Ukrajinské obilie Príliš veľa záujmov a poplašných správ

Zdalo by sa, že rozhodnutím zakázať dovoz ukrajinského obilia a iných agrokomodít sa podarilo zažehnať akútny problém a teraz nastal čas hľadať trvalejšie riešenia, ktoré uspokoja stredoeurópskych aj ukrajinských poľnohospodárov.

Celý problém s ukrajinským obilím má však viacero rovín, ktoré netreba z tejto diskusie vynechať.

Kontaminovaná?

Pôvodný zámer bol, aby ukrajinské obilie naším územím len prechádzalo do prístavov v Európe, z ktorých sa bude transportovať na severoafrické a blízkovýchodné trhy.

Minimálne od leta minulého roka sa však stalo súčasťou aj nášho domáceho trhu, na čo sa odvtedy sťažujú slovenskí pestovatelia.

Faktická ignorancia týchto sťažností sa skončila, keď sa zistilo, že vo firme Mlyn Kolárovo, ktorá patrí k najväčším slovenským spracovateľom obilia na potravinárske účely, sa nachádza 1500 ton obilia s rezíduami pesticídov, ktoré sú v EÚ zakázané. Na Ukrajine ho poľnohospodári stále používajú.

Výsledky zverejnila Štátna veterinárna a potravinová správa na svojej webovej stránke: „V rámci úradnej kontroly potravín odobrala RVPS Komárno v kontrolovanom subjekte Mlyn Kolárovo, a. s. (...), úradnú vzorku výrobku Pšenica silo 61, krajina pôvodu: Ukrajina, dovozca A. X. Agroslavinvest, s. r. o. (...). V analyzovanej vzorke bol zistený prekročený obsah chlórpyrifosu 0,026 mg/kg (max. limit 0,01 mg/kg) a jeho použitie nie je v krajinách EÚ povolené.“

Z tohto zistenia sa urobila mediálna skratka s výsledkom, že v Kolárove sa nachádza kontaminovaná pšenica.

Chlórpyrifos bol v EÚ zakázaný na začiatku roku 2020 na základe zistení, že môže mať negatívny vplyv na zdravie človeka, prípadne ak sa nachádza v kŕmnych zmesiach, aj na zdravie hospodárskych zvierat a cez potravinový reťazec následne zase skončí v človeku. Zákaz jeho používania na poliach začal platiť v októbri 2020, teda až po skončení sezóny a v zásade ešte pred založením novej úrody ozimín žatých v roku 2021.

Do roku 2020 bol teda tento prípravok na hubenie hmyzích škodcov v EÚ povolený (USA ho zakázali v roku 2021).

Povolená úroveň do zákazu bola 0,050 mg/kg. Teda takmer dvojnásobok množstva, ktoré zistila kontrola v kolárovskom mlyne. Ak teda niekto hovorí o tom, že tu máme akési jedovaté obilie a nikto ani nevie koľko, tak, mierne povedané, ohýba realitu. Až do roku 2020 sa tento pesticíd v EÚ bežne používal. A aj obilie dopestované v Únii a predávané celý rok 2021 (z úrody 2020) mohlo rezíduá tohto pesticídu obsahovať. A múka z takéhoto obilia mohla byť na trhu ešte vlani.

Navyše, tento pesticíd je stále povolený vo väčšine krajín sveta (nezabúdajme, že uvedené obilie bolo určené pre ľudskú spotrebu v iných častiach sveta).

Samozrejme, ak sa preukázalo, že jeho používanie môže mať negatívny vplyv na ľudské zdravie, treba ho eliminovať a prísne kontrolovať jeho možný výskyt. No je pritiahnuté za vlasy, ak sa chceme tváriť, že sa nám tu zrazu zjavil nejaký neznámy jed, a dávať rečnícke otázky o tom, čo tu vlastne jeme, ak sme z pšenice s týmto pesticídom veselo piekli ešte vlani.

Navyše, množstvo pesticídu, ktoré bolo teraz namerané v pšenici zo skladov Mlynu Kolárovo, by ešte na začiatku roku 2020 bolo vo vyhovujúcom pásme.

Ako pre portál poľnoinfo.sk uviedol riaditeľ spoločnosti Mlyn Kolárovo Levente Varga, ani množstvo rezíduí namerané v odobratej vzorke nie je definitívne to, ktoré by sa následne premietlo do obsahu v múke.

„Táto hodnota sa vzťahuje na obilie pred čistením a spracovaním, podľa dostupných štúdií počas spracovania dôjde k zníženiu hladiny rezíduí, ale výsledky z akreditovaného laboratória ešte nie sú k dispozícii. Taktiež chceme pripomenúť, že európska legislatíva pred novelizáciou povolených pesticídov definovala maximálne hladiny rezíduí chlórpyrifosu pre niektoré produkty na úrovni 2 až 3 mg/kg, teda 76- až 115-krát (!) vyššiu hodnotu ako v tomto prípade, preto vyhlásenia agrorezortu o nebezpečnej koncentrácii považujeme minimálne za zavádzajúce,“ uviedol Varga pre poľnoinfo.

Mlyn Kolárovo dnes informoval, že výsledky kontravzorky preukázali, že dotyčná pšenica je v poriadku. „Dnes sme dostali výsledky kontravzorky. Aj keď je tam nameraná minimálna hodnota, podľa posúdenia laboratória sú vzorky v súlade s požiadavkami platného znenia predpisov,“ spresnil Levente Varga. V testovanej múke sa pesticídy podľa neho vôbec nepotvrdili. Pre definitívne posúdenie kvality pšenice bude ešte treba počkať na výsledky tretej testovanej vzorky.

Kontroly

Na začiatku apríla pritom bolo ešte všetko v poriadku. Ministerstvo pôdohospodárstva deklarovalo, že dovážaná pšenica síce môže spôsobovať problémy domácim pestovateľom, zo zdravotného hľadiska však nepredstavuje riziko. Kontroly sa spustili až po tom, čo sa na prebytok ukrajinského obilia začali hlasnejšie sťažovať domáci pestovatelia. (Napríklad v Poľsku viedla nespokojnosť poľnohospodárov až k demisii rezortného ministra.)

„Príslušníci finančnej správy budú na našej hranici plombovať všetky zásielky s obilím, ktoré budú tranzitovať ďalej. Tie, ktoré podľa dokumentov majú cieľ na Slovensku, budú kontrolované ŠVPS, ak je zásielka určená na potravinárske účely, a pokiaľ je určená na osev a ako krmivo, skontroluje ju Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP). Kontrolovať sa budú rezíduá pesticídov, iných látok a aj kvalitatívna trieda, ktorá musí byť na takej úrovni, ako požadujeme od domácich pestovateľov. Veríme, že takto zabezpečíme kontrolu nad všetkým dovážaným obilím nielen na ochranu domáceho, ale aj európskeho otvoreného trhu,“ oznámila na začiatku apríla generálna tajomníčka služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva Zuzana Nouzovská.

Ministerstvo samotné teda potvrdilo, že ukrajinská pšenica sa cez naše územie nielen preváža, ale aj sa u nás predáva na ďalšie spracovanie a využitie. Nie je teda v tejto súvislosti možné hovoriť o akýchsi ilegálnych predajoch obilia či priekupníkoch.

A ak hovoríme o tom, že sa rezíduá pesticídu nakoniec v obilí z Ukrajiny našli, treba dodať aj to, že sa k našim spracovateľom dostáva obilie aj z Poľska a Maďarska. A pri ňom už vôbec nevieme povedať, či pochádza z poľských a maďarských polí alebo z tých ukrajinských.

Poľsko a Maďarsko zaviedli zákaz dovozu len počas uplynulého víkendu, Poľsko popri dovoze zakázalo aj tranzit.

Zákaz, samozrejme, prospeje našim pestovateľom, ktorí – už zbavení konkurencie lacnejšieho ukrajinského obilia – budú môcť predávať svoju produkciu. Zákaz privítala najmä Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

Zároveň vyzvala svojich členov, aby čo najskôr predali obilie, ktoré ešte majú vo svojich skladoch z minuloročnej úrody, a uvoľnili kapacity pre tohtoročnú žatvu.

Slovensko je v prípade pšenice dlhodobo sebestačné, časť svoje produkcie dokonca exportuje. Transport ukrajinského obilia cez územie EÚ je preto pre našich pestovateľov nevýhodný aj z tohto pohľadu.

Naši pestovatelia či skôr obchodníci s obilím však čelia aj sčasti verejnej, sčasti kuloárnej kritike. Slovenskú produkciu podľa tejto kritiky držali v skladoch a obchodovali s lacnejšou ukrajinskou. Tú nakúpili za ukrajinské ceny – hovorí sa o úrovni o 50 až 80 eur za tonu nižšej – a predávali za trhové európske.

No a tým, že sa na európske trhy dostalo lacnejšie ukrajinské obilie, klesli aj celkové ceny. Obilie vykúpené od pestovateľov a ležiace v skladoch obchodníkov by teda museli predávať pod výkupnými cenami, čím by museli ísť do straty.

Snaha zakázať dovoz ukrajinského obilia je teda od pestovateľov a obchodníkov ekonomicky pochopiteľná. Tak ako každé podnikanie, aj toto sa snaží o zisk a túto snahu mu nemožno zazlievať.

Zakáže nám zákaz Európska komisia?

Do zákazu dovozu (prípadne aj tranzitu), ktoré vrátane Slovenska prijalo viacero krajín, bude mať ešte čo-to povedať aj Európska komisia. Tá by sa mala vyjadriť v stredu. Už počas víkendu v reakcii na poľský a maďarský zákaz však uviedla, že takéto jednostranné opatrenia sú neprijateľné, keďže obchodná politika s tretími krajinami je vo výlučnej kompetencii EÚ a nepatrí jednotlivým členským krajinám.

K tomuto len dve poznámky.

Nesúhlas Európskej komisie zaznel už počas víkendu. Slovenská vláda o ňom teda pri pondelkovom rozhodnutí o zákaze musela vedieť. V tomto kontexte preto treba oceniť emancipáciu slovenskej vlády, ktorá sa pri väčšine bruselských varovaní či vyhrážok rýchlo stiahne.

Druhá poznámka sa týka kompetencií. Vyjadrenie eurokomisie prišlo expresne rýchlo. (Hádam aj preto, že sa týkalo tradičných „podozrivých“ – Poľska a Maďarska –, ktorí sa často dostávajú do sporov s ústrednými orgánmi EÚ.) Ak by si však Európska komisia podobne expresne uvedomovala vlastné kompetenčné hranice, mnohým vnútroúnijným sporom by sa dalo predísť. Povedzme v otázkach úpravy rodinného práva, ktoré je zas výlučnou kompetenciou členských štátov.

Zo stredajšieho rokovania by mal vzísť aj návrh riešenia a spoločného postupu, aby ukrajinské obilie nedeformovalo vnútorný trh EÚ a dostalo sa na cieľové trhy. Hoci šéf Mlynu Kolárovo hovorí, že v rámci programu „Black Sea Grain Initiative“ napríklad Španielsko doteraz nakúpilo 4,8 milióna ton obilia, Taliansko 1,9 milióna ton a Holandsko 1,7 milióna ton. Bez ohľadu na objem, to, že tieto tri krajiny patria medzi najväčších importérov ukrajinského obilia, potvrdzuje aj správa Európskeho sociálneho výboru.

A samotný program OSN vyčíslil, že vyspelé krajiny odobrali až 45 percent vývozu ukrajinského obilia po mori, popritom Španielsko vlani na prelome leta a jesene spustilo dovoz tohto obilia po železnici.

Korene

No či sa na to budeme pozerať z tej či onej strany, prvotnou príčinou toho, prečo sa dnes rozprávame o ukrajinskej pšenici na Slovensku (a v celej strednej Európe), je to, že vlani vo februári sa ruský prezident rozhodol Ukrajinu zničiť.

Obilie, ale aj iné poľnohospodárske produkty, napríklad olejniny, dovtedy normálne putovali z ukrajinských prístavov k svojim zákazníkom – zväčša v severnej Afrike a na Blízkom východe. Ukrajinské komodity nemali žiaden dôvod, aby putovali cez strednú Európu. Všetko skomplikovala práve Putinova vojna, ruské námorníctvo zablokovalo ukrajinské prístavy, lode, ktorým sa s obilím podarilo vyplávať, zajalo, obilie ukradlo a následne na svetových trhoch predávalo ako ruské.

Ak chcela Ukrajina aspoň ako-tak zachrániť svoj zahraničný obchod a nemalé príjmy, ktoré z neho má, musela hľadať iné cesty. Tranzit cez EÚ sa javil ako schodný a bezpečnejší ako dohoda, ktorú sprostredkovalo Turecko a podľa ktorej Rusko „dovolilo“ ukrajinským lodiam obilie vyvážať. Rusi však už niekoľkokrát ukázali, že medzinárodné dohody pre nich nič neznamenajú a ich podpis pod akoukoľvek zmluvou nemá ani hodnotu minutého atramentu.

Bez tohto všetkého by sa u nás neobjavilo ani zrnko ukrajinskej pšenice. To len na vyjasnenie, keď sa niekto rozhodne ukazovať prstom a hľadať vinníka.