Morawiecki verzus Macron Narazili na seba dve Európy. Ktorú by si malo vybrať Slovensko?

Počas predchádzajúcich dní sme mohli sledovať zaujímavú konfrontáciu dvoch vízií Európy. Jeden pohľad reprezentoval líder zo západného krídla Európskej únie, francúzsky prezident Emmanuel Macron, ten druhý zase líder z momentálne najvplyvnejšej krajiny východnej časti Európy, poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Všetko sa to začalo Macronovou cestou do Číny, počas ktorej francúzsky prezident rozvíjal myšlienku „strategickej autonómie Európy“. Nie je to nič originálne, ale stará francúzska predstava, aby Francúzsko a EÚ boli v zahraničnej a bezpečnostnej politike čo najviac nezávislé od USA.

Macron túto víziu aktualizoval aj na súčasné napätie medzi Čínou a Taiwanom, keď vyhlásil, že Európa nesmie byť zatiahnutá do konfliktu medzi týmito dvoma krajinami.

V zahraničnej tlači sa dá naraziť na niekoľko interpretácií Macronových vyhlásení. Prvou je, že z francúzskeho pohľadu nehovorí nič nové, len si vybral zlé miesto a čas na to, aby podkopal líderstvo USA pri obrane demokratického Západu. Potom je tu drsnejšia verzia, že Macron je taký posadnutý USA, že v snahe oslabiť ich vplyv neváha bratať sa ani s diktátormi. Nakoniec je tu ešte vysvetlenie, že za všetkým je biznis a Macron sa snaží dosiahnuť, aby francúzske firmy mali privilegované postavenie na obrovskom čínskom trhu.

V každom prípade, slová francúzskeho prezidenta vyprovokovali veľmi ostrú reakciu Poľska. Premiér Matuesz Morawiecki využil návštevu Washingtonu, aby formuloval výrazne odlišnú víziu Európy.

Poľský predseda vlády vyhlásil, že namiesto budovania strategickej autonómie voči Spojeným štátom navrhuje strategické partnerstvo so Spojenými štátmi a vlastne počas celej svojej návštevy viedol verejnú polemiku s Macronom. Nielen to, ale viedol ju aj v pomerne ostrom tóne. Oprášil dokonca pri tejto príležitosti aj staré „chiracovské“ delenie na starú a novú Európu.

„Stará Európa verila v dohodu s Ruskom a stará Európa zlyhala,“ povedal Morawiecki na spoločnej tlačovej konferencii s americkou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. „Je tu však nová Európa – Európa, ktorá si pamätá, čo bol ruský komunizmus. A Poľsko je lídrom tejto novej Európy.“

Poľsko si dnes sebavedome trúfa ísť do otvoreného sporu s Francúzskom aj preto, že jeho geopolitická pozícia sa v ostatných rokoch posilnila.Zdieľať

Poľská podráždená reakcia na Macronove geopolitické predstavy nie je prekvapivá. To, že Poľsko dnes v otázke svojej, ale aj európskej bezpečnosti stavia na spojenectvo s USA, ma svoje historické dôvody, ktoré nie je potrebné slovenským čitateľom špeciálne vysvetľovať.

Na tejto zahraničnopolitickej línii existuje u našich severných susedov politický aj spoločenský konsenzus.

Poľsko je jedným z najlojálnejších amerických spojencov v Európe. Nemá žiaden problém s tým, aby na jej území boli rozmiestnené americké jednotky a americké spoločnosti získali v Poľsku veľké zbrojné kontrakty. Len tento rok podpísala Varšava zmluvu za 1,4 miliardy dolárov na dodávky tankov Abrams a ďalšiu za viac ako štyri miliardy dolárov na stíhačky F-35.

Poľsko si dnes sebavedome trúfa ísť do otvoreného sporu s Francúzskom aj preto, že jeho geopolitická pozícia sa v ostatných rokoch významne posilnila. Vďaka prezieravej energetickej politike, budovaniu silnej armády, ale aj tomu, že Rusko videli vo Varšave oveľa realistickejšie ako v Berlíne či v Paríži.

Posilneniu váhy Poľska pomohla aj vojna na Ukrajine. Poľsko je dnes jedným z najdôležitejších spojencov Ukrajiny, politickým aj vojenským.

Za sebavedomím, s akým Varšava ide do sporu s Macronom, treba vidieť aj snahu konzervatívnej vlády vyslať signál dovnútra EÚ, že Poľsko je dnes už geopoliticky inde ako pred dvadsiatimi rokmi. Partneri ho už nemôžu brať ako nejakú periférnu postkomunistickú krajinu, ktorej politici sa roztrasú pri kritike dajakého bezvýznamného europoslanca.

Zrážka medzi Macronom a Morawieckým je však dôležitá aj pre Slovensko. Ktorú Európu si máme vybrať? Tú starú alebo novú, na ktorej čelo sa pasuje Poľsko?

V jednej veci sa dá s francúzskym prezidentom súhlasiť. Konflikt s Čínou nie je dobrý nápad, nielen pre Európu, ale ani pre USA.

Vo všetkom ostatnom sa však Emmanuel Macron mýli.

Strategická autonómia Európy od USA je taký francúzsky evergreen, ale pre východné krídlo EÚ ani náhodou nepredstavuje bezpečnostnú alternatívu voči transatlantickému spojenectvu.

Už pred niekoľkými rokmi to celkom vystihol britský spisovateľ Edward Lucas, ktorý túto víziu časti európskych politikov prirovnal k večnému frflaniu tínedžerov, ktoré však nikto nemôže brať vážne, pokiaľ sa im dospelí (USA) starajú o bezpečný domov.

Pre krajinu na východe EÚ s historickou skúsenosťou s ruským imperializmom by spoliehanie sa na takúto chiméru bolo veľkým bezpečnostným hazardom.

Navyše Macron vyzýva na strategickú autonómiu Európy od Washingtonu v čase, keď sa Rusko pokúša zničiť Ukrajinu a keď sú USA na čele tých, ktorí nášho suseda podporujú.

Už len toto samotné je, popri všetkých historických skúsenostiach, skvelou ukážkou toho, prečo sa východ Európy nemôže spoliehať na francúzsku diplomaciu.