Napriek vyrovnaným výsledkom hlavnej trojice v predvolebných prieskumoch sa prvé kolo českých prezidentských volieb napokon skončilo odpadnutím Danuše Nerudovej, ktorá získala 13,9 percenta hlasov, a do druhého kola s porovnateľným výsledkom približne 35 percent postúpili Petr Pavel a Andrej Babiš.
Vyššie šance na celkový úspech vzhľadom na rozloženie voličských skupín má zatiaľ Petr Pavel. Plasticky to preukazuje aj predikcia agentúr STEM a STEM/MARK pripravená pre televíziu CNN Prima News. Agentúry zisťovali nálady verejnosti tesne pred prvým kolom, pričom do prieskumu zarátavali rôzne varianty druhého kola vrátane duelu Pavel verzus Babiš, ku ktorému nakoniec dôjde.
V prieskume zisťovali, koľko voličov neúspešných kandidátov by sa zúčastnilo v druhom kole a za ktorého kandidáta by boli ochotní hlasovať. Podľa ich výsledkov sa Pavla chystá v druhom kole podporiť väčšina voličov Danuše Nerudovej (65 percent), Pavla Fischera (74 percent) a Marka Hilšera (66 percent), k Babišovi plánujú prejsť predovšetkým voliči Jaroslava Baštu (60 percent). Spomedzi nevoličov sa v druhom kole plánovalo zúčastniť 34 percent, medzi Pavla a Babiša by sa rozdelili približne na polovicu.


Zdroj: cnn.iprima.cz
V celkovom súčte by tak v druhom kole mal nakoniec zvíťaziť Pavel nad Babišom v pomere 54 k 46 percentám hlasov.
Treba, samozrejme, rátať s tým, že ide iba o predikciu na základe nálad voličov z obdobia pred 1. kolom. Riaditeľ agentúry STEM Martin Buchtík v televízii pripomenul, že Babišovu kampaň, na ktorú sa pripravoval, sme zatiaľ v celej šírke nevideli a bude badateľná hlavne teraz pred druhým kolom volieb. Počas tohto obdobia sa môže stať viacero vecí, ktoré môžu do istej miery pohnúť náladami verejnosti, a výsledok môže oproti predikcii dopadnúť inak.

Petr Pavel získal v prvom kole prezidentských volieb 35,39 percenta hlasov, Babiš však vyhral vo väčšine krajov.
Babiš bude musieť mobilizovať hlavne medzi nevoličmi a zneistiť Pavlových voličov od účasti v druhom kole. Šance na úspech má však komplikované.
Už v prvom kole volieb sa totiž zúčastnil rekordný počet voličov (68,2 percenta). V predošlých prezidentských voľbách v roku 2013 bola účasť v prvom a druhom kole 61,3, resp. 59,1 percenta, v roku 2018 61,9, resp. 66,6 percenta.
Petr Sokol v týždenníku Reflex poukázal na to, že hoci často býva účasť v druhom kole nižšia než v prvom, hlavne pre prirodzenú nechuť časti voličov neúspešných kandidátov hlasovať za niekoho iného, nebýva to pravidlom. Niekedy príde do druhého kola voličov viac a stáva sa tak vtedy, ak z toho prvého postúpia kandidáti reprezentujúci dva veľmi odlišné svety, resp. ak jeden z nich spoločnosť priveľmi polarizuje. Inokedy vlažní voliči vtedy prídu voliť proti „triednemu nepriateľovi“, ktorého nechcú mať vo vysokej funkcii.
V súboji Pavel verzus Babiš tak pôjde aj o to, voči komu z nich, resp. voči svetu, ktorý reprezentujú, je v spoločnosti viac rozšírený odpor. Aj tu má Babiš ťažšiu pozíciu. Komentátori upozorňujú, že miera neprijateľnosti Andreja Babiša v spoločnosti je podľa prieskumov dnes omnoho vyššia, než bola pred piatimi rokmi u Miloša Zemana. Zemanovi sa vtedy aj práve mobilizáciou nevoličov podarilo zvíťaziť v druhom kole nad akademikom Jiřím Drahošom.
Potenciál miliardára Babiša majúceho vplyv v značnej časti médií však nie je adekvátne podceňovať. Treba rátať s tým, že kampaň sa v nasledujúcich dňoch výrazne pritvrdí.

Väčšinu z kandidátov sa ani nedá označiť za politikov.
Je paradoxom, že 30 rokov po Nežnej revolúcii si Česi vyberajú za hlavu štátu jedného z dvoch kandidátov, ktorí boli v rôznej miere prepojení s komunistickým režimom. Či už išlo o dlhoročnú spoluprácu s ŠtB v prípade Babiša, alebo členstvo v KSČ a krátky čas aj vo vojenskej rozviedke v prípade Pavla (ako tvrdí historik Petr Blažek), u oboch ide o iný príbeh ako u doterajších českých prezidentov.
Napriek tomu je činnosť oboch kandidátov po roku 1989 pomerne jasne rozlíšiteľná. Kým Pavel má čistú a úctyhodnú vojenskú kariéru v službách slobodného štátu a NATO, Babiš zbohatol v divokých 90. rokoch pochybným spôsobom a úlohu politika využíva na vlastné obchodné účely.
Hodnotovo je Babiš tvrdý oportunista, ktorý sa nakloní na tú stranu, ktorá mu prinesie momentálne väčší prospech. Prejavuje sa to v mnohých oblastiach politiky, vnútornej aj zahraničnej. Podobne je to tak v kultúrnoetických témach, keď už pred tromi rokmi podporil uzákonenie homosexuálnych manželstiev, hoci neskôr rôzne lavíroval.
Pavel sa dá označiť viac za stredového liberála, ktorý je v klimatických, kultúrnoetických či ekonomických témach skôr vľavo, ale nebude tlačiť na pílu v takej miere, ako by to robila napríklad Danuše Nerudová. Komentátor Echa Daniel Kaiser však upozorňuje, že novozvolený prezident bude v najbližších rokoch rozhodovať o 13 z 15 sudcov českého ústavného súdu, a teda do charakteru štátu zasiahne výraznejšie, než by zodpovedalo jeho iba zdanlivo ceremoniálnej povesti.
Babiš v posledných dňoch oblepil krajinu bilbordmi poukazujúcimi na možné zavedenie Česka do vojny s Ruskom, ak by sa prezidentom stal generál Pavel. Pravdou však je, že Pavel patrí v armádnom prostredí medzi umiernené krídlo a ako vojak z povolania z princípu pozná limity a hazard priamych vojenských konfliktov s mocnosťami typu Rusko omnoho lepšie než akýkoľvek iný kandidát na politickú funkciu.
A nech je otázka, akým spôsobom treba čeliť ruskej agresii, akokoľvek dôležitá a potrebná, ťažko čakať v tejto fáze kampane kultivovanú diskusiu na túto tému, kde by sa serióznym spôsobom bral ohľad na strategické záujmy krajiny. Hlavne ak túto otázku otvára aktér sledujúci polarizáciu spoločnosti.
Česi rozhodujú medzi kandidátom, ktorý svojím charakterom dlhodobo korumpuje český politický systém a spoločnosť, a kandidátom, ktorý ideovo posunie krajinu viac doľava, ale zostane v medziach politických pravidiel a istej kultúry. Z dlhodobého hľadiska je však škoda, že zdravo euroskeptická ODS nevygenerovala do výsledného súboja niekoho konzervatívnejšieho.