Tlmočník Pavol Šveda Umelá inteligencia nás nenahradí. Skôr hrozí, že ľudia začnú hovoriť ako počítače

Pavol Šveda je docent tlmočníctva a prekladateľstva. Pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ako pedagóg a profesionálne tlmočí z angličtiny do slovenčiny a naopak, ako aj jednosmerne z taliančiny a španielčiny do slovenčiny.

Pracuje pre európske inštitúcie, firmy, ako i štátnych predstaviteľov – tlmočil pre všetkých slovenských premiérov od čias Mikuláša Dzurindu. Zároveň sa venuje prekladateľstvu.

Rozprávali sme sa o tom, čo je na práci tlmočníka najzaujímavejšie, prečo je to adrenalínový šport a či bude toto povolanie existovať aj o pár rokov alebo ho nahradia počítače.

Venovali sme sa tiež prekladateľskej profesii, ktorú už aj na slovenskom trhu ovplyvnila umelá inteligencia, ako aj tomu, či napredovanie nových technológií spôsobí pokles záujmu o učenie sa nových jazykov alebo nastane presný opak.

Čo vás viedlo k tomu stať sa tlmočníkom?

K tejto práci som sa dostal náhodou. Môj pôvodný úmysel bol študovať staršiu anglickú literatúru, ale mal som trochu smolu na učiteľov literatúry a šťastie na učiteľov tlmočenia a prekladu. Dve moje inšpiratívne učiteľky mi pomohli objaviť v sebe talent na tlmočenie a vášeň preň. Ešte pred koncom vysokej školy som viac tlmočil, ako sedel v učebni. Odvtedy ma to nepustilo.

Čím vás to tak oslovilo?

Každé tlmočenie je mimoriadne veľká dávka adrenalínu. Neustále ste pod silným tlakom, keďže na každom slove záleží a nemáte veľa času na premýšľanie a zvažovanie; musíte sa rozhodovať v zlomku sekundy. Je to adrenalínový šport – určite väčší ako napríklad preklad.

Druhá vec, ktorá sa mi na tom veľmi páči, je, že je to trošku aj herectvo. Keď tlmočíte, trochu sa vžívate do ľudí, ktorých tlmočíte; keď hovoríte v ich mene, na chvíľu sa stávate nimi a musíte sa trošku ponoriť do sveta ich myslenia a argumentácie. Snažíte sa rozmýšľať ako oni, niekedy aj anticipujete, kam ich myšlienka smeruje. Je to teda v mnohom o empatii.

Okrem toho je to práca, ktorá vás zoberie na tie najneuveriteľnejšie miesta. Ako tlmočník sa dostanete do reaktora jadrovej elektrárne, utečeneckého tábora, najprísnejšie strážených väzníc. Chodíte na štátne návštevy s premiérmi a prezidentmi, ste pri podpisovaní rôznych dohôd. Tlmočíte právne spory, kde ide o milióny eur, tlmočíte pre ochrancov prírody v chránených rezerváciách.

Je teda tlmočenie trochu aj droga?

Určite je to aj droga. Počas pandémie koronavírusu chvíľu trvalo, kým prišlo tlmočenie na diaľku, na chvíľu sme preto z tlmočenia vypadli a veľmi mi to chýbalo.

Mal som šťastie, že som bol jedným z mála tlmočníkov, ktorí vtedy tlmočili. Bolo to pre premiéra Matoviča. No stále mi to bolo málo.

Aké to je, tlmočiť pre premiéra?

Tlmočil som pre všetkých premiérov od Dzurindu a všímam si zaujímavý paradox: väčšinou tí, ktorí boli v cudzích jazykoch najmenej disponovaní, mali najmenšie zábrany v týchto jazykoch hovoriť. Naopak, tí, ktorí boli najlepšie jazykovo vybavení, nemali problém dať si tlmočiť a vedeli, že je to pre nich výhoda.

V cudzom jazyku poviete len to, čo viete, no v rodnom poviete všetko, čo chcete. Máte v ňom omnoho širšie možnosti vyjadrovania.

Aké základné druhy tlmočenia poznáme a aký je medzi nimi rozdiel?

Poznáme simultánne a konzekutívne tlmočenie. Pri simultánnom sedia tlmočníci v kabínkach a zabezpečujú tlmočenie paralelne, teda simultánne s rečníkom. On rozpráva a s odstupom niekoľkých sekúnd počujete tlmočenie. Pri tomto druhu sú vždy dvaja tlmočníci, ktorí sa striedajú po pätnástich až dvadsiatich minútach, lebo je mimoriadne kognitívne náročné naraz počúvať, spracúvať informácie, kontrolovať terminológiu a rozprávať.

Má to výhodu, že je to časovo úsporné a máte ten komfort, že keď potrebujete tlmočenie, dáte si slúchadlá a počúvate, keď nepotrebujete, tak nepočúvate. Na druhej strane je na to potrebné vybavenie, teda kabínky a staničky.

Konzekutívne tlmočenie je model, pri ktorom rečník niečo povie, ja si počas toho robím poznámky – hovorí sa tomu tlmočnícka notácia –, kde si zaznačujem logickú kostru prejavu. Keď rečník dohovorí, celý jeho vstup pretlmočím. Používa sa to pri menších rokovaniach, na tlačovkách alebo v teréne.

Ktorý druh tlmočenia vás viac baví?

Trošku viac simultánne tlmočenie, lebo je to väčší adrenalín a zároveň mám rád komfort tlmočníckej kabíny, kde mám počítač, glosáre, môžete si tam trochu vydýchnuť, keďže nie ste súčasťou rokovania pri stole a ľudia na vás nepozerajú.

Na druhej strane najzaujímavejšie tlmočenia sú zväčša konzekutívne, keďže idete do terénu na neobvyklé miesta. Som rád, keď raz za čas robím tento druh, lebo je to príjemná zmena a väčšinou si to pamätám omnoho viac ako dni v kabínach konferenčných miestností.

Ako dokáže tlmočník počas simultánneho tlmočenia zároveň počúvať a hovoriť v inom jazyku?

Musíte trošku oklamať svoj mozog, lebo to nie je prirodzené. Ale ľudský mozog dokáže neskutočné veci a zvládne aj toto. Je to o tréningu, o schopnosti štiepenia pozornosti, a keď sa to naučíte, už sa vám to zdá samozrejmé.

Bežne sa mi stáva, že keď sme s rodinou v reštaurácii, tak popri tom, ako sa rozprávame my, si viem paralelne vypočuť rozhovor pri vedľajšom stole a vôbec sa mi nezdá čudné, že zachytím obe konverzácie a dokážem sa v nich vyznať.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Čo sa robí v prípade, že treba niečo pretlmočiť z jedného malého jazyka do iného malého jazyka? Je prípustné spraviť medzikrok s angličtinou?

Alebo s iným veľkým jazykom. Napríklad v Európskej únii, ktorá má dvadsaťštyri oficiálnych jazykov, musia byť na všetkých rokovaniach či plenárnych zasadaniach pokryté všetky tieto jazyky. No to je vyše päťsto jazykových kombinácií a nenájdete nikoho, kto bude tlmočiť z estónčiny do slovenčiny alebo z maltčiny do fínčiny. Preto sa využívajú takzvané relé jazyky a vždy sa zabezpečuje, aby takéto relé bolo iba jedno.

Takže keď hovorí napríklad slovenský europoslanec, budem ho tlmočiť do angličtiny a z mojej angličtiny ho bude väčšina tlmočníkov prekladať do svojich jazykov.

Nestráca sa takto význam vypovedaného?

Pri každej konverzii dochádza k nejakej obsahovej strate. Keď robím relé a viem, že z mojej angličtiny budú brať ostatní tlmočníci, snažím sa obsah pretlmočiť tak, aby sa im to ľahko spracovalo. Prirodzene, ak je prejav veľmi rýchly alebo sa opakuje, niektoré drobnosti z neho môžem vypustiť, ale nikdy nie niečo, čo má zásadnú informačnú hodnotu, a zároveň musím zachovať emóciu a úmysel rečníka.

Okrem tlmočenia sa venujete aj prekladateľstvu. Je to niečo, čomu ste sa venovali intenzívnejšie počas pandémie?

Vtedy som s tým začal, predtým som prekladal málo a skôr iba technickejšie či legislatívne texty. Keď prišiel covid, ozvala sa mi bývalá študentka, ktorá mi sprostredkovala ponuku preložiť knihu. Odvtedy ma to nepustilo a už si neviem predstaviť, že by som nemal rozpracovaný preklad knihy, na ktorej by som priebežne robil.

Povedali ste, že ľudský mozog dokáže úžasné veci, no žijeme v období, keď sa do popredia dostáva umelá inteligencia, ktorá dokáže pracovať omnoho rýchlejšie, vo väčších objemoch a bez únavy. Je podľa vás práve prekladateľstvo jednou z profesií najviac ohrozených umelou inteligenciou?

Prekladateľstvo je široké spektrum činností: na jednom konci máte preklady návodov na použitie vysávačov, na opačnom preklady poézie či veľmi náročných literárnych textov a ešte úplne iný pól tohto spektra je preklad právneho textu.

Kým na jednom extréme stroje pracujú dobre a ponúkajú veľmi kvalitné preklady, na tých opačných to tak nie je a dokonca to môže byť aj riskantné. Prednedávnom sa mi stalo, že som mal predkladať zmluvu pre právnickú firmu, ktorá mi však napokon oznámila, že si to už dala preložiť a ja to mám iba skontrolovať.

Videl som, že to je strojovo preložené, a na prvý pohľad to vyzeralo dobre, ale keď som to čítal tretíkrát, lebo mi tam stále čosi nesedelo, uvedomil som si, že uprostred všetkých tých paragrafov je na jednom mieste otočené dôkazné bremeno. Počítač si neporadil s dvojitou negáciou v slovenskej vete. Pre laika to vyzeralo nevinne, ale v prípade, že by chyba nebola odhalená a došlo by k plneniu zmluvy, tej firme by hrozili veľké škody.

Myslím si teda, že umelá inteligencia je v preklade pomocník a na bežné informatívne účely úplne stačí, ale sú prípady, v ktorých by som veril len dobrému ľudskému prekladateľovi.

Tak to je dnes, no táto technológia sa veľmi rýchlo zlepšuje. Myslíte si, že o pár rokov ešte bude treba prekladateľov?

Nedovolím si robiť takúto predpoveď, ale profesií ohrozených umelou inteligenciou je mimoriadne veľa. Účtovníci, audítori, kreatívci, ilustrátori... je to také široké spektrum oblastí, až sa hovorí, že ide o ďalší stupeň priemyselnej revolúcie.

Časť prekladateľov je však bez debaty ohrozená. Vidím to aj na kolegoch, že niektorí prekladatelia strácajú klientov. Na druhej strane vznikajú nové typy zadaní, kde je ľudský vklad zásadný. S umelou inteligenciou pracujem takmer dennodenne a nemám pocit, že by jej zlepšenie bolo také výrazné, aby nás zrazu nebolo treba.

Nehovoriac o tom, že mnohé výsledky, ktoré nám algoritmy ponúkajú, sú na prvý pohľad pekné, ale ako som spomínal pri tej zmluve, keď sa na to človek pozrie dôslednejšie, vidí tam viacero problémov a signálov, že toto robil počítač a človek by to tak nepovedal, nehovoriac o mylných a zavádzajúcich informáciách.

Nevnímate teda pokles záujmu o predkladateľov?

Vidíme, že priebežne stúpa priemerný počet preložených strán na prekladateľa. Je to prejav toho, že nové nástroje počítačom podporovaného prekladu pomáhajú prekladateľom spracúvať väčšie objemy textov a prekladať viac ako predtým. Ak prekladateľ vie s týmito nástrojmi pracovať, môžu mu veľmi účinne zrýchľovať a zjednodušovať prácu.

Napríklad mu zabezpečujú terminologickú konzistenciu – keď prekladáte niekoľko stoviek strán textu, takýto nástroj vám stráži, aby ste stále používali tie isté termíny.

Viete kvantifikovať, o koľko stúpla efektivita prekladateľov?

Z približne tisíc normostrán ročne tento objem stúpol za šesť rokov na tisícdvesto. Ide teda o nárast o dvadsať percent.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

To nie je až taký výrazný nárast. Stretol som sa s prípadom, že vydavateľ knihy, ktorá bola pôvodne napísaná v inom jazyku, si ju dal celú preložiť umelou inteligenciou a potom ju dal človeku len na kontrolu. Postupoval nesprávne?

Nemyslím si, že postupoval správne, lebo preklad je omnoho viac ako len mechanická konverzia textu z jazyka A do jazyka B.

Najmä pri preklade knihy je veľmi dôležité – od takých banálnych vecí, ako je konverzia míľ na kilometre, cez správne preloženie idiomatických spojení či odhadnutie kultúrnych referencií – celkovo zabezpečiť, aby preložená kniha u čitateľa vyvolala rovnakú emóciu ako u čitateľa originálu.

Keď prekladáte návod na použite nejakého jednoduchého spotrebiča, je to iné: tam to stroj dokáže celkom dobre, hoci aj v týchto prípadoch dochádza k úsmevným a potenciálne nebezpečných chybám.

Vždy som si myslel, že to robia zlí prekladatelia, keďže takéto pochybné preklady jestvovali aj pred vyše dvadsiatimi rokmi a vtedy to asi nerobil počítač.

To je pravda, vtedy to podľa všetkého robili aj ľudia bez jazykového vzdelania s chabou jazykovou vedomosťou. Zo svojho okolia neviem o nikom, kto by robil takéto veľkoobjemové preklady návodov. Na druhej strane vlani som prvýkrát v živote prekladal návod na použitie, čo som si myslel, že nikdy v živote robiť nebudem.

Oslovila ma zahraničná firma, ktorá na Slovensku predáva mimoriadne zložitú strojovú technológiu, a strávil som týždeň štúdiom podkladov, obtelefonoval som viacero odborníkov z tejto brandže, aby som si overil, ako sa volajú rôzne súčiastky daného stroja či procesy, ktoré s tým súvisia. Až potom som ten preklad vedel spraviť a bol s ním spokojný aj klient, aj slovenský používateľ stroja. Bolo to drahé, ale vďaka tomu dokážu ten stroj správne používať.

Ako využívate umelú inteligenciu vo svojej práci?

Asi dva roky ju používam na prípravu na tlmočenie. Pomáha mi s extrakciou terminológie z textov. Napríklad keď sa v Bruseli rokuje o nejakej smernici, môže to byť viac ako sto strán textu, dostanem to deň vopred a niekedy je nemožné to celé prečítať. Preto mám pripravené príkazy, aby mi umelá inteligencia pomohla vybrať určité pojmy, skratky, technické pomenovania, vlastné mená a tak ďalej.

Tiež to môže pomáhať pri sumarizovaní kratších textov, teda dá sa to dobre využívať na takéto v podstate sekretárske práce.

Pripravujete na nástup umelej inteligencie svojich študentov?

Snažíme sa ich vychovávať tak, aby sa nespoliehali na to, že ich uživí obyčajný mechanický preklad, ale musia vedieť ponúknuť pridanú hodnotu – napríklad že dokážu cudzojazyčný text lokalizovať tak, aby dával zmysel Slovákom, aby znel dobre v slovenskom kontexte a neškrípal v ušiach.

Tento rok sme prvýkrát realizovali kurz zameraný na prácu s umelou inteligenciou v preklade a tlmočení.

Vie už umelá inteligencia simultánne tlmočiť?

Do istej miery vie, ale netýka sa to slovenčiny. To nie je trhovo atraktívny jazyk. Najpokročilejšie modely na strojové tlmočenie sú pre páry angličtiny so španielčinou, s francúzštinou a mandarínčinou. Nielenže sú komerčne najatraktívnejšie, ale existuje aj obrovský objem dát, ktorými sa dajú tie modely nakŕmiť, aby sa to dokázali naučiť. Oproti prekladu je to omnoho komplexnejšie, keďže model musí rozoznávať intonáciu, vnímať syntax, pauzy vo vete a podobne.

Svetová zdravotnícka organizácia a Rada Európy v nedávnej minulosti testovali modely strojového tlmočenia a ani v jednom prípade to zďaleka nenaplnilo očakávania a nepriblížilo sa to kvalite ľudského tlmočenia.

Je to možno aj tým, že tieto modely dobre fungujú v jasne definovaných scenároch či formálnych diskurzoch. Ak sú prítomné inotaje, irónia, ľudia sa prekrikujú, skáču si do reči, hovoria dialektom alebo neprirodzenou syntaxou, umelá inteligencia s tým má problém. Nemá intuíciu ako ľudský tlmočník.

Na Slovensku teda nevnímate ohrozenie svojej profesie?

Myslím, že úplný zánik tlmočníckej profesie nehrozí. Otázka je, v akej miere zostane. Ja osobne by som si prial, aby umelá inteligencia bola mojím partnerom v tlmočníckej kabíne a pomáhala mi. Sú nástroje, ktoré počas toho, ako tlmočíte, analyzujú daný prejav, izolujú v ňom čísla, vlastné mená.

Napríklad keď tlmočíte z nemčiny do slovenčiny, nepotrebujete si číslo, ktoré zaznelo na začiatku vety, pamätať až do konca danej vety, ale svieti vám na obrazovke. Alebo ak zaznie vlastné meno, hneď vyhľadá daného človeka a viete, či ide o muža alebo ženu. Takýmto spôsobom to kontextualizuje informácie a uvoľňuje tým kognitívne kapacity tlmočníka.

Takéto nástroje už existujú?

Áno, ale venuje sa tomu omnoho menšia pozornosť než vývoju automatizovaných modelov strojového tlmočenia, ktoré sú komerčne atraktívnejšie. To, o čom hovorím ja, je služba navyše, ktorá vlastne predražuje štandardné tlmočenie.

Ak aj budeme vychádzať z toho, že stroj nebude vedieť tlmočiť tak kvalitne ako človek, nestane sa z tlmočenia luxusný tovar, ktorý málokto uprednostní pred menej kvalitným, ale lacným strojovým tlmočením?

Je to možné. Nemám problém s tým, že budú aplikácie, ktoré človeku napríklad pomôžu objednať si v cudzine jedlo v reštaurácii alebo vyriešiť nejakú situáciu s recepčnou v hoteli, no vtedy by ste pri sebe tlmočníka tak či tak nemali.

Ale v segmente, v ktorom pracujem, teda odborné konferencie, kongresy, medzivládne rokovania, niekedy tak veľmi záleží na jedinom slovíčku, že by to bolo veľké riziko. Je to tiež etická záležitosť, pretože keď je niekto nesprávne pretlmočený, vždy viete zistiť, kto je za to zodpovedný. Keď to spraví stroj, kto za to preberie zodpovednosť? A ako zabezpečíte, že sa to už nezopakuje?

Jeden z problémov, ktoré sa čoraz viac objavujú aj pri strojovom preklade, je, že tieto modely sa začínajú učiť z textov, ktoré preložila umelá inteligencia.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Z akého dôvodu?

Aby sa model zlepšoval, potrebuje obrovské množstvo dát, ale v menších jazykových kombináciách, teda aj v slovensko-anglickej, nie je takýchto dát dostatok. V jednom momente sa do tohto modelu začnú vracať strojovo preložené texty.

Model sa teda začne učiť na potenciálne chybných textoch.

Presne tak, pričom tieto texty ani nie sú identifikované ako strojovo preložené. Takže chyby v nich sa replikujú a zväčšuje sa dosah chýb, ktoré sa do modelu dostanú. Objem informácií, s ktorými tieto modely pracujú, je taký obrovský, že je prakticky nemožné nájsť pôvod chyby.

Dá sa teda povedať, že z hľadiska umelej inteligencie nevnímate ako tlmočník ohrozenie?

Vnímam isté ohrozenie, ale nie v tom, že by prišiel model, ktorý by ponúkol bezchybné tlmočenie medzi slovenčinou a svetovými jazykmi. Skôr vnímam, že ľudia nie celkom vnímajú limity umelej inteligencie a ich očakávania od týchto nástrojov sú často nekritické a neinformované.

Napríklad majú pocit, že keď sa hocičo spýtajú chatbota, tak odpoveď bude pravdivá a bezchybná. Takéto priam až zbožšťovanie týchto modelov je to najväčšie riziko. Vedie to k tomu, že rezignujeme na vlastné kritické myslenie a necháme ho na stroje, ktoré sa len učia simulovať, ako píšeme a rozprávame my.

Kognitívny vedec Martin TakáčAk algoritmy odhalia, ako nami manipulovať, budú to robiť. No dokážeme sa brániť

Jakub Lipták

Vnímate nejakú zmenu v záujme o štúdium prekladateľstva a tlmočníctva?

Na zahraničných univerzitách klesá záujem študovať tento odbor, lebo ľudia uverili, že je to profesia odsúdená na zánik. Zatiaľ však žiadne dáta nenasvedčujú, že by to tak aj bolo. Naopak, na globálnej úrovni sektor prekladu, tlmočenia a lokalizácie rastie a takisto aj objem peňazí investovaných do týchto služieb. Firmy, ktoré sa tomu venujú, vykazujú čoraz väčšie zisky. No rozšírila sa určitá blbá nálada, že to nemá perspektívu, hoci je to mýtus.

Na Slovensku niečo také vnímate?

Zatiaľ sme si to na Univerzite Komenského nevšimli, ale uvidíme, ako sa to prejaví dlhodobo.

Myslíte si, že napredujúca umelá inteligencia spôsobuje skôr pokles motivácie ľudí učiť sa cudzie jazyky alebo, naopak, vedie k ich rýchlejšiemu a ľahšiemu učeniu?

Deje sa oboje. Už teraz vidieť, že napríklad v Spojenom kráľovstve a v Amerike dochádza k obrovskému poklesu záujmu o výučbu cudzích jazykov. Možno to vyplýva z pocitu, že angličtine všetci rozumejú, alebo ak nie, tak na to použijú nejakú aplikáciu. U nás to tak nie je, povedomie o dôležitosti cudzích jazykov je stále vysoké a asi sa to ani nezmení s dostupnosťou umelej inteligencie.

Platí tiež to, že aplikácie využívajúce umelú inteligenciu zjednodušujú a sprístupňujú výučbu cudzích jazykov, hoci nikdy nenahradia ľudských učiteľov.

Takýchto aplikácií je už množstvo, napríklad Babbel, Duolingo, Mondly... Vďaka nim môžete aj večer v posteli, v čakárni či lietadle trénovať cudzí jazyk, a ak sa v počiatočných fázach učenia jazyka možno hanbíte tou rečou rozprávať, tak debatujete s aplikáciou, ktorá vás učí základy či vám pomáha s výslovnosťou.

Odporúčate teda používať ich?

Áno, do istej miery. Viem to aj z vlastnej skúsenosti, že po úroveň okolo A2 až B1 je to užitočný pomocník, ktorý zrýchli počiatočný nástup jazykovej vedomosti. Približne od úrovne B1 už však potrebujete ľudskú interakciu a prax hovorenia tým jazykom v bežnej konverzácii.

Spomínali ste, že niektorí prekladatelia na Slovensku už majú väčší problém nájsť si prácu. Platí to aj o tlmočníkoch?

Ak tlmočníci na Slovensku prichádzajú o prácu, nie je to v dôsledku umelej inteligencie, ale skôr z netechnologických dôvodov. Jedným môže byť hospodárska situácia: napríklad keď je výpadok vo financovaní vedeckých či neziskových projektov, má to dosah aj na prácu tlmočníkov.

Všímam si aj čiastočnú politickú izoláciu Slovenska. Začína byť vidieť, že sa tu deje menej podujatí, konferencií, prichádza sem menej zahraničných návštev. Možno je to iba dočasná záležitosť, ale v takej malej krajine, ako je Slovensko, to cítiť.

Je to niečo, čo sa deje od jesene 2023?

Áno. Predtým bola určitá periodicita štátnych návštev z rôznych krajín bežná, ale intenzita výrazne klesla. Tiež platí, že viacero väčších podujatí, ktoré tu boli, sa už neorganizuje.

Nesúvisí to skôr s covidom?

To si nemyslím, lebo krátko po covide sa podľa našich dát objemy tlmočenia vrátili do predcovidových čias. Pokles, o ktorom hovorím, vidieť za ostatné dva roky. A ani si nemyslím, že by to súviselo s umelou inteligenciou.

Nemáte vedomosť, či to takto nie je aj v iných krajinách?

Z toho, čo sa rozprávame medzi tlmočníkmi, vyplýva, že napríklad v Česku k takému poklesu nedošlo.

Aké vnímate najväčšie riziko umelej inteligencie z hľadiska bežného používateľa jazyka?

Najhorší scenár môže byť v tom, že na to, aby sme vedeli umelú inteligenciu dobre používať, začneme my sami rozprávať ako počítače – namiesto toho, aby sa ony prispôsobili nám, my sa prispôsobíme im. Totiž keď hovoríte jednoducho, bez všelijakých konotácií, kultúrnych referencií, bez irónie a bez emócií – vtedy to naozaj ide dobre.

Ak by sa to rozšírilo a napokon by sme aj začali myslieť ako počítače, stratili by sme v sebe ľudskosť, to, čo je na jazyku krásne. Jeho farebnosť, viacvrstevnosť... Napríklad aj to, ako v banálnej vete urobím pauzu, môže celkom zmeniť význam celej vety.

Aký je podľa vás optimistický scenár?

Že budeme žiť v spoločnosti, ktorá si dobre uvedomuje limity týchto nástrojov, nepoužíva ich na propagandu a dezinformácie, ale na to, aby nám uľahčili prácu, keď je monotónna či mechanická, a ostane nám viac času napríklad na čítanie, počúvanie, vnímanie jazyka v kráse, hĺbke, šírke a bohatstve, ktoré má.

Čím viac pracujem so slovenčinou, tým viac ma fascinuje. Aj keď mi vyrastali deti a učili sa ju, otvorilo mi to úplne iný pohľad a uvedomujem si, aké je nádherné, že slovom vieme vyvolať emóciu. Bola by škoda sa o toto pripraviť.