Zistenia školskej inšpekcie Učitelia reforme nedôverujú. Školy sa zapojili len z rozhodnutia riaditeľov

Kurikulárnej reforme učitelia nedôverujú. Väčšina škôl, v ktorých už prebieha pilotné overovanie, sa doň zapojila na podnet riaditeľov, nie z iniciatívy pedagógov, zhodnotila hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská po inšpekcii vo všetkých 39 školách zapojených do „pilotu“. To, či bude reforma úspešná, pritom podľa inšpekcie závisí od toho, ako ju prijmú pedagógovia a odborní zamestnanci v školách.

Tretina z pilotných škôl nemá vytvorenú pozíciu koordinátora pre zmeny, v školách chýbajú aj koordinačné tímy. Podľa zistení Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) riaditelia nemajú zadefinovanú novú víziu a cieľ vzdelávania. Stanoviť si ich plánuje prekvapivo len menej ako polovica riaditeľov.

 Zmeny v obsahu vzdelávania Je to falošná reforma, nič sa nemení, tvrdia kritici. Ministerstvo nesúhlasí 

 Adam Takáč

Už v septembri začne prvých štyridsať základných škôl vzdelávať žiakov prvého ročníka po novom. „Robíme viac než len semináre,“ reaguje ministerstvo na výhradu, že učiteľov na zmeny nepripravuje.

Veľké očakávania

Od učiteľov, ktorí sa do reformy nehrnuli, majú riaditelia najväčšie očakávania. Dúfajú, že zmenia metódy vyučovania aj prístup k žiakom, budú ich viac motivovať, viesť k väčšej samostatnosti či tvorivosti. Skoro polovica od nich zároveň čaká, že zlepšia komunikáciu s rodičmi a viac ich budú zapájať do diania v škole.

Inšpektorky označili za zarážajúce, že len polovica riaditeľov plánuje poskytovať pedagógom individuálne konzultácie a iba necelá tretina riaditeľov chce podporovať aktivitami začínajúcich učiteľov. Práve oni si podľa ŠŠI zaslúžia zvýšenú pozornosť, aby zo školstva neodišli.

Viac ako 80 percent riaditeľov sa zhodlo v tom, že pedagógov treba v súvislosti so zmenami v kurikule vzdelávať. Súčasne však takmer rovnaké percento oslovených uviedlo, že ich učitelia absolvovali v posledných dvoch rokoch vzdelávanie v tejto oblasti. „Je preto otázne, do akej miery malo toto vzdelávanie na zavádzanie nového kurikula v školách vplyv,“ napísali inšpektorky v správe.

Zdôraznili tiež, že hoci podľa zistení ŠŠI z posledných rokov učitelia absolvovali školenia zamerané aj na nové formy vzdelávanie a rozvoj kritického myslenia, na ich hodinách, ktoré inšpektorky navštívili, sa to odrazilo len čiastočne.

Podporu pedagógov očakávajú riaditelia škôl od Národného inštitútu vzdelávania a mládeže a od mentorov, ktorých zastrešujú regionálne centrá podpory učiteľov. Ako formu podpory riaditelia vnímajú aj vzájomne navštevovanie hodín učiteľmi a vymieňanie si skúseností.

 Štát zamestnal stovky mentorov Učiteľom majú pomáhať, nie ich kritizovať

 Mária Melicherová

Učitelia, ktorým roky pri práci so žiakmi chýbala systémová podpora, môžu dnes využiť služby mentorov. Zisťovali sme, ako im pomáhajú.

Prečo sa riaditelia zapojili do pilotného overovania

Aké dôvody svojho zapojenia do pilotu uvádzali riaditelia, ktorým chýba jasne zadefinovaná vízia v súvislosti s reformou? Hoci sú za hlavné motívy reformy označované rozvoj kritického myslenia u žiakov či možnosť rozdelenia učiva do cyklov, tieto dôvody uvádzala len necelá polovica riaditeľov a koordinátorov. „Od škôl dobrovoľne zapojených do postupného zavádzania by sa očakávala väčšia motivácia najmä z týchto dôvodov,“ napísali v správe školské inšpektorky.

Najviac, takmer 80 percent riaditeľov sa zapojilo preto, že pociťovali potrebu celkovej zmeny vzdelávania vo vlastnej škole. To sa podľa ŠŠI dalo robiť aj bez ohľadu na reformu, v rámci súčasných legislatívnych možností. Ďalším spomínaným dôvodom bola väčšia sloboda vo vzdelávacom procese a individualizácia vzdelávania.

Nechýbali ani pragmatické dôvody – obavy zo zrušenia školy vzhľadom na nízky počet žiakov alebo potreba udržania školy zriadením piateho ročníka. Jednou z hlavných noviniek, ktorú má kurikulárna reforma od roku 2026 priniesť do všetkých škôl, je totiž delenie do cyklov. Prvý cyklus budú tvoriť prvé tri ročníky, do druhého cyklu sa zaradia štvrtý a piaty ročník, do tretieho bude spadať šiesty až deviaty ročník.

Zdroj: Štátna školská inšpekcia

Riaditelia niektorých škôl sa zapojili preto, že si uvedomovali potrebu postupnej prípravy na nezvratné zmeny. Medzi oslovenými sa objavili aj také, ktoré vnímajú svoju účasť v pilote ako prestíž.

Ministerstvo: Chceli sme zapojiť rôznorodé školy

Ministerstvo školstva na zistenia inšpekcie reagovalo, že školy neboli vyberané podľa toho, či majú správnu motiváciu, či sa môžu do chodu zapájať učitelia alebo či majú dobre premyslenú stratégiu zmien. „Expertný tím pri výbere vzorky základných škôl kládol vysoký dôraz na rôznorodosť pilotnej skupiny, rovnomerné zastúpenie všetkých krajov a v rámci nich rozloženie do viacerých okresov,“ reagoval tlačový odbor ministerstva a dodal, že školy treba naďalej sledovať, či v nich dochádza k zlepšeniu.

 Šéf reformy vzdelávania Pre frustrovaných učiteľov to bude ťažké, no chceme im vrátiť zmysel ich práce

 Adam Takáč

Rozhovor s Martinom Krížom, ktorý je riaditeľom Odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní na ministerstve školstva, o zmenách vo výučbe na základných školách.

„Školy sa postupne učia pracovať iným spôsobom a odstraňujú nedostatky, ktoré pomenúva správa inšpektorov. Všetky odporúčania, ktoré ŠŠI formulovala, sú súčasťou podporných opatrení, ktoré budú postupne poskytované ďalším školám pristupujúcim do zavádzania nového štátneho vzdelávacieho programu,“ napísali z rezortu školstva.

Ranné kruhy a blokové vyučovanie

Prváci z väčšiny škôl, ktoré sa zapojili do pilotného overovania, už zažívajú novinky ako projektové či blokové vyučovanie, učenie sa v iných priestoroch či ranné komunitné kruhy, kde sa neformálne rozprávajú o svojich zážitkoch či pocitoch.

Zdroj: Štátna školská inšpekcia

V rámci zavádzania noviniek riaditelia čelia praktickým starostiam spojeným s vytváraním úväzkov pri zapájaní učiteľov z druhého stupňa či časovou organizáciou pri blokovom vyučovaní. Ide totiž o spájanie dvoch či troch vyučovacích hodín zameraných na jednu tému v rámci rôznych predmetov. 

„Potrebovali by sme praktické rady, ako uchopiť problematiku v prípade blokového vyučovania. Očakávame konkrétne možnosti výberu z hotových modulov – ukážok, ktoré máme v praxi overiť. Učitelia by mali dostať pripravené podklady na prelínanie obsahu vyučovania v rámci predmetov v rôznych ročníkoch, aby sa mohli skutočne venovať príprave procesu a učeniu a nemuseli tvoriť obsah, čo je neprimerane časovo náročné,“ cituje jedného z riaditeľov inšpekcia vo svojej správe.

Výhrady učiteľov sa týkali napríklad aj nových kritérií hodnotenia žiakov.

Zapojených je viac vidieckych škôl

Z takmer štyridsiatky škôl, ktoré sa zapojili do pilotného overovania, je 30 štátnych, sedem súkromných a dve sú cirkevné. Najviac ich je z Banskobystrického kraja, 17 škôl je mestských, 22 vidieckych.

Od septembra tohto roka začne zmeny vo vzdelávaní testovať ďalších asi 400 škôl. Plošne sa má kurikulárna reforma zaviesť na všetkých školách v prvých ročníkoch od školského roka 2026/2027.