Paradox zákona o názvoch ulíc Dubček je zakázaný, Lenin je v poriadku

Téma názvov ulíc po predstaviteľoch totalitných režimov sa na Slovensku pretriasa už niekoľko rokov. Ich hlavným katalyzátorom je ulica pomenovaná po Jozefovi Tisovi vo Varíne, no stále máme v slovenských dedinách a mestách desiatky ulíc s komunistickými názvami. Tie sú aj tridsaťtri rokov po Nežnej revolúcii viac-menej tolerované.

Aby nevznikali nové ulice s názvami velebiacimi predstaviteľov totalitných režimov, bola v roku 2020 schválená novela zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorá upravovala aj zákon o obecnom zriadení. Táto novela zakázala pomenúvanie ulíc po predstaviteľoch fašizmu a komunizmu, no už pomenovaných ulíc sa netýkala.

Zmeniť by to mala novela zákona od nezaradeného poslanca Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko). Tá obsahuje v podstate iba jednu vetu: obec má upraviť názvy ulíc a verejných priestranstiev, nech tie sú v súlade s ustanovením zákona o obecnom zriadení, ktorý sa týka nových názvov.

Inými slovami, ak by bola Valáškova novela schválená, zákon by prikazoval obciam premenovať ulice pomenované po predstaviteľoch fašizmu a komunizmu, ako ich definuje zákon o protifašistickom odboji, respektíve zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.

Andrejuvová: Idea dobrá, no chýbajú dáta

S ideou tejto novely súhlasí Anna Andrejuvová z OĽaNO. Podľa jej slov sami uvažovali o takejto úprave v roku 2020 pri predkladaní vlastnej novely, ale tým, že by to spôsobilo, že tisíce ľudí na Slovensku by si museli pre zmenu adresy meniť svoje občianske preukazy a ďalšie doklady, napokon od toho upustili.

Valáškov návrh napriek tomu prešiel cez prvé čítanie a momentálne prebiehajú rokovania o jeho podpore. Na detailnejšie otázky, napríklad koľkých ulíc by sa zákon v prípade schválenia týkal alebo čo bude nasledovať, ak obec ulicu nepremenuje, Andrejuvová nevedela odpovedať.

„Pán Valášek si novelu napísal, ale dáta z Ústavu pamäti národa nemá. Ja keď robím zákon, tak si dám tú námahu, že oslovím všetkých relevantných ľudí v tom okolí, ktorí súvisia so štátom, aby som vedela odpovedať na všetky otázky tohto typu,“ vyjadrila sa Andrejuvová pre Postoj.

„Pán Valášek nám v rozhovoroch tvrdí, že sa to týka dvanástich či pätnástich ulíc na celom Slovensku, čo si my nemyslíme, ani podľa Ústavu pamäti národa to tak nie je,“ dodala Andrejuvová.

Valášek: Opravujem chybu v zákone

Tomáš Valášek na otázku, či disponuje informáciou, akého celkového počtu ulíc sa bude jeho novela týkať, jasne neodpovedal. „Zákon nepripúšťa svojvoľnú interpretáciu, kto bol predstaviteľom totalitného režimu. Ak budú mať samosprávy dilemu, či sa na danú ulicu alebo verejné priestranstvo zákon vzťahuje, môžu sa obrátiť na odbornú inštanciu, ktorou je podľa platného zákona Ústav pamäti národa,“ vyjadril sa pre Postoj Valášek.

Ústav pamäti národa (ÚPN) naozaj hrá podstatnú rolu pri posudzovaní osobností, podľa ktorých nesmú byť pomenované ulice. Zákon hovorí o tom, že je neprípustné pomenovať verejné priestranstvo po predstaviteľoch režimu Slovenského štátu alebo iného režimu založeného na fašistickej, nacistickej alebo komunistickej ideológii. Výnimku majú tí predstavitelia, ktorí sa zapojili do odporu proti takémuto režimu.

Pokiaľ sú však pochybnosti, či tá-ktorá osobnosť napĺňa tieto znaky, teda či po nej možno alebo nemožno pomenovať ulicu, obec sa má obrátiť na ÚPN, ktorý musí poskytnúť vyjadrenie. To však nemá záväzný charakter, čo potvrdil aj hovorca ÚPN Michal Miklovič.

„Dúfam, že ak príde k schváleniu tejto novely, budú sa obce inšpirovať k zmene niektorých kontroverzných názvov ulíc,“ hovorí poslanec Tomáš Valášek.Zdieľať

„ÚPN nemá a podľa návrhu novely zákona ani nebude mať rozhodné slovo pri pomenovaní či premenovaní ulíc. Rozhodujú samosprávy, ÚPN má poskytnúť len vyjadrenie k určitému predstaviteľovi režimu,“ uviedol Miklovič. Uviedol tiež, že ÚPN doteraz riešil tri žiadosti samospráv o vyjadrenie sa k názvu ulíc.

Valášek svoju novelu obhajuje tým, že zmena zákona z roku 2020 nevyriešila problém. „Momentálne sa snažíme upraviť existujúci zákon o obecnom zriadení, lebo do tej verzie z roku 2020 sa dostala chyba, ktorá v praxi zmarila jeho zámer,“ uviedol.

„Ja dúfam, že ak príde k schváleniu tejto novely, budú sa obce inšpirovať k zmene niektorých kontroverzných názvov ulíc, prípadne by sa mohla začať angažovať aj občianska spoločnosť – tlačiť na svojich zástupcov v jednotlivých samosprávach,“ dodal Valášek.

Na otázku, čo sa bude diať, ak obec skrátka zákon neposlúchne a ulicu nepremenuje, Valášek uviedol, že „vymáhanie zákona sa bude riadiť štandardným zákonným postupom a orgány samosprávy budú musieť postupovať v medziach zákona“.

„Je možné, že keď zákon v niektorých prípadoch nebude rešpektovaný, môže rozhodovať aj súd, ktorý obciam a mestám nariadi splnenie tejto zákonnej povinnosti v duchu platných pravidiel,“ dodal poslanec. Či to však naozaj je tak, ako tvrdí, nie je vôbec jasné.

Lenina sa zákaz nedotkne

Súčasná zákonná úprava má však viacero problémov. Odkazuje totiž na ustanovenia zákona o protifašistickom odboji a zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktoré sa v roku 2020 do nich vložili cez pozmeňujúci návrh Ondreja Dostála a ktoré definujú predstaviteľov týchto režimov pomerne úzko.

„Absentujú tam napríklad prezidenti, členovia vlády a poslanci parlamentu. Títo by museli byť posudzovaní len vzhľadom na svoje stranícke funkcie alebo na účasť na nacistických a komunistických zločinoch podľa zákona o pamäti národa,“ vyjadril sa Miklovič. Zároveň by podľa neho bolo žiaduce, aby mali samosprávy povinnosť v žiadosti o vyjadrenie presne identifikovať osobu, podľa ktorej je ulica pomenovaná, aby neprišlo k zámene osôb.

Zákon teda nijako nerieši napríklad Vladimira Iľjiča Lenina, ktorý má na Slovensku ulicu vo Veľkých Úľanoch či v Bušinciach. Dokonca po Leninovi čisto technicky možno pomenovať novú ulicu aj dnes.

„V prípade predstaviteľov komunistického režimu sa zákon týka len tých, ktorí pôsobili v období od 25. februára 1948 do 30. novembra 1989. Súčasná právna úprava tak umožňuje pomenovať ulicu podľa V. I. Lenina,“ uviedol Miklovič.

„Ak by tam neboli odkazy na tie dva zákony – a bolo by tam iba ,predstaviteľ‘, tak vtedy by ÚPN s tým mohol pomerne voľne pracovať. Logicky, Lenin ako vodca boľševickej revolúcie a prvý vodca ZSSR je takýmto predstaviteľom,“ dodal Miklovič.

Nedotknutí tak ostávajú aj ďalší komunistickí ideológovia ako Marx a Engels, ktorí stále na Slovensku majú svoje ulice.

Dubček by cez sito neprešiel

„Alexander Dubček bol predstaviteľom komunistického režimu, ktorý sa nezapojil do odporu proti nemu,“ vyjadril sa hovorca Ústavu pamäti národa Michal Miklovič.Zdieľať

Problém však nastáva aj v prípade inej osobnosti, ktorú si Slovenská republika váži, a to Alexandra Dubčeka. Na jeho adrese sídli Národná rada a k storočnici od jeho narodenia Slovensko vydalo i známku a dvojeurovú mincu venovanú tomuto politikovi.

Valášek si myslí, že pomenovanie ulice po Dubčekovi je v súlade so zákonom. „Pokiaľ sa predstaviteľ komunistického režimu zapojil do odporu proti tomuto režimu, zákaz pomenovania ulíc sa naňho nevzťahuje. Podľa mňa Alexander Dubček jednoznačne spadá do tejto kategórie, pripomínam tu jeho dekády trvajúcu perzekúciu bývalým režimom. Ale v prípade pochybností platí, že rozhodné bude stanovisko ÚPN,“ uviedol Valášek.

Ako však upozornil Miklovič, je to trochu inak, ako tvrdí Valášek. „Alexander Dubček bol predstaviteľom komunistického režimu, ktorý sa nezapojil do odporu proti nemu. Snahu o reformu nedemokratického režimu, neskoršie prenasledovanie predstaviteľa režimom či aktivity po roku 1989 zákon do úvahy neberie,“ vyjadril sa hovorca ÚPN.

Ironicky, ak by Národná rada schválila Valáškovu novelu v jej súčasnej podobe, zrejme by si sama musela zmeniť adresu.

Dubčekova busta na Námestí Alexandra Dubčeka, kde sídli NR SR. Foto: TASR/Pavol Zachar

Sovietske armády a februárové víťazstvá

Súčasný zákon taktiež nijako nerieši ulice nesúce komunistické názvy, no nie po konkrétnych osobnostiach, lež po inštitúciách či udalostiach. Ulice Sovietskych či Červených armád alebo februárových víťazstiev by tak boli celkom legálne aj po schválení novely.

Ak by Národná rada schválila Valáškovu novelu v jej súčasnej podobe, zrejme by si sama musela zmeniť adresu.Zdieľať

Zákon by sa netýkal napríklad ani hraničiarov, ktorí strieľali do ľudí utekajúcich za slobodou, či úderníkov, stachanovcov a podobných. Michal Miklovič to vníma ako problém. „Pri úmysle nepropagovať nedemokratické režimy by bolo vhodné, aby sa na názvy ulíc podľa inštitúcií či udalostí významných pre nedemokratické režimy vzťahovali rovnaké pravidlá ako na názvy ulíc podľa predstaviteľov nedemokratických režimov,“ vyjadril sa.

„Názvy podľa inštitúcií či udalostí glorifikujú nedemokratické režimy ešte explicitnejšie než názvy podľa predstaviteľov, u ktorých mohli nastať názorové posuny aj bez toho, aby vykonávali odpor proti režimu, a vzťahovala sa tak na nich v zákone stanovená výnimka,“ dodal Miklovič.

Napokon, ÚPN má problém aj s deväťdesiatdňovou lehotou, do ktorej má zaslať stanovisko k tej-ktorej osobe, ak o to obec požiada. „Pri známych a vrcholových predstaviteľoch môže byť 90-dňová lehota na vybavenie problém v prípade, ak by prišlo naraz množstvo žiadostí,“ uviedol Miklovič.

„Problém určite nastane pri lokálnych predstaviteľoch, ktorí doteraz neboli historiograficky spracovaní a pri ktorých bude potrebný archívny výskum vo viacerých slovenských a pravdepodobne aj českých archívoch. Pri archívnom výskume sa častokrát ,odrážame‘ od jedného dokumentu k druhému, a to v rôznych archívoch. Dodržať lehotu 90 dní bude problém najmä pri výskume odporu proti režimu,“ uzavrel Miklovič.

Súčasný zákon teda má mnoho dier, ktoré je potrebné zaplátať, aby sa Slovensko aj prostredníctvom názvov verejných priestranstiev popasovalo so svojím totalitným dedičstvom. Valáškova novela však tieto diery nepláta, skôr ich ešte zväčšuje.

Hoci jeho snaha na prvý pohľad pôsobí chvályhodne, pri detailnejšom skúmaní je zrejmé, že Valášek svoj návrh poriadne nepremyslel a nevykonal potrebné štúdium, aby nespôsobil veľký chaos.