Ako zlepšiť stav štátnych nemocníc | Nie je to kvantová fyzika. Treba začať centrálne riadiť podľa vzoru súkromníka

Píše bývalá predsedníčku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

V článku Lukáša Kekeláka sú zhrnuté viaceré odpovede na tri dobre položené otázky:

Pokladáte návrh zmeniť štátne nemocnice z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti za správny?
Je to podľa vás cesta, ako riešiť zadlženosť nemocníc a ich opakovane stratové hospodárenie, alebo v tom vidíte nejaké úskalia?
Je štátna nemocničná akciovka v Poprade podľa vás dobrým príkladom?

V komentári do hĺbky rozoberám dôležité súvislosti.

Keď Fico pretláča Zajacovu reformuTreba zastaviť odborárov alebo nemocniciam zmena na akciovky nepomôže?

Miesto transformácie na akciové spoločnosti treba pokračovať v pláne obnovy

Návrh na formálnu zmenu právnej podoby štátnych nemocníc nerieši podstatu ich ekonomických problémov, súhlasím s kritickými hlasmi vládnych aj opozičných poslancov, že to môže byť prvý krok k privatizácii štátnych nemocníc salámovou metódou. Javí sa, že finančné skupiny si už brúsia zuby.

Čo treba, je naplno naštartovať zásadné zmeny v podstate riadenia štátnych nemocníc od výberu stabilného profesionálneho manažmentu miesto meniaceho sa bábkového cez zákaz reťazenia hospodárskych vzťahov v zdravotníctve protežujúcich predátorský kapitál až po ich moderné centrálne riadenie nezávislé od ministerstva zdravotníctva, ako to predpokladá aj dôležitý míľnik plánu obnovy, ktorý ešte ministerka zdravotníctva Dolinková odignorovala.

Podľa tohto míľnika mala ministerka zabezpečiť prijatie systémových zmien a legislatívy týkajúcej sa „ústredného orgánu pre správu nemocníc“, o čom vládu v lete informovala sekcia plánu obnovy (NIKA).

Ak nesplníme míľniky plánu obnovy, v ktorých hrá dokončenie reformy zdravotníctva naštartovanej za Hegerovej vlády významnú úlohu, nielenže nám za to hrozia ďalšie sankcie v stovkách miliónov eur, ale štátne nemocnice sa budú ďalej zadlžovať, erózia aj fragmentácia špičkovej ústavnej starostlivosti bude pokračovať a miesto nej bude prosperovať iba tá vysokozisková v rukách predátorského kapitálu.

Celú reformu by malo mať na starosti ministerstvo financií, ideálne cez Útvar hodnoty za peniaze. Sily na túto reformu treba spojiť naprieč celým politickým spektrom.

Jediná cesta k oddlženiu vedie cez zásadnú reformu systému poistenia

V prvom kroku treba zakázať reťazenie hospodárskych vzťahov v zdravotníctve a centralizovať riadenie štátnych nemocníc.

Ministerstvo zdravotníctva je však dnes lobistickou inštitúciou, ktorá nekoná vo verejnom záujme, za rok šéfovania ministerky Dolinkovej sa situácia zásadne zhoršila, o konfliktoch záujmov naprieč sektorom s objemom cez 8 miliárd už takmer nikto objektívne neinformuje.

Centrálne riadenie štátnych nemocníc podľa vzoru tých súkromných pritom nie je kvantová fyzika, o potrebných zmenách sme veľa písali v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) ešte pred voľbami v septembri 2023. Úradu sa minulý rok podarilo prispieť k spusteniu regulácie v platbách nemocniciam za výkony, teda cez systém známy pod skratkou DRG.

Férové odmeňovanie za zdravotnícke výkony nemocníc v kombinácii s ich profesionálnym centrálnym riadením a reformou kategorizácie je pre zastavenie zadlžovania kľúčové. Ministerka Dolinková však miesto toho hneď prvý týždeň svojho úradovania preradila Nemocnicu Bory a Kardiocentrum Agel v rozpore so zákonom do vyššej úrovne.

Zmanipulovaná bola aj Rada pre tvorbu siete kategorizovaných nemocníc, v ktorej som osobne sedela, obratom som dala odlišné stanovisko a v januári podpísala za úrad ešte vážnejší podnet, finančným skupinám sa to nepáčilo, po tlaku Penty cez médiá som bola odvolaná.

Súčasná implementácia reformy kategorizácie nemocníc, zavedenia férových platieb cez DRG a centrálneho riadenia nemocníc môže priniesť krátkodobo stovky miliónov, dlhodobo miliardy a zastaviť aj zadlžovanie nemocníc. Navyše to je aj jediná cesta k väčšej motivácii lekárov pracovať pre štát.

O zabrzdení implementácie DRG a finančných dôsledkoch podrobne informuje ÚDZS vo svojej Správe o stave vykonávania VZP za rok 2023. Ak by každá zdravotná poisťovňa platila nemocniciam rovnakú jednotkovú cenu za poskytnutú starostlivosť, pričom celková platba pre nemocnice by zostala zachovaná, súkromné poisťovne by museli kumulatívne za rok 2023 doplatiť asi 53 miliónov eur (40 miliónov eur z toho je ZP Dôvera), väčšina z toho sú štátne.

Ak by súkromné poisťovne tento rok miesto vyplatenia svojich ziskov v rozpore s memorandom z roku 2023 navýšili svoje platby nad úroveň znázornenú na grafe dole, veľa štátnych nemocníc mohlo mať nižší dlh. A to v grafe nie sú kardiologické ústavy, kde ešte nie je spustený DRG, ktorým celkovo zaplatila Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) 177,5 milióna eur, ale ZP Dôvera iba 61 miliónov a ZP Union 14,7 milióna eur. Tam chýbajú ďalšie desiatky miliónov eur.

Väčšina bábkových riaditeľov štátnych nemocníc však sedí tíško v kúte a odovzdane čaká, čo si vyrokuje predátorský kapitál súkromných nemocníc. Ak by ministerstvo zdravotníctva rozmýšľalo vo verejnom záujme, nemuseli sme platiť vyššie zdravotné odvody a nemusela by opätovne krachovať ani VšZP, ktorá tiež na neférové nesystémové financovanie nemocníc dopláca.

Porovnanie odmeňovania nemocníc

Ako som už vysvetlila vyššie, najviac zadlžovania vyplýva z absencie profesionálneho centrálneho riadenia a neférového odmeňovania nemocníc.

V prípade Nemocnice Poprad je právna forma štátnej akciovej spoločnosti nerelevantná, stačí si pozrieť graf č. 38 v spomínanej správe úradu. Vďaka svojmu historickému vplyvu si Nemocnica Poprad od štátnej poisťovne vie dlhodobo vybaviť lepšie platby, v roku 2023 druhú najvyššiu platbu za jednotkovú cenu zdravotníckeho výkonu medzi štátnymi krajskými nemocnicami. Lepšiu jednotkovú cenu ako Nemocnica Poprad má zo štátnych v tejto kategórii len Nemocnica sv. Michala, ktorá nie je akciovou spoločnosťou.

Ale od štátnej poisťovne má z krajských nemocníc suverénne najlepšie vylobované platby Agel Šaca. A v roku 2023 sa na rozdiel od roka 2022 rozhodla využiť svoje krížové vlastníctvo aj ZP Dôvera, podstatne viac ako ďalšie dve poisťovne totiž zaplatila niektorým svojim nemocniciam vrátane Nemocnice Bory alebo okresnej nemocnice Penta Hospitals Trebišov (graf č. 39).

Keďže ZP Dôvera vlastní tiež Penta, javí sa to ako zneužívanie krížového vlastníctva v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, verím, že ÚDZS alebo ministerstvo financií aj tento rok podá podnet na protimonopolný úrad.

Bolo by veľmi užitočné, ak by ministerstvo financií v spolupráci s ÚDZS zverejnilo obdobné porovnanie, ako je na grafe č. 36 za prvý polrok 2024, a to aj podľa konečného užívateľa výhod. Ešte pred tým, než sa zbytočne nalejú ďalšie stovky miliónov štátnej poisťovni. Verím, že vláda si uvedomuje, že súkromné to nepotrebujú.

Na záver si dovolím pár viet zo zhrnutia svojich bývalých kolegov v úrade.

Problémom je, že sa na Slovensku diskusie vedú v zmysle percentuálneho navýšenia platieb voči predchádzajúcemu roku, prípadne na základe rozdelenia objemu peňazí určeného na valorizáciu platov na daný rok medzi nemocnice v rámci asociácie, ktorá ich zastupuje, bez zohľadnenia pomeru jednotlivých zdravotných poisťovní na produkcii danej nemocnice alebo počte poistencov v danom regióne.

V niektorých prípadoch tak absentuje zohľadnenie, či sú platby ako celok spravodlivé vzhľadom na produkciu a náklady daného poskytovateľa, a anekdoticky sa v sektore hovorí o lepšie a horšie zaplatených nemocniciach.

Je zrejmé, že Nemocnica Poprad patrí medzi tie lepšie zaplatené, s jej skutočným hospodárením to nemusí, ale môže súvisieť, určite s jej hospodárskym výsledkom nesúvisí jej právna forma.