Komentáre a názory 31. marec 2023

Koniec spaľovacích motorov Chceme elektroautá? Fajn, ale netvárme sa, že sú revolučne ekologickejšie

Erik Potocký
Erik Potocký

Elektrické autá nezachránia planétu. Len špiniť budú tam, kde to Európa neuvidí.

Elektrické autá nezachránia planétu. Len špiniť budú tam, kde to Európa neuvidí.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Erik Potocký

Chceme elektroautá? Fajn, ale netvárme sa, že sú revolučne ekologickejšie
Ilustračné foto: wikimedia.org (Homoatrox)

Napriek čiastočnému odporu Nemecka, Talianska a ďalších krajín bolo schválenie konca klasických spaľovacích motorov v podstate hotovou vecou už od chvíle, ako agenda definitívne prešla hlasovaním v Európskom parlamente. Toto hlasovanie síce bolo tesné, ale počíta sa výsledok.

Tejto téme sme sa v uplynulých mesiacoch, týždňoch a dňoch venovali vo viacerých textoch a prebrali sme mnohé aspekty následkov tohto rozhodnutia. Aj záver tejto tragédie si však vyžaduje niekoľko poznámok.

V prvom rade, Nemecko presadením svojej podmienky záväzného prehodnotenia možností syntetických palív dosiahlo svoj cieľ, a tak napokon hlasovalo za návrh ukončiť predaj nových áut so spaľovacím motorom po roku 2035. „Za“ nakoniec hlasovalo aj Česko a Slovensko (k tomu sa ešte dostaneme).

Blokovacia menšina sa tým rozpadla, Taliani, ktorí chceli do výnimky zaradiť aj biopalivá, odišli s dlhým nosom a pri hlasovaní sa zdržali. Zdržali sa aj Rumuni a Bulhari. Jediným hlasom proti zostali naši severní susedia. „Poľsko víta ekologickú transformáciu, ale takú, ktorá chápe a podporuje členské štáty namiesto toho, aby ničila ich ekonomiky a rozpočty bežných občanov,“ uviedol v tejto súvislosti poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Nemci si presadili svoje, no aj táto ich snaha bola terčom ostrej kritiky nadšeného zeleného establišmentu v Bruseli. Takéto presadzovanie národných záujmov bolo označené za nebezpečný precedens, ktorý sa už nesmie opakovať, pretože to – vraj – poškodzuje dôveryhodnosť legislatívneho procesu v inštitúciách EÚ. Veru, iné názory vždy všetko len zbytočne komplikujú.

No a Slovensko? V našom mikrosvete sa odohral bizarný príbeh. Keď sa na začiatku marca hlasovanie v Rade EÚ odložilo pre nemecké námietky, slovenské ministerstvo životného prostredia vyhlásilo, že návrh plánuje aj tak podporiť vo vtedajšej podobe.

Nato poslanci SaS na príslušnom výbore presadili záväzné stanovisko, aby Slovensko v Rade hlasovalo proti. MŽP skrz svojho štátneho tajomníka Michala Kiču vzápätí zmenilo názor a začalo hovoriť o úzkej koordinácii s Nemeckom.

Kiča sa dokonca snažil tvrdiť (nevedno, či tomu aj skutočne veril), že hlasovaním proti zákazu spaľovacích motorov by Slovensko vlastne podporilo zákaz elektrických áut, čo by podľa neho ohrozilo náš automobilový priemysel, ktorý už je vo fáze plnej transformácie na výrobu elektroáut.

Nuž ale tým, že umožníme jednej technológii (spaľovacím motorom) prežiť, neznamená, že tú druhú (elektroautá) eliminujeme. O tom je princíp technologickej neutrality. A práve proti tomuto princípu by išiel absolútny zákaz spaľovacích motorov, ktorý bol obsahom pôvodného návrhu.

Vnútroslovenský príbeh vyvrcholil tento týždeň. Ministerstvo životného prostredia krátko pred hlasovaním v Rade oznámilo výboru pre európske záležitosti, že Slovensko hodlá návrh so zapracovanými výnimkami pre syntetické palivá podporiť. Či je toto riešenie pre nás výhodné alebo nevýhodné, odložme teraz bokom.

V tomto prípade je totiž dôležitá aj procedúra. Oznámenie prišlo výboru mailom (!), výbor naň nijako nereagoval, čo si ministerstvo vysvetlilo ako súhlas. Nestihla však uplynúť zákonná lehota 14 dní na schválenie tzv. tichou procedúrou (laicky povedané – kto mlčí, ten svedčí).

Ministerstvo a vláda tým obišli platné uznesenie parlamentu. A to by bol neprijateľný postup aj v prípade, že by vláda mala dôveru parlamentu a riadne vládla. No v stave, keď je vláda odvolaná a ministri vykonávajú svoju funkciu len s poverením prezidentky, je to priam škandál. V našom systéme je parlament vláde nadriadený a jeho rozhodnutiami je vláda povinná sa riadiť.

Proti zákazu spaľovacích motorov a za technologickú neutralitu sa postavilo aj KDH, ktoré rozbehlo podpisovú akciu s výzvou pre vládu, aby Slovensko hľadalo možnosti, ako zachovať spaľovacie motory.

Čo bude ďalej

Napriek týmto výzvam a právnym prekáračkám, ktoré sú už fakticky súčasťou predvolebnej kampane, je jasné, že v otázke spaľovacích motorov je v Európe nateraz dobojované (a to napriek výnimke pre syntetické palivá). Slovenskí politici sa v tejto veci zobudili až príliš neskoro (aj to len malá časť z nich).

Istou nádejou môže byť súvisiaci príbeh s emisnou normou Euro 7, ktorá je navrhnutá tak, že prakticky likviduje výrobu menších modelov áut so spaľovacím motorom už od roku 2025. Aj tá však čelí ostrej kritike – najmä od automobilového priemyslu. Podstatu tejto kritiky sme na Postoji rozoberali v rozhovore s viceprezidentom Zväzu automobilového priemyslu SR Pavlom Prepiakom.

Čítajte tiež

Riešenie sa ponúka v odložení jej platnosti a v tom, že budúce zloženie europarlamentu a európskej komisie po voľbách 2024 môže byť príčetnejšie a otvorenejšie racionálnej argumentácii.

Európa sa totiž v tejto fáze a tomto zložení svojich rozhodovacích orgánov rozhodla staviť všetko na jedinú technológiu, ktorú však na rozdiel od klasických áut nemá vôbec pod kontrolou – technologicky ani surovinovo.

Áno, hovoríme o Číne. A keďže Číňania nie sú slepí ani hluchí, veľmi pozorne sledovali to, čo sa Európa chystá spraviť so svojím automobilovým priemyslom. A kým sme sa my dohadovali o tom, aké emisie budú v tom či onom roku môcť autá produkovať, a ohlasovali trvalý a definitívny prechod na elektroautá, Číňania usilovne pracovali.

S vidinou zisku zo stále bohatého európskeho trhu sa pustili do zlepšovania technológií elektrického pohonu, ale aj do investícií po celom svete, ktoré mali za cieľ fakticky ovládnuť globálny trh s kľúčovými surovinami na výrobu batérií – lítia a kobaltu.

Ak by sme chceli podporovať konšpirácie, mohli by sme napísať, že hlavný ideológ Green Dealu a boja proti automobilizmu Frans Timmermans, podpredseda Európskej komisie, je čínsky agent. Hoci... ak by ním bol, nesprával by sa inak.

Aj nemecký odpor na poslednú chvíľu bol motivovaný práve správaním tohto eurokomisára. Ten totiž ešte vlani v lete, keď Rada EÚ zákaz spaľovacích motorov schvaľovala prvý raz, sľúbil výnimku pre syntetické palivá. V konečnom návrhu sa však objavila len nezáväzná zmienka o možnosti preskúmania tejto technológie. A to Nemci vnímali ako podvod.

Rovnako pri norme Euro 7 Timmermans sľúbil, že výmenou za zákaz spaľovacích motorov v roku 2035 bude táto norma voľnejšia, aby nezlikvidovala ich výrobu už v polovici tohto desaťročia. Ani tu svoj sľub nedodržal a predložil najdrsnejšiu verziu normy.

Infraštruktúra a dopravná chudoba

Elektrická autá majú svoje nespochybniteľné výhody, primárne v mestskej a prímestskej doprave. Bez fungujúcej infraštruktúry, teda dostatočného množstva nabíjacích staníc, sú však tieto výhody irelevantné. Ak si auto nemáte kde nabiť, nikam ním nezájdete.

Štáty EÚ budovanie infraštruktúry, s ktorou mali začať minimálne od roku 2014, trestuhodne zanedbali. Päťdesiat percent existujúcej pokrývajú dva štáty – Nemecko a Holandsko. Slovensko je na chvoste.

Pritom to nie je o tom, postaviť niekde nabíjací bod. Za tým sa skrýva prebudovanie celej siete, rozšírenie jej kapacity, rezervovanie výkonu. Aby v prípadoch, keď sa k nabíjaniu pripoja desaťtisíce áut (trebárs večer), celá sieť nepadla.

Pripomeňme k tomu zdanlivo nesúvisiacu udalosť. Tento týždeň zasiahla východ Slovenska víchrica. Po vyčíňaní živlu zostali bez energie tisícky domácností. Stačilo pár stromov, ktoré popretŕhali vedenie. Naozaj sa chceme s takouto infraštruktúrou vrhnúť na plošnú elektromobilitu?

Autá, ktoré (pravdepodobne) nebude kde nabíjať, budú navyše také drahé, že si ich väčšina ľudí nebude môcť ani dovoliť. Hoci sa to donedávna prezentovalo ako nepodložená fáma, dnes Európska únia uvažuje o zriadení fondu na riešenie dopravnej chudoby. Vyčleniť chce na to milióny eur cez tzv. Sociálny klimatický fond.

A s tým súvisí aj stav vozového parku. Zákaz nových spaľovacích motorov (zatiaľ) neznamená zákaz tých existujúcich. Slovenský autopark patrí v priemere medzi najstaršie. A čím chudobnejšia krajina EÚ, tým je vek áut spravidla vyšší. Hrozí nám teda tzv. havanizácia – ulice plné veteránov, čo bude mať okrem iného aj svoje ekologické následky.

Drancovanie prírody

Predstava čistej a emisne neutrálnej Európy je lákavá a zrejme sa nájde málokto, kto by s takouto myšlienkou v jej podstate nesúhlasil. Má však mnoho „ale“, ktoré jej praktickú realizáciu znemožňujú.

Automobilka Porsche tento týždeň ohlásila rozšírenie svojej investície na Považí, kde chce vybudovať fabriku na batérie. Nepôjde však o baterkáreň v pravom zmysle slova, len o skladanie jednotlivých článkov vyrobených inde do hotovej podoby akumulátora.

Výroba samotných článkov je totiž de facto ťažký chemický priemysel a ten v obraze idylickej zelenej Európy nemá miesto. A toto miesto nemá ani v hlavách tunajších zelených radikálov.

Európa sa nechce dotýkať ani vlastných zásob lítia či iných prvkov nevyhnutných pre technológiu elektrického pohonu. A radšej sa ani nepúšťajme do otázky, kde chcú Európania zobrať všetku tú elektrinu, ktorá má autá poháňať – to, že všetka bude zo slnka a z vetra, je čistá chiméra.

Potrebné suroviny sa teda budú ťažiť v iných častiach sveta. Zničenú krajinu, zdevastované ekosystémy, zlikvidované pralesy, ktoré padnú za obeť ťažbe lítia či kobaltu, zelený Európan neuvidí. Nanajvýš o pár rokov zaplače, že napríklad v Kongu hynú gorily a je povinnosťou Európy poslať tejto krajine miliardy eur ako odškodné. A zisky skončia v Pekingu či Šanghaji.

Je smutnou realitou doby, že dnes treba vysvetľovať samozrejmé veci. Napríklad to, že každú vec musel niekto niekde vyrobiť. Na tú výrobu potreboval suroviny a energiu. Že aj tie smartfóny, z ktorých poniektorí píšu nadšené budovateľské statusy, sú z ropného plastu, že vzácne kovy v nich pochádzajú z afrických baní, kde za pár centov otročia aj deti, a že na výrobu čipov, vďaka ktorým ten smartfón funguje, treba obrovské množstvá vody.

A že ak niekto ako protiargument vytiahne Františkovu encykliku Laudato sí, tak je to práve drancovanie tretieho sveta, o ktorom v nej píše.

Chceme elektroautá? Fajn. Ale netvárme sa, že sú ekologické.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0