Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
12. január 2023

Mladí už nechcú vyjsť zo svojich izieb

Japonský fenomén sa po pandémii rozšíril medzi tínedžermi v Európe

Až čas nám ukazuje, aké deštruktívne stopy zanechala izolácia a opatrenia počas pandémie na fyzickom i psychickom zdraví detí a tínedžerov.

Japonský fenomén sa po pandémii rozšíril medzi tínedžermi v Európe

Ilustračné foto: Flickr.com/Bombardier

Tínedžer zatvorený vo svojej izbe, ktorý stratil záujem o priateľov, záľuby, krúžky, prestáva komunikovať s rodičmi, po dokončení školy mu ani nenapadne riešiť prácu, cez deň spí a v noci surfuje na internete či hrá počítačové hry. A takto môže žiť aj niekoľko rokov.

Tento fenomén má svoje meno – hikikomori. Donedávna si ho odborníci spájali výlučne s Japonskom, kde tento jav pozorujú už pár posledných desaťročí. Predpokladali, že má súvislosť s tamojším veľkým spoločenským tlakom na výkon, ktorý sa začína už u malých detí hneď od nástupu do školy.

Pandémia a opatrenia, ktorými sme na ňu reagovali, však ukázali, že hikikomori nepozná hranice a začal sa šíriť naprieč Európou i Spojenými štátmi. Odborníci tvrdia, že „vďaka“ izolácii počas pandémie fenomén hikikomori medzi mladými v západných spoločnostiach doslova explodoval.

Oficiálne dáta chýbajú

Zatiaľ najalarmujúcejšie zistenia hlásia z Talianska, kde detskí psychiatri odhadujú, že vyše 120-tisíc detí a tínedžerov žije uzavretých vo svojich izbách. 

Český psychiater a vysokoškolský profesor Cyril Höschl v rozhovore pre Český rozhlas upozorňuje, že tento fenomén je už prítomný aj v českej spoločnosti, aj keď oficiálne dáta chýbajú naprieč celou Európou. Nemôžeme preto naivne dúfať, že deti na Slovensku toto nebezpečenstvo obchádza. 

Český odborník upozorňuje, že jedným z dôsledkov pandémie, ktorý pozorujú psychiatri naprieč celým svetom, je nárast psychických porúch. A vďaka reštriktívnym opatreniam sa rozšírili aj také poruchy, ktoré sme doteraz u nás nepoznali.

Doslovný význam japonského výrazu hikikomori je odtrhnutie, ale prekladá sa ako sociálne stiahnutie alebo sociálna izolácia. Autorom tohto termínu je popredný japonský psychológ Tamaki Saitó, ktorý značnú časť svojho profesijného života venoval práve tomuto fenoménu.

„Vďaka reštriktívnym opatreniam sa rozšírili aj také poruchy, ktoré sme doteraz u nás nepoznali.“ Zdieľať

Akými znakmi sa vyznačujú mladí ľudia, ktorí podľahnú hikikomori? Žijú spravidla u rodičov, ale prestávajú s nimi komunikovať. Žijú izolovane vo svojich izbách mesiace alebo dokonca roky, nekomunikujú s okolím a z izby vyjdú len v prípade absolútnej nevyhnutnosti. Ak nemusia, tak to vôbec nerobia.

Dlho spia, väčšinou cez deň a v noci sú aktívni, svoj čas však venujú nespoločenským aktivitám, hrajú sa počítačové hry, sledujú televízor či čítajú knihy. Mnohí z nich vďaka počítačovým hrám žijú viac život alternatívnych online postáv, ktoré si vytvorili, ako svoj vlastný.

Internet nie je závislosť, ale prostriedok

Práve ich aktivita v online svete a komunikácia cez internet je dôvod, pre ktorý sa odborníkom ťažko odlišuje, či ide o hikikomori alebo závislosť od internetu. Ten najdôležitejší znak však je, že závislosť od internetu či sociálnych sietí nie je v popredí, prvotná je sociálna izolácia a úplná strata potreby s niekým komunikovať. Internet im vlastne slúži na nevyhnutný kontakt s vonkajším svetom.

V japonskej spoločnosti už hikikomori predstavuje jedno až dve percentá populácie, čo je viac ako milión ľudí. Ide väčšinou o tínedžerov a mladých, pričom sa to týka hlavne chlapcov a mladých mužov, ktorí sú skôr introvertnejšie typy.

Čo u nich takéto správanie spúšťa, je zatiaľ nejasné. Pôvodne sa myslelo, že to bude veľký tlak na výkon a vorkoholizmus, ktorý sa v japonskej spoločnosti vysoko cení. Po rokoch skúmania však správy z Japonska ukazujú, že príčinou rozvoja poruchy môžu byť rôzne traumatické zážitky z detstva, ako je sociálne vylúčenie a neprijatie medzi vrstovníkmi, odmietanie či šikanovanie.

Prehnané očakávania rodičov deti dusia

Aj rodičia môžu u svojho dieťaťa naštartovať toto správanie, a to vtedy, keď majú od dieťaťa prehnané očakávania. Ak majú rodičia tieto vysoké nároky na dieťa, ktoré neoplýva práve najlepšími výsledkami, prilievajú olej do ohňa. Dieťa si pod vplyvom stresu vyberá únik zo situácie a bezpečný svet hľadá za dverami svojej izby.

Dieťaťu so sklonom k sociálnej izolácii podľa odborníkov nepomáha, keď je otec v rodine neprítomný, či už pre časovú zaneprázdnenosť, alebo konflikty vo vzťahoch. V kombinácii napríklad s príliš ochranárskou matkou to môže viesť k veľkým problémom.

A keď k tomu pridáte problematické obdobie dospievania spojené so vzdorom voči rodičom, tak situácia niekedy vyústi práve do dobrovoľnej dlhotrvajúcej izolácie dieťaťa.

Podľa českého psychiatria Cyrila Höschla sú práve štyri roky, keď sa tínedžer dostane z puberty do času dospelosti, kľúčové, či tento prejav správania odznie alebo sa premení na nejakú duševnú poruchu. Potvrdzujú to aj dáta z Japonska, kde evidujú už aj chronické štádiá tejto poruchy.

Taliani sú v šoku z množstva prípadov hikikomori

Podľa odhadov odborníkov je hikikomori v európskych krajinách rozšírený najviac v severnej Európe a v Taliansku. V Taliansku sa odhaduje viac ako 120-tisíc mladých ľudí, ktorí sa skryli pred okolitým svetom a nechcú s ním komunikovať. Ich vek pritom klesá, je už medzi nimi aj mnoho dvanásťročných detí.

„Bola som zatvorená vo svojej izbe tri roky. Cez deň som spala a v noci bdela. Nerobila som nič, bola som na počítači, pozerala do mobilu. Ani hladná som už nebývala, jedla som raz za deň, vždy v noci,“ hovorí anonymne vo videoreportáži Corriere della Sera mladé dievča, ktoré takisto podľahlo hikikomori.

„Aby mi prešiel čas, veľa som fajčil marihuanu. Zafajčil som si, potom som zaspal a potom som si opäť zafajčil. Jediné, čo ma bavilo, bola sprcha, jedine tam som vedel relaxovať a bol som v nej aj pol hodiny,“ hovorí ďalší muž o dlhých mesiacoch strávených vo svojej izbe.

„Jedol som len raz denne, vystačil som si s tým, čo som našiel doma v kuchyni. Von som si chodil kúpiť len cigarety. Keď som vyšiel, mal som takú silnú úzkosť, že som do trafiky a späť prebehol, pretože som sa chcel zavrieť naspäť do izby.“

Inzercia

Jeden z popredných odborníkov na tento fenomén, psychoterapeut a profesor na Katolíckej univerzite v Miláne Matteo Lancini takisto upozorňuje, že pandémia výrazne zvýšila počet detí, ktoré sa izolujú a najhoršie na tom je, že ich vek neustále klesá. Podľa neho sa takéto deti dajú nájsť už aj na základných školách.

Deti sa začali báť života

„Život pre tieto deti nemá zmysel. Boja sa života, a preto sa z neho chcú stiahnuť. Boja sa konfrontácie, cítia sa nedostatočné, majú strach zo zlyhania. Vidia, že svet plynie ako rozbúrená rieka, ktorej nechcú byť súčasťou. Žijú v noci, pretože v noci sa svet zastaví a len vtedy sa znova nadýchnu,“ vysvetľuje Matteo Lancini vnútorný svet týchto detí.

Taliansky psychoterapeut Matteo Zanon si myslí, že svet dospelých týmto deťom nepomáha. „Adolescenti vidia dospelých unavených; vidia dospelých, ktorí majú málo času, ktorí veľa pracujú a málo zarábajú, vidia ich nespokojných, neochotných počúvať. A tak deti strácajú sebaúctu, zle prežívajú súťaživosť, boja sa zlyhania,“ dodáva.

Rodičom dáva jednoduchú radu: „Ak sa vaše deti zamknú vo svojej izbe a hrajú videohry, skúste sa hrať s nimi, nech vám povedia, čo hrajú.“

„Tieto deti vidia, že svet plynie ako rozbúrená rieka, ktorej nechcú byť súčasťou.“ Zdieľať

A najdôležitejšie je, aby rodičia tento problém nevnímali ako súkromnú záležitosť svojej rodiny, o ktorej sa nehovorí, ale vyhľadali odborníkov, ktorí ich už nasmerujú, ako ďalej. Pretože vytiahnuť deti z tejto izolácie je síce náročné, ale nie nemožné. Bez pomoci zvonka to však podľa neho rodičia nedokážu. A ponechať deti v ich samote vníma ako cestu do pekla.

Pomocou nie je ani rodičovská „opičia láska“. Títo mladí ľudia v dospelosti nemajú záujem hľadať si prácu a mať stále zamestnanie. Preto ak rodičia namiesto vyhľadania odbornej pomoci svoju lásku k deťom prejavujú tým, že aj v dospelosti sa o ne starajú, finančne ich podporujú, poskytnú im bývanie, jedlo a robia im kompletný servis, robia svojim deťom skôr medvediu službu.

Tento fenomén je v talianskej spoločnosti rozšírený natoľko, že si rodičia vytvárajú skupiny, v ktorých hľadajú spoločné riešenia pre svoje deti. Jednou z takýchto skupín je aj Hikikomori Italia Parent Group, ktorá združuje až dvetisíc rodín trápiacich sa s týmto problémom.

Všetko sa začína veľmi nenápadne

Prezidentka tohto združenia Elena Caroleiová na rodičovskom portáli nostrofiglio.it varovala rodičov, aby boli v strehu, pretože všetko sa to začína veľmi nenápadne. 

„Naša spoločnosť má tendenciu zjednodušovať a pripisujeme toto sociálne stiahnutie lenivosti mladých, nejakej chorobe alebo závislosti od videohier. Sú to závažné predsudky.“ Zdieľať

„Na začiatku to boli len občasné, sporadické absencie v škole alebo odmietanie účasti na niektorých spoločenských udalostiach, napríklad odmietanie večierkov či spoločných výletov,“ povedala. Dieťa sa podľa jej skúseností sťahuje zo spoločenského života postupne čoraz viac, až sa ocitne v úplnej izolácii.

Elena Caroleiová tvrdí, že podľa výsledkov výskumov, na ktorých sa jej združenie spolupodieľalo, sú tieto deti introvertné a veľmi inteligentné. Podľa nej nie je správne, ak tieto deti odsudzujeme.

„Naša spoločnosť má tendenciu zjednodušovať a pripisujeme toto sociálne stiahnutie lenivosti mladých, nejakej chorobe alebo závislosti od videohier. Sú to závažné predsudky, ktorých výsledkom sú nesprávne zásahy rodičov, ktoré problém ešte viac zhoršujú.

Ako príčina tohto stavu sa uvádza aj závislosť od internetu. Tieto deti však podľa odborníkov nie sú závislé, ale vďaka internetu prežívajú. „Izolácia vzniká zo strachu zo vzťahov s ostatnými a nie z používania internetu. Hikikomori a závislosť od internetu sú dva rôzne fenomény,“ tvrdí Elena Caroleiová.

Nezakazujte hikikomori deťom internet

Ak dieťa trávi veľa hodín na počítači alebo telefóne, ale má normálne vzťahy s ostatnými, chodí von a socializuje sa, podľa Caroleiovej nie je hikikomori. Hikikomori sa, naopak, zo vzťahov sťahuje. Podľa nej je pre tieto deti internet skôr „spásou“.

„Umožňuje im pokračovať v osobnom raste a štúdiu. Preto odporúčame rodičom detí, ktoré sa dobrovoľne stiahli a izolujú sa v izbách, aby im ponechali voľný prístup na internet. Keď im rodičia budú v používaní internetu brániť, odsúdi to tieto deti do ešte tvrdšej izolácie, z ktorej bude ťažšia cesta späť.

Ako už bolo spomenuté, odborníci vidia za šírením fenoménu hikikomori v západnom svete pandémiu a opatrenia, ktorými sme na ňu reagovali. Treba pripomenúť, že talianske i slovenské školy patrili počas pandémie k najdlhšie zatvoreným v Európe.

V súčasnosti prežívame jednu z najvyšších chorobností malých detí. Pandémia a izolácia detí podľa lekárov vrátili ich imunitu, ktorú si predtým v kolektívoch vybudovali, úplne na začiatok.

Psychiatri, psychológovia i riaditelia škôl upozorňujú, že sa zhoršuje aj duševné zdravie našich detí. Že na tom nie sú naši žiaci a tínedžer najlepšie, najnovšie upozornila v rozhovore pre Postoj riaditeľka Gymnázia Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi Eleonóra Porubcová.

„Ja vidím hlavne vyhorenosť, absolútnu stratu vnútornej motivácie. A to nielen pri veciach, ktoré musia robiť. Nemajú chuť a energiu na nič,“ povedala Eleonóra Porubcová. Podľa jej slov študentov akoby nebavil vôbec život. Mladí ľudia nevidia východisko. „Máme kopu mladých, ktorí pociťujú obrovskú nechuť a nevedia, čo im je,“ dodala.

Podľa skúseností detských psychiatrov z krajín, ktorí sa už stretli s fenoménom hikikomori, je toto len krôčik od toho, aby deti hľadali východisko v absolútnej sociálnej izolácii.

Podľa všetkého by sme sa mali aj my pripraviť na fenomén hikikomori a viac si všímať varovné príznaky. Izolácia počas pandémie bola takým „modelovým hikikomori“, z ktorého sa niektorým už nebude chcieť vyjsť von.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.