Dočká sa pamäťová inštitúcia vlastných priestorov? Novému sídlu Ústavu pamäti národa má dominovať biely monolit

Ústav pamäti národa tohto roku oslávil dvadsiate výročie svojho vzniku, dodnes však nemá trvalé sídlo. Za svoju existenciu sa ÚPN sťahoval sedemkrát a v týchto dňoch sa do prenajatých priestorov sťahuje opäť – ôsmykrát.

Jeho posledné sídlo bolo vo výškovej budove Slovenskej správy ciest na Miletičovej ulici 19, kde pôsobil osem rokov. Už v roku 2014 ÚPN upozorňoval na zlý technický stav tejto budovy. Priestory sú tu naozaj zanedbané a podmienky pre zamestnancov nevyhovujúce.

„V lete je tu neskutočné teplo, v prechodom období zase úplná zima, kolegyne tu chodia vo vetrovkách a šáloch,“ opisuje situáciu vedúca Kancelárie ÚPN Adela Martinkovičová. „V zime sa tu zase prekuruje, lebo radiátory sa nedajú regulovať, takže musíme vetrať,“ dodáva.

Budova, v ktorej na prvom a druhom poschodí sídlil ÚPN do októbra 2023. Foto: TASR/Jaroslav Novák

To sa už o pár dní zmení, pretože od 1. novembra bude mať ústav sídlo iba o pár metrov ďalej, vo vedľajšej výškovej budove na Miletičovej 21. Hoci sa ÚPN pokúšal o výpožičku priestorov pre svoje nové sídlo od rôznych verejných inštitúcií, žiadna nevedela také poskytnúť. Verejnoprávna organizácia tak ide do komerčného prenájmu.

Stav, keď významná inštitúcia ako ÚPN nemá trvalé sídlo, by sa mal v budúcnosti zmeniť. V roku 2021 dostal ústav rozhodnutím vlády do správy opustený areál s výmerou 7 684 štvorcových metrov – dosiaľ v správe ministerstva vnútra – pri križovatke Karadžičovej a Krížnej ulice oproti budove Konskej železnice. Nachádzajú sa tu dve nevyužívané budovy – bývalá vojenská väznica, ktorá vznikla v roku 1934, a pavilón Ludwigovho paláca, ktorý dal postaviť v roku 1880 obchodník, mestský poslanec a filantrop Johann Ludwig.

Palác bol koncom druhej svetovej vojny zbombardovaný, no pavilón, ktorý k palácu patril a lemuje Karadžičovu ulicu, je dnes pamätihodnosťou (nie však národnou kultúrnou pamiatkou) a mal by konečne dostať funkciu. To isté platí o budove bývalej väznice, neskôr administratívnej budove, ktorá je nevyužívaná asi od roku 2009.

Martinkovičová vysvetľuje, že ÚPN nové priestory potrebuje, aby mohol plniť účel, ktorý mu bol daný zákonom – teda najmä vzdelávať a pripomínať obdobie neslobody, ale aj na ochranu archívnych dokumentov, ktoré má v správe. „Chceme však, aby išlo aj o priestor na stretávanie sa ľudí. Konať sa tam majú prednášky, premietať sa budú filmy a prebiehať iné podujatia, bude tam kaviareň,“ opisuje predstavu o novom sídle Martinkovičová.

Vzniknúť má tiež múzeum obdobia neslobody, ktoré bude v nových priestoroch sídliť a slúžiť verejnosti. Má tu vzniknúť stála expozícia s vystavenými zbierkovými predmetmi, písomnosťami, figurínami, nábytkom a inými predmetmi. V exteriérových priestoroch je zasa plánovaný priestor pre busty a sochy.

Bývalý Ludwigov pavilón, ktorý má slúžiť ako kaviareň a priestor na podujatia. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Architektonická súťaž

V máji 2023 ÚPN vyhlásil architektonickú súťaž na nové sídlo, do ktorej sa zapojilo jedenásť súťažiacich. Víťazom sa stalo architektonické štúdio zerozero sídliace v Prešove so svojím výrazným návrhom, ktorý predpokladá výstavbu monolitického bloku v priestore átria administratívnej budovy.

Zerozero je už medzi verejnosťou, ktorá sa o architektúru zaujíma, známym pojmom. Viaceré jeho realizácie získali architektonické ceny, naposledy sa stalo laureátom ceny Cezaar v kategórii občianske a priemyselné budovy za komplex mestského úradu v Leopoldove. V minulosti získalo ceny aj za realizáciu námestia Centrum v Prešove či za Kasárne Kulturpark v Košiciach, za ktoré získalo dokonca aj Cenu Dušana Jurkoviča.

„Navrhnúť sídlo pre Ústav pamäti národa je výnimočná úloha, lebo ide o mimoriadne dôležitú inštitúciu. Preto sme sa rozprávali o spoločenských presahoch tohto zadania a o spôsobe, akým chceme nastaviť architektonickú naráciu premeny toho areálu na nové a dôležité miesto v hlavnom meste,“ hovorí pre Postoj architekt Irakli Eristavi, ktorý je spoluautorom víťazného návrhu.

Budúce sídlo ÚPN podľa víťazného návrhu od štúdia zerozero. Zdroj: zerozero

„Nie je to len o rekonštrukcii a dostavbe administratívnej budovy, ale o tom, že lokalita sa má premeniť na dôležité miesto spoločenskej interakcie, na ktoré budú chodiť obyvatelia a návštevníci za poznaním, a súčasne má slúžiť plnohodnotnej práci zamestnancov ÚPN. Verím, že sme našli spôsob, akým sa má táto inštitúcia prezentovať,“ pokračuje Eristavi.

Pri pohľade na architektonický návrh zaujmú betónové steny umiestnené kolmo na ohraničenie areálu, ktorý bude slúžiť Ústavu pamäti národa. Eristavi vysvetľuje, že to má byť pripomienka toho, že ešte pred druhou svetovou vojnou bola táto plocha zastavaná. „Zvolili sme takmer až brutálny spôsob pripomenutia pôvodnej zástavby v podobe série vertikál – betónových stien. Majú potenciál členiť priestor a vytvárať výstavné priestory,“ hovorí.

Areál, ktorý je dnes ohraničený plotom, má byť po novom priechodný a otvorený. Architekti sa tak okrem samotného sídla ÚPN pokúsili navrhnúť aj atraktívny verejný priestor.

Bývalá vojenská väznica, ktorá má slúžiť ako administratívna budova pre ÚPN, ale aj ako múzeum. Foto: Postoj/Jakub Lipták

K administratívnej budove má pribudnúť výstavba v podobe monolitu. Tu sa budú nachádzať zasadačky, depozity, archívne priestory, verejná i neverejná knižnica, ako aj bádateľňa.

„V prvej fáze spracovania návrhu sme uvažovali o tom, že nová architektonická vrstva bude v podobe entity, ktorá sa bude ,vznášať‘ nad pôvodnou hmotou,“ opisuje proces vytvárania návrhu Eristavi. „Keďže sme mali dostatok času na overenie iných variantov, skúsili sme k návrhu pristúpiť trochu radikálnejšie, a tak sa zrodila myšlienka monolitu. Okrem toho, že napĺňa funkčné požiadavky, má silnú znakovú rovinu. Architektúra je jazyk. Bolo pre nás dôležité, aby jasný a zapamätateľný výraz budovy prehováral k ľuďom.“

Monolit nemá mať žiadne okná okrem jedného strešného nad priestorom bádateľne. „Pôjde o intímne patio ako malé tajomstvo budovy, ktoré je situované na streche. Má to byť kontemplatívny priestor, o ktorom bežný návštevník ani nevie,“ vysvetľuje Eristavi a pokračuje: „Bude to priestor, do ktorého môže akoby na čerstvý vzduch vstúpiť človek, ktorý tu študuje archívne dokumenty, vyrovnať sa s nimi, zamyslieť sa. Nebude mať výhľad na okolité mesto, keďže tu nebudú umiestnené okná, ale iba na oblohu.“

Zvonku má monolit mať jednoliatu, neperforovanú (bez okien) štruktúru, v ktorej sa má mierne zrkadliť okolité mesto.

„O povrchovej úprave sme viedli dlhé diskusie,“ vraví Eristavi pre Postoj. „Od toho, že to má byť reflexná, zrkadliaca plocha, cez monolitický betón až po úplne čierny monolit ako v Kubrickovej Vesmírnej odysei. To sme však odmietli, aby tento objekt nenavodzoval pocit ťažoby. Monolit teda bude biely, bude v tom istá dávka nadhľadu i optimizmu, pretože poznanie našej minulosti má aj aspekt pozerania sa do budúcnosti v lepších konotáciách,“ dodáva.

Architekti hľadali riešenie, ktoré nebude ekonomicky veľmi náročné a zároveň aby monolit nebol členený. Ako prezrádza Eristavi, momentálne majú predstavu, že na povrchu bude ušľachtilá omietka, ktorá má do istej miery schopnosť zrkadliť.

Zrekonštruovaný má byť aj pavilón Ludwigovho paláca, ktorý bude slúžiť ako kaviareň a priestor na konanie podujatí.

Vizualizácia interiéru. Foto: zerozero

Chýba deväť miliónov

Hoci návrh je už na svete, k jeho realizácii je ešte pomerne ďaleko. Situáciu môže skomplikovať skutočnosť, že ÚPN momentálne nemá dosť finančných prostriedkov. Od vlády dostal ústav na novú budovu prisľúbenú sumu vo výške 8 miliónov eur. V súťažných podmienkach tak boli predpokladané investičné náklady na nové sídlo vo výške 6 miliónov.

Ako povedala pre Postoj Martinkovičová, žiadny zo súťažiacich nebol pri súčasných cenách schopný túto sumu dodržať a predbežné náklady na realizáciu víťazného návrhu sú až 17 miliónov. ÚPN by tak potreboval ďalších minimálne deväť miliónov eur.

„Komunikujeme s Útvarom hodnoty za peniaze a ministerstvom financií, s ktorými máme dobrú spoluprácu, a požiadame o navýšenie finančných prostriedkov na výstavbu nového sídla,“ hovorí Martinkovičová.

Otázne je, či projekt neskomplikuje nová vláda, ktorá môže mať na budúcnosť Ústavu pamäti národa celkom iný názor. „Už boli v tejto veci vynaložené určité finančné prostriedky, a pokiaľ by sa vláda rozhodla tento projekt zastaviť, bola by to premárnená šanca, ako aj vyhodené peniaze,“ myslí si Martinkovičová.

To, že realizácia dnes nie je vôbec istá, si veľmi dobre uvedomujú aj architekti, ktorí projekt navrhli. „Nie každá vyhratá súťaž znamená aj úspešnú realizáciu. S tým má slovenská architektonická scéna svoje skúsenosti,“ konštatuje Eristavi. „Minulý rok sme vyhrali súťaž na krajské múzeum v Prešove, ale zmluvu sme dodnes z neznámych dôvodov nepodpísali. Veríme, že toto bude iný prípad.“

Pre štúdio zerozero má víťazstvo veľký význam, keďže toto by mala byť ich prvá stavba v Bratislave. „Je to pre nás veľká výzva, keďže väčšinu vecí sme realizovali na východnom Slovensku. Veríme, že ďalšie procesy budú prebiehať transparentne, aby sme sa dostali k výsledku adekvátnemu tejto inštitúcii,“ nádeja sa Eristavi.

V prípade, že všetko pôjde bez problémov a ÚPN sa podarí výstavbu nového sídla zafinancovať, dokončené by podľa odhadovaného termínu malo byť v októbri 2029. Minimálne najbližších šesť rokov bude musieť ústav sídliť naďalej v provizórnych priestoroch.