Sledujúc diskusiu o používaní ypsilonu, je možné povedať, že Slováci sú rozdelení do troch hlavných táborov. Prvý je za zachovanie súčasného pravopisu, druhý za reformu s odstránením ypsilonu (prípadne aj ďalších grafém), tretí je nerozhodný s inklinovaním k jednej alebo druhej strane.

Dôkazom toho je aj malý prieskum, ktorý si autorka článku urobila medzi ľuďmi zo svojho okolia. Má k dispozícii minidatabázu odpovedí (približne 100 respondentov) zo všetkých názorových skupín. V pomere sú takmer vyrovnané.

Tí, ktorí sú proti, a tvrdá realita

Najčastejšie argumenty, ktoré sa ozývajú proti odstráneniu ypsilonu, sú, že ypsilon patrí k našej národnej jazykovej tradícii, že dotyčný respondent je už naň zvyknutý, že ypsilon má v texte dištinktívnu (rozlišovaciu) funkciu, že zjednodušovaním dospejeme k všeobecnému úpadku úrovne a kultúry národa, že iné jazyky sú ešte zložitejšie a neriešia to a že si dotyčný texty bez ypsilonu nevie predstaviť.

„Nevidím na to žiaden dôvod. Aby sa niektorí v chápaní slabší necítili trápne, že neovládajú spisovnú slovenčinu? Alebo aby sme naše údajne preťažené deti zase o trochu ,odbremenili‘? Alebo aby sme pardonovali nespisovnú slovenčinu už aj novinárom a učiteľom a politikom? Aby sme vývoj detí zase o trochu viac priblížili ,stádu‘? Dedičstvo našich otcov zachovaj nám, Pane! Trochu viac hrdosti Slovákom,“ padlo v jednej z odpovedí.

Ovládanie pravopisu mnohí chápu ako dôkaz inteligencie autora textu. Rovnako to vidia aj z opačnej strany, teda nesprávne používanie i/y berú ako prejav nižšieho IQ. To však v realite nesedí. Zdieľať

„Podľa mňa y do slovenskej gramatiky patrí rovnako ako mäkké spoluhlásky, ä, ô..., keď niečo vyslovujeme tvrdo, y sa tam žiada a osvojiť si jeho písanie napr. vo vybraných slovách nie je až taká veda,“ zaznieva v inej.

Ovládanie pravopisu naozaj mnohí chápu ako dôkaz inteligencie autora textu. Rovnako to vidia aj z opačnej strany, teda nesprávne používanie i/y berú ako prejav nižšieho IQ. To však v realite často nesedí, stačí si napríklad prelistovať niektoré rigorózne či habilitačné práce, vysokoškolské skriptá alebo (ešte neskorigované) rukopisy spisovateľov či prekladateľov.

Argument, že vybrané slová a správne používanie ypsilonu nie sú až také ťažké, aby si to vyžadovalo radikálnu zmenu, používajú veľmi často aj deti, ktoré sa vyjadrili, že reformu si neželajú. V tomto smere je zarážajúce sebavedomie mnohých z nich. Napríklad keď 11-ročný chlapec tvrdí, že on už pravopis ovláda, alebo keď sa 13-ročné dievča v bizarnej odpovedi vyjadrí, že „bez y by to divne vizeralo“.

Gramatické chyby však nerobia len deti. Nesprávne používanie i/y je rovnako rozšírené medzi dospelými, a to vo všetkých vekových kategóriách, bez ohľadu na vzdelanie, zamestnanie či sociálne postavenie. Dôkazom sú oznamy učiteľov na Edupage, tlačivá či návratky, ktoré nosia deti zo školy, oznamy na dverách obchodov, titulky k filmom, reklamné letáky... príkladov je neúrekom a ich autori vo väčšine prípadov nie sú žiadni nevzdelanci (učitelia, podnikatelia, prekladatelia, grafici...).

Autorka tohto článku je dlhoročnou jazykovou redaktorkou, ktorej prešlo cez ruky nespočetné množstvo textov od rôznych autorov, redaktorov, spisovateľov, prekladateľov, teológov..., má empiricky overené, že text bez gramatickej chyby dokáže napísať minimum ľudí. V internetových či tlačených denníkoch sa tzv. hrúbky vyskytujú denne, náš Postoj nevynímajúc. Osobne nepozná novinára, ktorý by nikdy po sebe nezanechal vo svojom texte nesprávne i/y. Redigovala aj knihy niekoľkých naozaj populárnych a uznávaných slovenských spisovateľov či básnikov – niektorí z nich boli pritom presvedčení, že korektúru nepotrebujú. Stačilo však prelistovať si ich rukopis a ukázať prvú hrúbku v ňom, aby zmenili názor.

Brutál Diktát je doplňovačka, v ktorej sú vety vytvorené z takých slov, pri ktorých aj excelentný znalec gramatiky musí chvíľu porozmýšľať, kým zvolí správne i/y. Zdieľať

Juraj Zopp je zakladateľom iniciatívy zameranej na odstránenie ypsilonu. Na stránke ypsilon.sk pripravil podrobný projekt, v ktorom sa zaoberá pravopisnou reformou. K téme sebaistých používateľov slovenského jazyka hovorí: „Pre tých, ktorí majú intenzívny pocit, že ovládajú pravopis perfektne a že znalosť písania ypsilonu je vďaka pravidlám jednoduchá, je tu aplikácia Brutál Diktát. Hravou formou ukazuje, že pravopis s ypsilonom nie je najjednoduchší, vyžaduje veľa znalostí a oproti tomu písať v pravopise s jedným i je hračka.“

Brutál Diktát je doplňovačka, v ktorej sú vety vytvorené z takých slov, pri ktorých aj excelentný znalec gramatiky musí chvíľu porozmýšľať, kým zvolí správne i/y. „V priamom prenose dokazuje, že keby ypsilon nebol, pisateľ by robil násobne menej chýb alebo – ak aj pravopis skutočne dobre ovláda – správne písanie by mu zabralo menej času s vynaložením oveľa menšej energie.“

Čítajte tiež

Jazykovedec František Ruščák Ako sa dá odvyknúť od kávy, tak sa dá odvyknúť aj od ypsilonu

Jana Vinterová

„Vybrané slová? Čo je to za nezmysel?“ krúti hlavou František Ruščák, slovenský jazykovedec a dlhoročný vysokoškolský pedagóg.

Neviem si to predstaviť alebo otázka zvyku

„Neviem si predstaviť čítať knihu, kde nebudú ypsilony,“ hovorí mama štyroch detí. Podobných odpovedí zaznieva veľmi veľa, a to od detí, rodičov i učiteľov.

Aktivisti, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, však hovoria, že je to len otázka zvyku. „Šírenie myšlienky zjednodušenia pravopisu je aj zámerom stránky 1i.sk, ktorá umožňuje prispievateľom písať s jedným i, bez ďalších pravopisných zmien,“ spresňuje Juraj Zopp. „Zároveň ukazuje čitateľom, že bez stresu z hrubej chyby písaný text je aj ľahko čitateľný. Pochopiteľne, pre oboch je to na začiatku trochu nekomfortné, ale po 15-30 minútach si podľa našich pozorovaní väčšina zvykne.“

„Neviem si predstaviť čítať knihu, kde nebudú ypsilony,“ hovorí mama štyroch detí. Aktivisti, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, však hovoria, že je to len otázka zvyku. Zdieľať

„Paradoxne mi text bez ypsilonu pripadá archaickejší ako v terajšom pravopise,“ zamýšľa sa otec piatich detí. Je to naozaj paradox, ale súvisí s tým, že podľa Bernolákovej i Štúrovej úpravy sa ypsilon nepoužíval. Preto pohľad na text so samými mäkkými i môže na prvý pohľad pôsobiť ako z múzea. Alebo ako z knižky napísanej východniarskym dialektom.

Radovan Garabík pracuje v Slovenskom národnom korpuse na oddelení Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Zaoberá sa všetkými aspektmi počítačového spracovania slovenčiny, paralelnými inojazyčnými korpusmi, lexikografiou, vyučovaním, históriou a vývojom slovenského jazyka. Známym sa stal aj vďaka svojmu unikátnemu projektu Ludevít – národni prekladač.

V jednej zo svojich prednášok hovorí: „Ypsilon má výhodu v tom, že má výraznejší tvar na rozdiel od mäkkého i, čo je vlastne len čiarka, čiže pomáha pri čítaní slov. Keď si predstavíme nejaké slovo, napr. pílili, tak tam je í-l-i-l-i, číta sa to dosť ťažko. Keby niektoré z tých písmen bol ypsilon, čítalo by sa to jednoduchšie. Situácia sa má teda asi tak, že prítomnosť ypsilonu pomáha čítaniu, ale zhoršuje písanie. A vzhľadom na to, že ľudia v dnešnej dobe píšu pravdepodobne oveľa viac než kedykoľvek v minulosti, dostáva sa do popredia potreba uľahčiť písanie za cenu toho, že sa zhorší čítanie. Napríklad Číňania čítajú veľmi jednoducho, pretože jedna slabika je jeden znak, ale písanie majú naozaj veľmi problematické. Takže celé je to otázka kompromisu.“

Kultúrne dedičstvo

Mnohí zástancovia ypsilonu obhajujú svoj názor tradíciou, históriou a kultúrnym dedičstvom. Tvrdia, že je to skrátka graféma, ktorá do nášho pravopisu patrí, sme na ňu zvyknutí a máme na ňu byť hrdí, lebo vďaka nej je náš jazyk výnimočný.

Herec, recitátor a básnik Štefan Bučko, ktorý prednáša teóriu javiskovej reči a umelecký prednes na VŠMU, sa nad touto historickou stránkou zamýšľa viac zoširoka: „Ypsilon, rovnako ako ä, má základ v staroslovienčine. Keď sme nahrávali Proglas, dával som si záležať, aby som ypsilon vyslovoval ako tmavý a i ako svetlé. Pretože v čase, keď Proglas vznikol, mal ypsilon vo zvukosloví svoju hodnotu. Bolo to takto prirodzene dané, veď najprv tu bol zvuk, až potom grafémy. Staroslovienske zvukoslovie bolo širšie ako grécke, preto Konštantínovi-Cyrilovi grécka abeceda nestačila a musel prirobiť ďalšie grafémy, nielen ypsilon, ale napríklad aj nosovky ,oN‘ a ,eN‘.“

Upozorňuje tiež na to, že dnes už ypsilon nevyslovujeme, ale v gramatike zostal. „Niekedy slúži v texte na rozlišovanie významu, napr. ,byť‘, ,biť‘, ale väčšinou spôsobuje problémy. Paradoxom je, že Česi zdedili z obdobia Veľkej Moravy výslovnostne viac. Ypsilon predsa len vyslovujú tmavšie a ponechali si aj slovesné koncovky -ly v ženskom a strednom rode (dělaly, byly).“

„Dnes už zrejme nikto nesmúti za tým, že v základnom tvare minulého času sa ypsilonom nerozlišuje kategória rodu (chlapi robili – ženy robily – deti robily). Sotva sa nájde niekto, čo by tvrdil, že sa tým znížila vznešenosť a jedinečnosť nášho jazyka,“ písal jazykovedec Ján Findra. Zdieľať

V týchto koncovkách sme od roku 1953 na základe kodifikačnej zmeny prestali písať ypsilon, čo v slovenčine zjednodušilo pravopis slovies. „Pri ä je zas paradoxom to, že cudzie prehlásky ,ö‘, ,ü‘ sa snažíme vyslovovať s príslušným zafarbením a našu historickú fonému ,ä‘ vyslovujeme ako obyčajné ,e‘,“ hovorí Bučko.

K reforme z roku 1953 sa v eseji zverejnenej v Kultúre slova (2006) vyjadruje aj významný jazykovedec Ján Findra, bývalý rektor Univerzity Mateja Bela. Píše: „Ako vieme, verejnosť citlivo reagovala aj na výraznejšiu reformu slovenského pravopisu v roku 1953. Pokiaľ ide o ypsilon, dnes už zrejme nikto nesmúti za tým, že v základnom tvare minulého času sa ním nerozlišuje kategória rodu (chlapi robili – ženy robily – deti robily); iba môj počítač sa trocha znepokojil a slovo ‚robily‘ mi označil červenou čiarou. Sotva sa nájde niekto, čo by tvrdil, že sa tým znížila vznešenosť a jedinečnosť nášho jazyka.“

Esej profesora jazykovedy Jána Findru z roku 2006, v ktorej sa zastal vypustenia ypsilonu zo slovenského pravopisu a kritizoval plytkosť verejnej diskusie na túto tému. 

Jazykovedkyňa Marianna Sedláková, vedúca Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie na Filozofickej fakulte UPJŠ, ktorá prednáša dialektológiu, dejiny jazyka a jazykovedy a didaktiku slovenského jazyka, na to nadväzuje: „Ako vidieť, najväčší problém robí prepájanie minulosti a súčasnosti. Štúrova kodifikácia bola geniálna v tom, že vychádzala zo synchrónneho stavu živého jazyka. Jazyk ako živý organizmus sa vyvíja neustále, a preto sa ani nikdy nebude môcť dosiahnuť stav úplnej zhody písaného a vyslovovaného.“

Poukazuje na to, že aj tí, čo revidovali Štúra, vlastne sa len vrátili do histórie. „Historicky (pred niekoľkými storočiami) slovenčina mala aj v reči zvuk (zadné i), ktorý v písme reprezentuje ypsilon, rovnako ako za Štúrovho života mala v stredoslovenských nárečiach aj ä, aj mäkké ľ, ale už vtedy boli na periférii nárečových jazykových systémov, o ktoré sa kodifikácia opierala, čo Štúr geniálne vytušil, preto tieto prvky nekodifikoval. Na druhej strane však práve tento jeho radikálny a moderný postoj vyvolal odpor.“

Čo presne teda Ľudovít Štúr v gramatike zaviedol? Kodifikoval písmená v, j, g, podstatné mená sa začali písať s malými začiatočnými písmenami. Dvojhlásky ie, ia, ô sa zapisovali ako je, ja, uo. Samohlásky mohli byť krátke alebo dlhé a dôsledne sa rešpektovalo stredoslovenské rytmické krátenie. Medzi samohláskami nebolo ä, é, ó, y, ý. Z toho vyplynulo dôsledné označovanie mäkkosti spoluhlások (ďe, ťe, ňe, ďi, ťi, ňi). Kodifikované však boli len mäkkostné páry d – ď, t – ť, n – ň, mäkké ľ kodifikované nebolo. Okrem toho boli zavedené aj ďalšie pravidlá vychádzajúce z kultúrnej stredoslovenčiny (u namiesto v – prauda, v adjektívnom skloňovaní tvary s príponou -uo, -jeho, -jemu – dobruo, dobrjeho, dobrjemu a pod.).

„Lenže jazyk je aj sociálny fenomén a to pôsobí na všetkých používateľov, dokonca aj na jazykovedcov, preto každá zmena je ťažká,“ pokračuje Sedláková. „Áno, jazyk je veľmi dôležitou súčasťou kultúry, ale jej historický aspekt navždy zostane uložený v historických (nielen umeleckých) textoch. Živý jazyk odzrkadľujúci súčasnosť na každej svojej úrovni (od zvukovej roviny až po štylistickú) by mal v prvom rade spĺňať kritériá na čo najbezproblémovejšiu komunikáciu v súčasnom svete. Dnes je slovenčina preskúmaná synchrónne i historicky dostatočne na to, aby sme mohli predvídať smer jej ďalšieho vývinu, takže obavy z nejakého systémovo chybného kroku tu nemusia byť. Lenže toto je len teoretický rozmer. V pragmatickej rovine sú nezanedbateľné postoje používateľov spisovnej slovenčiny, ale v neposlednom rade aj ekonomická stránka veci.“

Profesor Ján Findra, významný slovenský jazykovedec a bývalý rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, patril medzi podporovateľov vypustenia ypsilonu zo slovenského pravopisu. Foto: TASR/Dušan Hein

Rozlišovacia funkcia

Mnohí opýtaní, zvlášť deti, ktoré by o ypsilon prísť nechceli, tvrdia, že v slovenčine má zmysel, pretože rozlišuje význam slov. „Ako by sme odlíšili byť a biť, synka a sinka, výr a vír bez ypsilonu?“ pýtajú sa.

Mama dvoch detí a zároveň slovenčinárka z opačného názorového tábora však na to má jasnú odpoveď: „Viem si predstaviť pravopis bez y – rozlišuje síce významy slov (mi/my; tip/typ...), ale v ústnej podobe jazyka tiež nie je pri výslovnosti i/y rozdiel a vieme sa ,zorientovať‘.“

Samotný fakt, že v slovenčine existujú dve grafémy (i, y) na jednu fonému [i], je dôkazom toho, že ypsilon má dištinktívny význam iba v písanej forme. V reči to nerozlišujeme. Rovnako ako poslucháč veľmi ľahko vyrozumie z kontextu, o aké b[i]ť ide, tak aj čitateľ rýchlo dešifruje význam inkriminovaného slova. „Odstránenie ypsilonu by viedlo k vzniku niekoľkých homoným navyše, čo však nijako zásadne nemôže narušiť zrozumiteľnosť textu,“ myslí si aj Marianna Sedláková.

Ako to vidia rodičia a učitelia

Rodičia, ktorých školopovinné deti sa s pravopisom trápia, by boli reforme slovenského pravopisu naklonení. „Momentálne máme so synom pri písaní diktátov veľké problémy“, „s ypsilonom doma dosť bojujeme“, „zbytočná strata času pre deti, mali by tento čas venovať radšej napríklad učeniu sa cudzích jazykov. Nie každé dieťa je schopné sa to naučiť, je to pre ne zbytočná záťaž“ – v tomto duchu sa nesú viaceré rodičovské odpovede. A vzápätí volajú po zjednodušení: „Nepoznám žiaden dôvod, prečo ponechať písmeno y v slovenskej abecede“, „je zbytočné“, „pre funkčnosť jazyka nemá zmysel“, „v Slovinsku nemajú ypsilon a človek si na to po čase zvykne“.

Kým niektorí slovenčinári zastávajú názor, že „je to naša tradícia“ alebo „kto má problém s gramatikou, robil by chýb aj tak veľa“, iní zhodne tvrdia: „Problémové deti by mali väčšiu radosť z nášho jazyka“, „prinieslo by to menej stresu“. Zdieľať

V podobnom duchu sa vyjadrila prekvapujúco aj väčšina opýtaných učiteľov slovenčiny alebo učiteliek prvého stupňa ZŠ. Takže kým niektorí slovenčinári zastávajú názor, že „je to naša tradícia“ alebo „žiakom by odstránenie ypsilonu až tak nepomohlo. Kto má problém s gramatikou, zabúda písať mäkčene, nevie spodobovať, robil by chýb aj tak veľa“, iní o odstránení ypsilonu zhodne tvrdia: „Zjednodušilo by to pravopis aj vyučovanie jazyka na školách“, „problémové deti by mali väčšiu radosť z nášho jazyka“, „prinieslo by to menej stresu“, „konečne niekto prišiel s týmto nápadom!“. A hlavne si viacerí uvedomujú, koľko času by takto získali na učenie iných dôležitých vecí, ako je napríklad čítanie s porozumením alebo komunikácia.

Nad žiackym trápením s pravopisom sa pozastavuje v spomínanej eseji aj Findra: „Veď práveže ypsilon! Naši školáci – ako som sa mal možnosť viackrát presvedčiť – dokážu spamäti odrecitovať vybrané slová, ale pri písaní diktátov alebo pri tvorbe akéhokoľvek jazykového prejavu si na ne akosi nedokážu spomenúť. Mnohých problém ypsilonu prenasleduje aj po skončení školy. Spomínajú si naň ako na nočnú moru. Len ako kuriozitu v tejto súvislosti uvádzam, že počas krátkeho pôsobenia na strednej škole som mal študenta, ktorý diktáty písal na tridsiatku. Bol to paradox, lebo z našej a svetovej literatúry vedel ako čitateľ viac než celá trieda dokopy. Napriek tomu pravopis ypsilonu ignoroval. Ja som zas ignoroval predpisy a onoho študenta som zo slovenského jazyka a literatúry napriek množstvu tzv. veľkých chýb, za ktoré sa považoval hlavne ypsilon, hodnotil jednotkou. Dnes je to univerzitný profesor a významný slovenský vedec. A ja som sa ho dodnes nestihol opýtať, či si už zamiloval ypsilon alebo či je za jeho zrušenie.“

Jedna z učebníc slovenského pravopisu pre základné školy. Ilustračné foto: taktik.sk

Nejde len o jednu grafému

Samozrejme, takéto veľké zmeny sa nikdy neudejú lusknutím prsta. Chce to nielen dobrú vôľu, ale aj odborný prístup a rozumnú technickú realizáciu.

„Odstránenie ypsilonu nie je len o tejto graféme. Jazykovedci by museli premyslieť aj ostatné pravidlá, ktoré s ňou súvisia. Takže reforma áno, ale musí jej predchádzať precízna odborná diskusia,“ hovorí Marianna Sedláková. Zdieľať

„Odstránenie ypsilonu by mohlo všetkým veľmi pomôcť, zvlášť učiteľom a žiakom,“ vyslovuje svoj názor Marianna Sedláková. „Neviem, aká veľká vôľa v spoločnosti by pre tento krok bola, pretože v tejto krajine sa postoje viac deklarujú, ako plnia. Ja osobne som napríklad nevidela ako nevyhnutnosť prijímať nejaký jazykový zákon, v 90. rokoch malo Slovensko oveľa viac problémov na legislatívne riešenie. Zákon bol prijatý, ale vôbec nič nerieši, aspoň nie kvalitu rečovej komunikácie vo verejnom priestore. Keby boli denníky, tlač a ostatné médiá (ale aj rečníci v parlamente) postihované pokutami za každú chybu, asi by to mohlo vyzerať lepšie. So všetkými zákonmi je to rovnako, buď si ich človek nesie hlboko v sebe ako morálny kódex, alebo potom pomôžu len sankcie. Rovnako je to aj s jazykom.“

Aj keby sme podľa nej pristúpili k novej pravopisnej reforme, tak sa to nemôže zaobísť bez v prvom rade odbornej a následne spoločenskej diskusie. „Odstránenie ypsilonu totiž nie je len o samotnej tejto jednej graféme. Jazykovedci by museli do detailov premyslieť aj ostatné pravidlá, ktoré s ňou súvisia, ako je napríklad zmäkčovanie di, ti, ni, de, te, ne a najmä problematické le, li. Takže reforma áno, ale musí jej predchádzať naozaj precízna odborná diskusia.“

Podľa navrhovanej pravopisnej reformy od odporcov ypsilonu by pravidlo o písaní di, ti, ni, li, de, te, ne, le bez mäkčeňov malo zostať zachované. Iniciátori to obhajujú tým, že používatelia rodného jazyka slová vyslovujú správne aj bez toho, aby vedeli písať (napríklad 5-ročné deti), takže prirodzene aj vedia, ako ich čítať. Podobne ako deti s materinským jazykom anglickým vedia, ako sa slová v ich jazyku vyslovujú, bez ohľadu na to, ako krkolomne sa v angličtine píšu.

Paralelné pravopisy pre postupný prechod

Jazykovedci a aktivisti, ktorí sa téme odstránenia ypsilonu venujú dlhodobo, riešia aj mnohé praktické otázky. Jednou z nich je prechodné obdobie, ktoré by si reforma vyžadovala, keď by paralelne fungovali vedľa seba dva pravopisy. Slúžilo by na to, aby si používatelia jazyka mohli na zmenu zvykať postupne, ale v neposlednom rade aj na ekonomickú realizáciu zmeny bez potreby vynaloženia peňazí navyše.

„Všimli ste si, ako pomaly pribúdajú nové autá s novým dizajnom evidenčných čísiel? Všetky existujúce ostávajú platné a novým autám jednoducho dávajú také v novom dizajne. Nestojí to ani o euro viac, len zmenili písmo a spôsob generovania. Všetko ide ďalej bez trenia alebo vynaloženia energie,“ vysvetľuje Juraj Zopp.

Rovnako bezbolestne by podľa neho mohol vyzerať prechod na nový pravopis a predišlo by sa aj chaosu. „Práve tým, ktorí majú ťažkosti, môže reforma pomôcť a nebudú sa musieť sústreďovať na rozmýšľanie medzi i, y, ale na obsah. Sú to napríklad špičkoví experti na technológie, ktorí svoj čas namiesto jazykovedy alebo čítania slovenskej literatúry venovali štúdiu vedy a nepoznajú detailne všetky pravopisné výnimky. Ak by pisateľ – dospelý či dieťa v škole – počas prechodu používal pri písaní len jedno i, bude si stopercentne istý, aké i má použiť, a nebude musieť nad tým vôbec rozmýšľať.“ Dĺžku trvania takéhoto prechodného obdobia navrhuje na 20 rokov.

Spoločenská objednávka

Hovorí sa, že odstránenie ypsilonu je téma, ktorá sa cyklicky opakuje, vracia sa ako epidémia. Raz sa objavia snahy jazykovedcov o pravopisnú reformu (60. roky 20. storočia), potom sa spoja učitelia v otvorenom liste (2008), sem-tam niekto napíše o tom článok. Skutočnosť je však taká, že sú ľudia, aktivisti, ale aj jazykovedci, učitelia či rodičia, ktorí sa tejto problematike venujú naozaj dlhé roky, ba dokonca celoživotne.

Vzhľadom na množstvo problémov, ktoré používanie ypsilonu vytvára u detí aj dospelých, v spojení s faktom, že jeho vypustenie si vedia predstaviť aj mnohí jazykovedci: nestála by taká pravopisná reforma naozaj za zváženie? Zdieľať

Poznajúc realitu, uvedomujú si, že zmena pravopisu, ktorý na Slovensku používame s menšími úpravami (Czambelove, Škultétyho) už 170 rokov, nie je vôbec triviálna záležitosť. Viacerí sa preto s touto otázkou obrátili aj na JÚĽŠ. Z mierne vyhýbavých odpovedí, ktoré dostali, vyplýva, že jazykovedný ústav potrebuje akúsi „spoločenskú objednávku“, ktorá by mohla vec posunúť ďalej.

Reč prirodzene speje k efektívnosti

Viacerí odporcovia takejto pravopisnej reformy majú obavy, že práve zjednodušovaním a nižšími nárokmi na písanie by klesla vzdelanostná úroveň, laicky povedané – „národ by ohlúpol“. Pravopis však reálne už teraz ovláda len malé percento ľudí, presviedčame sa o tom denne v médiách, na sociálnych sieťach i na ulici. A princíp jazykovej ekonómie je jasný už desaťročia: ide o zefektívňovanie, časovú aj energetickú úsporu v komunikácii. Tam dorozumievanie medzi ľuďmi prirodzene speje.

Preto vzhľadom na množstvo problémov, ktoré používanie ypsilonu vytvára u detí aj dospelých, v spojení s faktom, že vypustenie tejto grafémy si vedia predstaviť aj mnohí jazykovedci, zostáva nad nami visieť už desaťročia otvorená otázka: nestála by taká pravopisná reforma naozaj za zváženie?