčasnosti nevenujú tomuto javu väčšiu pozornosť, a preto oficiálne dáta o deťoch, ktoré odmietajú žiť a zostávajú zatvorené v izbách, neexistujú.

V západnej spoločnosti sa tento jav prejavil naplno počas pandémie, ale odborníci tvrdia, že nemôžeme všetko zvaliť na ňu. Pocitmi osamelosti trpeli mladí aj pred pandémiou, podľa prieskumov dokonca viac ako staršie generácie.

Mladí sa cítia osamelejšie ako skutočne osamelí starí ľudia

Napríklad v prieskume z roku 2019 vo Veľkej Británii takmer deväť z desiatich mladých ľudí vo veku od 18 do 24 rokov uviedlo, že do určitej miery pociťujú osamelosť, až štvrtina z nich trpí osamelosťou často a sedem percent mladých tvrdilo, že sú osamelí stále. 

Britskí odborníci za týmito číslami vidia akúsi neschopnosť dnešných detí a mladých ľudí stretávať sa s priateľmi a vytvárať si hlbší kamarátsky vzťah či už v škole, alebo mimo nej.

„Dieru na trhu“ využila napríklad britská spoločnosť Age UK’s Befriending Service, ktorá prišla s nápadom, ako „vytvoriť most“ medzi ľuďmi, ktorí sa cítia osamelo.

Klientov má najviac medzi staršou generáciou a mladými. Starší klient dostane náhodne vybrané číslo zo zástupcov mladšej generácie a môžu si zavolať. U mnohých z nich sa vytvoril priateľský vzťah a zvyknú si volávať pravidelne, informuje denník Daily Mail. 

Jedným z nich je 24-ročný Tam Adisi z Manchestru, ktorý sa po ukončení školy a presťahovaní sa za prácou cítil v cudzom prostredí osamelo.

„Mnohí ľudia si nedokážu vytvoriť vzťahy a bojujú s pocitom osamelosti. Existuje veľký spoločenský tlak, aby sme tieto potreby nemali a namiesto toho si cenili hypernezávislosť. To je presný opak toho, čo potrebujeme,“ myslí si.

IPčko zaznamenalo 180-percentný nárast pocitu osamelosti u mladých na Slovensku

Český psychiater a vysokoškolský profesor Cyril Höschl pred časom v rozhovore pre Český rozhlas upozornil, že fenomén hikikomori existuje aj v českej spoločnosti, úrady ho však nesledujú. Bolo by naivné myslieť si, že deti na Slovensku tento nebezpečný jav míňa.

Rozhodnutie zavrieť sa na roky vo svojej izbe sa začína práve pocitom osamelosti. A tá slovenské deti skutočne trápi.

Potvrdila to aj Zuzana Juráneková z internetovej poradne IPčko. „Najčastejšou témou, s ktorou sa na nás mladí ľudia v ťažkostiach obracajú, je pocit osamelosti,“ povedala pre Postoj. Vo svojich interných štatistikách poradňa zaznamenala v roku 2022 až 180-percentný nárast pocitu osamelosti u mladých ľudí.

Problémom je spoločnosť zameraná na výkon

„Mladí sa cítia osamelo aj napriek tomu, že sú obklopení ľuďmi. Majú pocit, že sú pod obrovským tlakom, pretože je naša spoločnosť výrazne orientovaná na výkon,“ vysvetlila Juráneková.

„Výkon sa od nich vyžaduje v škole, doma, v zamestnaní, vo vzťahoch a aj medzi rovesníkmi. Boja sa zlyhať, boja sa sklamať, svoju hodnotu vnímajú cez výkon, pretože im to tak spoločnosť nastavuje, a často sa uzatvárajú do seba. Majú pocit, že nemajú s kým a vlastne ani nemôžu hovoriť o tom, ako sa naozaj majú a čo ich trápi,“ dodala.

Podľa Zuzany Juránekovej najväčším nebezpečenstvom v takýchto prípadoch je, že ak mladí ľudia ostávajú s takýmito pocitmi dlhodobo osamote a bez pomoci, môže to prerásť do rôznych duševných ťažkostí, sebapoškodzovania či myšlienok na samovraždu.

Jednou z výhod sociálnych médií je možnosť byť v kontakte s priateľmi. Ako je možné, že aj za takýchto podmienok majú mladí pocit osamelosti?

„Algoritmus sociálnych sietí je nastavený tak, že na nás každú sekundu chrlí nejaký obsah. Vidíme dokonalé fotografie, zážitky, životy, ktoré sú však iba výsekmi zo života tých, ktorí ich postujú. Ak sme denne zaplavovaní týmito obsahmi, môže to v nás vyvolávať pocit vlastnej nedostatočnosti, menejcennosti, znižuje sa sebavedomie a cítime sa ešte viac osamelo, aj napriek tomu, že sme práve na sociálnych sieťach preto, aby sme sa osamelo necítili,“ vysvetlila Zuzana Juráneková.

Podľa nej by internet nemal byť jediným zdrojom napĺňania potrieb mladého človeka. „Potrebujeme vzťahy a potrebujeme si byť blízko,“ myslí si.

Izolácia ľudí výrazne zvyšuje riziko predčasnej smrti 

Nedávne štúdie Americkej psychologickej asociácie odhalili, aký deštruktívny dosah má osamelosť a izolácia na ľudí. Podľa nich zvyšujú riziko predčasnej smrti až o 50 percent. Polovica mladých ľudí, ktorá len zriedkavo komunikuje v reálnom živote, má časté zdravotné problémy.

Vedci z Health Resources and Services Administration zase prišli so záverom, že osamelosť a sociálna izolácia sú pre zdravie rovnako škodlivé ako vyfajčenie pätnástich cigariet denne.

Skúsenosť z Japonska či Južnej Kórey ukazuje, že hikikomori a túžba mladých schovať sa pred životom sa časom sama nevytratí, naopak, po desaťročiach tento jav ešte silnie. Prináša so sebou nárast depresií, úzkostných porúch či iných ochorení.

Mladí, ktorí dlhodobo žijú v izolácii, majú oveľa väčšie riziko, že skončia s depresiami či so závislosťami. Ilustračné foto: Flickr.com

Tento fenomén sa k nám len dostáva, a preto máme čas pripraviť sa naň. Realita však ukazuje, že psychiatrická dostupnosť starostlivosti o detských pacientov sa u nás rokmi skôr zhoršuje.

Zlepšenie duševného zdravia obyvateľstva sme si stanovili v Národnom programe duševného zdravia ešte v roku 2002. Časom sa priebežne aktualizoval, po vyše 20 rokoch sme však stále vo fáze plánovania.

Detské psychiatrické oddelenia hlásia akútny nedostatok lôžok, na všetky deti v krajine pripadá len 49 detských psychiatrov, mnohí z nich sú v dôchodkovom veku a navyše sú rozdelení nerovnomerne. Šestnásť okresov na východe Slovenska nemá ani jedinú pedopsychiatrickú ambulanciu.

Zdravé vzťahy ako základ prevencie

Tieto veci bez priameho dosahu na politiku neovplyvníme, čo však môžeme ovplyvniť, sú funkčné rodinné vzťahy. A práve tie sú prvou prevenciou patologického správania dieťaťa.

Keď Zuzana Juráneková z IPčka opisovala, že mladí ľudia, ktorí volajú o pomoc do poradne, majú pocit, že nemajú s kým hovoriť o tom, ako sa naozaj majú a čo ich trápi, je to vizitka rodinných vzťahov.

Práve puberta je to najťažšie obdobie nielen pre dospievajúcich mladých ľudí, ale aj ich rodičov. Deti sa v tomto období zvyknú uzatvárať do seba a rodičia vtedy nadobudnú pocit, že sa celý vzťah s dieťaťom, ktorý doteraz budovali, vytratil, a ponechávajú dieťa v jeho uzavretosti.

Psychologička Alena Michalcová však v rozhovore pre Postoj zdôraznila, že toto obdobie je len fáza, a „keď sa k nej rozumne postavíme, aj napriek turbulentným časom si môžeme vybudovať s dieťaťom zrelý vzťah“.