Slovenské školy za súčasnej vysokej inflácie majú problém so zabezpečením základných pomôcok pre žiakov. Týka sa to najmä takých, v ktorých veľká časť detí pochádza z najchudobnejších pomerov, kde sa nemôžu spoliehať na zbieranie príspevkov na pomôcky od rodičov.

„S rozpočtom sme aktuálne na tom tak, že nemáme finančné kapacity, aby sme kupovali ceruzky a perá. Radšej by sme privítali písanky, pracovné zošity či papiere. Toto naše deti teraz potrebujú najviac,“ reagovala pre Postoj riaditeľka základnej školy v obci Kecerovce pri Košiciach Alena Dávidová na zámer štátu rozdať sociálne najslabším deťom 350-eurové poukážky na nákup notebookov a laptopov.

Táto škola má až 900 žiakov, z toho drvivá väčšina sú rómske deti, dochádzajú do nej aj rómske deti z osád a okolitých obcí. Riaditeľka odhaduje, že približne 250 z nich bude mať na túto poukážku nárok. Upozorňuje, že niektoré mnohopočetné rodiny dostanú do domácnosti aj päť či viac počítačov, pričom ich deti nemajú perá či zošity a často ani plnohodnotnú stravu.

Deťom sa zhoršujú výsledky, pomôžu počítače?

Plán vicepremiérky a ministerky investícií Veroniky Remišovej s poukážkami vyvolal emócie na všetky strany. Školy sú prekvapené, že rozdávanie 350-eurových poukážok na nákup techniky bude na ich pleciach. Odborníci venujúci sa školstvu nechápu zmysel celého projektu, ktorý okrem rozdania techniky nemá zakomponovaný žiadny iný plán.

A rodičia mladších žiakov zase cítia nespravodlivosť, keď sa na jednej strane nezmestia do kritérií, ani keď zarábajú minimálnu mzdu, pričom stredoškolskí prváci dostanú nové počítače bez ohľadu na príjem svojich rodičov.

Cez projekt Digitálny žiak má 152-tisíc detí dostať poukážku na nákup notebooku alebo tabletu s klávesnicou. Rodina, ktorá bude mať na poukážku nárok, si sama vyhľadá obchod, ktorý je do projektu prihlásený, a zakúpi si počítač. Ak si vyberie drahší ako 350 eur, rozdiel si doplatí z vlastných zdrojov.

Ministerstvo investícií projekt za 66 miliónov eur, ktorý má byť hradený z eurofondov, odôvodňuje tým, že digitálne zručnosti detí sú rôzne a najhoršie sú na tom práve deti z chudobných pomerov.

Zároveň po dlhých mesiacoch dištančného vzdelávania, na ktorom sa mnohé deti nemohli zúčastniť, lebo nemali počítače, podľa výsledkov Monitoru 9 aj IT Fitness Testu dosahujú deti slabšie výsledky.

Otázkou je, prečo sa s týmto projektom prichádza teda teraz, keď už po prvej vlne pandémie bolo zrejmé, že desaťtisíce žiakov sa vôbec neučili online. Vtedy im štát nijako nepomohol v prístupe k vzdelaniu, aj keď bolo jasné, že prichádza ďalšia vlna a školy sa opäť zatvoria. Tie naše patrili dokonca k najdlhšie zatvoreným školám v Európe.

Hľadá sa cieľ projektu

Experti na školstvo tvrdia, že rok po pandémii, keď sú školy už dlhodobo otvorené, nemá samotné rozdávanie počítačov bez nejakej ďalšej koncepcie zmysel.

Juraj Hipš na sociálnej sieti upozorňuje, že ak má ísť skutočne o pomoc deťom zo sociálne vylúčeného prostredia, je dôležité spolupracovať s expertmi z terénu, zapojiť odborníkov na vzdelávanie a riadiť sa odporúčaniami medzinárodných výskumov. „Toto je nevyhnutné, ak je skutočne hlavný cieľ projektu podpora detí,“ píše vo svojom statuse na Facebooku. 

Podľa neho z doterajších krokov vyplýva, že sa projekt schválil bez najmenšej snahy pochopiť, čo skutočne tieto deti potrebujú.

„Projekt sa tvári ako snaha pomôcť deťom. V skutočnosti to však vyzerá ako snaha minúť čo najrýchlejšie nedočerpané eurofondy. Skutočná pomoc deťom nebol asi hlavný cieľ tohto projektu,“ tvrdí Juraj Hipš, ktorý v texte tiež uvažuje, načo potrebujú vlastné počítače už šesťroční školáci.

Čítajte tiež

Digitalizácia škôl Naozaj pomôžu žiakom získať kvalitné vzdelanie práve tablety?

Alena Potocká

Predpokladom učenia je samotná duševná práca. Počítače však duševnú prácu žiakom odoberajú, upozorňujú odborníci.

Školy s rómskymi deťmi nemajú žiadne informácie

Napriek tomu, že zo spomínanej sumy ide až neuveriteľných dvanásť miliónov eur na prezentáciu projektu a zaškoľovanie pracovníkov, samotné školy, ktoré majú poukážky deťom rozdávať, nemajú o celom projekte žiadne informácie. Riaditeľka školy v Kecerovciach Postoju potvrdila, že niektoré informácie sa dozvedá až po rozhovore s nami.

„My v tejto chvíli vôbec nevieme, nakoľko budú školy do tohto projektu zapojené. Žiadne pokyny či usmernenia sme ešte nedostali. Vôbec netuším, čo pre nás z toho vyplýva,“ povedala Alena Dávidová.

„Mám veľa otázok praktického charakteru. Ako bude kontrolované, že počítač dieťaťu skutočne zostane. Ako bude garantovaná udržateľnosť počítača, mnohí ich rodičia majú problém s bežnými technickými vecami. Netuším, v akom stave počítače prídu, aký bude softvér, či budú mať programy, ktoré potrebujeme,“ dodáva.

Keďže tieto informácie vôbec nemajú, škola neplánuje v rozpočte s technikom, ktorý by bol na údržbu počítačov potrebný. A nemajú na neho ani peniaze. „My tu v škole nemáme kapacity, aby sme sa im starali o počítače, ktoré budú mať doma, to od nás nikto nemôže chcieť.“

Riaditeľka školy upozorňuje, že vôbec netuší, čo pre školu tento projekt vlastne znamená a či ju to zaväzuje počítače počas výučby denne používať. „Nevieme, čo je zámerom tohto projektu, či ide o počítačovú gramotnosť alebo či len chceme, aby deti využívali internet, a je nám jedno načo.“

Ak by totiž dostali školy povinnosť počítače počas vyučovania používať, museli by vytvoriť hybridné triedy. Niektoré deti budú mať na ne nárok, iné nie, pričom tiež pochádzajú z chudobného prostredia, len ich rodičia nesplnili nárok na poukážku. Ani v týchto rodinách si počítače pre svoje deti dovoliť nemôžu.

Kritériá pre nárok na poukážku sú totiž pomerne prísne. Domácnosti nesmú prekročiť 60 percent medián príjmu, čo v prepočte znamená, že ak obaja z rodičov pracujú len za minimálnu mzdu a majú jedno alebo dve deti do štrnásť rokov, poukážky už nedostanú. Podľa projektu tým prekročili hranicu rizika príjmovej chudoby.

Sme radi, že deti vôbec naučíme písať

Pritom v čase rekordného rastu cien potravín a energií minimálny príjem rodičov vôbec nemusí postačiť ani na vykrytie bežných mesačných výdavkov rodiny.

Podľa riaditeľky Dávidovej tieto deti potrebujú počas vyučovania úplne iný prístup, a nie im ho ešte komplikovať prácou na počítači, ak nejde o technické či IT predmety.

„Keď máme slovenčinu, sme radi, že sa vôbec naučíme písať, že potom spoznáme vybrané slová. Od tohto dieťaťa nemôžete hneď chcieť, aby si robilo na počítači nejaké úlohy,“ dodáva.

Alena Dávidová upozorňuje aj na ďalší praktický problém. Podľa svojich slov si totiž nevie predstaviť, ako škola prinúti rodiča, aby dieťa do školy s notebookom aj prišlo. Mnohí rodičia sa budú báť, aby ho cestou nerozbilo alebo aby mu ho niekto nezničil.“

Tiež je otázne, ako dlho počítač v rodine zostane. „Ide o deti z rodín v rôznych životných situáciách, sú situácie, ktoré ich dotlačia do rôznych aktivít. A tiež je tu veľa takých detí, ktoré sú v takej hmotnej núdzi, že nemajú prístup nielen na internet, ale niekedy ani k elektrine,“ upozorňuje.

Aj z postrehov riaditeľky Aleny Dávidovej vyplýva to, na čo upozorňujú mnohí experti na školstvo. Nie fyzické rozdanie počítačov, ale osobnejší prístup počas vzdelávania pomôže deťom k lepším výsledkom. 

Väčšou pomocou, ako rozdať deťom domov notebooky, by po mesiacoch pandémie bola investícia do doučovania detí, ktorú ministerstvo školstva na čele s vtedajším ministrom Branislavom Gröhlingom veľmi nepodporilo. Upozorňuje na to na sociálnej sieti aj Juraj Čokyna, ktorý pracoval aj s rómskymi deťmi z vylúčeného prostredia.

Školy dostali doučovanie len ako dobrovoľnú úlohu a nikto nevie, koľko detí sa do doučovania a letných škôl zapojilo. V súčasnosti už na doučovanie ani peniaze vyčlenené nie sú. Na rozdiel od susedného Česka, kde to školy dostali príkazom, doučovanie bolo povinné a dostali na jeho zabezpečenie od štátu v prepočte 53 miliónov eur.

Obavy, že sa s počítačmi bude kupčiť

Rizikom celého projektu je aj to, že rodiny v zložitej situácii a v ťažkej hmotnej núdzi sa budú snažiť rozdané počítače speňažiť. Digitálna koalícia, ktorá s ministerstvom investícií na tomto projekte spolupracuje, tvrdí, že každé zariadene bude proti prípadnému „kupčeniu“ chránené.

„Zákonní zástupcovia budú totiž pri jeho nákupe podpisovať zmluvu. Každý notebook či tablet bude tiež označený nálepkou, ktorá sa nedá strhnúť. Takto bude jasné, že ide o techniku z eurofondov,“ povedal pre Postoj predseda Digitálnej koalície Mário Lelovský.

Podľa jeho slov bude každý počítač zaregistrovaný. „Ak sa počítač s týmto výrobným číslom objaví na predajných kanáloch, vieme spätne zistiť, kto bol pôvodný prijímateľ toho zariadenia,“ dodáva. Ako však bude kontrola vyzerať, kto bude tieto „predajné kanály“ sledovať, vyhľadávať pôvodného majiteľa a čo ak sa ten bude obhajovať s tým, že mu počítač niekto ukradol, sa nateraz nevie.

A ako majú rodičia ukontrolovať bezpečnosť svojich detí na internete? Podľa predstáv Digitálnej koalície na to postačí vzdelávací obsah – teda náučné materiály určené pre školy, ktoré by mali „žiakov edukovať a naučiť ich základné princípy správnej práce so zariadením“.

„Avšak zodpovednosť za to, akým spôsobom bude dieťa zariadenie v domácnosti používať, nesie v prvom rade jeho zákonný zástupca,“ dodáva Mário Lelovský. Tu treba pripomenúť, že stále hovoríme o rodinách v ťažkej hmotnej núdzi, a teda aj o rodičoch, ktorí aj podľa slov riaditeľky Aleny Dávidovej nie sú veľmi technicky zdatní.

Zároveň ide o rodičov, ktorí bojujú o prežitie, a sumu, ktorá je potrebná pre zaplatenie rodičovskej kontroly, určite využijú inak.

„Digitalizácia je pre žiakov z marginalizovaných rómskych komunít novou cestou, ktorá im otvára brány z kruhu generačnej chudoby,“ pochvaľuje si na webovej stránke projektu Digitálny žiak splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ján Hero. 

Stredoškolskí prváci sú podľa štátu v nevýhode

Na druhej strane celého projektu je opačný extrém. Nárok na notebook či tablet bude mať každý dnešný stredoškolský prvák bez ohľadu na príjem rodiča. A tiež bez ohľadu na to, že väčšina rodín zo strednej a vyššej triedy už má zaobstarané technické vybavenie pre svoje deti, a to v úplne inej kategórii, ako sú notebooky za 350 eur.

A prečo len prváci stredných škôl majú nárok na počítače bez ohľadu na finančné rodinné zázemie, kým u mladších detí sú príjmové hranice nastavené prísne?

„Súčasní prváci na stredných školách patria k najohrozenejšej skupine, pokiaľ ide o digitálne zručnosti. Študijné výsledky a vedomosti žiakov 8. a 9. ročníkov v školskom roku 2021/2022 sa v priebehu pandémie zhoršili,“ odôvodnil toto rozhodnutie pre Postoj vedúci tlačového oddelenia ministerstva investícií Andrej Ďuríček.

„Práve preto boli do projektu zaradení všetci žiaci prvých ročníkov stredných škôl v školskom roku 2022/2023. Títo žiaci sú najviac postihnutí pandémiou pre výpadky vzdelávania, čo im sťažilo aj prechod zo základnej na strednú školu,“ dodal.

Podľa ministerstva títo žiaci na rozdiel od ostatných nemajú šancu dohnať zameškané učivo na škole, ktorú navštevovali počas pandémie, čo obmedzí ich možnosť uspieť na strednej škole, kde sa už vyžadujú aj znalosti vo využívaní digitálnej techniky.

Ide však o jednorazovú pomoc a tento projekt sa budúci školský rok zrejme opakovať nebude, čo zanechá v mnohých rodinách, v ktorých budúci rok pribudnú noví školáci, pocit nespravodlivosti.