Stropy na plyn a elektrinu | Vláda predstavila plán pre firmy, domácnosti si ešte počkajú

Vláda sa rozhodla poskytnúť pomoc celému spektru firiem tým, že v podstate zastropuje ceny elektriny a plynu.

Elektrina by mala podniky stáť 199 eur za MWh a plyn 99 eur za MWh bez DPH.

Nejde o priame opatrenie v určovaní ceny. Štát chce totiž firmám preplácať 80 percent ceny, ktorú na trhoch zaplatia nad uvedenú stropovú úroveň.

Z príkladu, ktorý uviedol minister financií Igor Matovič, tak vyplýva, že ak firma nakúpila či nakúpi elektrinu napríklad za spotovú cenu 500 eur za MWh, štát jej preplatí 80 percent zo sumy 301 eur (500 – 199). Teda náklady na silovú zložku elektriny budú v takom prípade pre firmu celkovo 259,20 eur za MWh.

Limit podpory pre jednu firmu by bol 100-tisíc eur mesačne. Zatiaľ nie je konkretizované, ako by štát postupoval v prípade firiem s tým istým vlastníkom, resp. akcionárom.

Strop sa netýka ostatných položiek, napríklad distribučných poplatkov a tarify za prevádzku systému. Platí teda rovnaký mechanizmus ako v prípade memoranda, ktoré vláda podpísala so Slovenskými elektrárňami a ktoré domácnostiam garantuje cenu komodity zhruba 61 eur za MWh.

Poplatky určí svojím cenovým opatrením Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Minister hospodárstva Karel Hirman uviedol, že by sa tak malo stať – tradične ako po iné roky – na začiatku decembra. Igor Matovič by však v tomto prípade uprednostnil skorší termín oznámenia definitívnych cien energií na budúci rok.

Strop na ceny elektriny a plynu má platiť od 1. januára do 31. marca budúceho roku. Ak by aj naďalej boli energetické trhy nepredvídateľné, vláda zváži predĺženie tejto pomoci. Z pohľadu kabinetu Eduarda Hegera to však má jeden háčik. Podmienkou, aby štát mohol firmám preplácať časť cien energií, je schválenie štátneho rozpočtu.

V ňom má byť na pomoc v energetickej kríze celkovo vyčlenených 3,5 miliardy eur, Matovič spresnil, že na pomoc podnikateľskému sektoru by mohlo ísť dohromady 1,4 miliardy.

Vláda pritom schválenie rozpočtu nemá úplne pod kontrolou. Vládne totiž s menšinou poslancov a na každý konkrétny zákon potrebuje vyjednávať podporu. Zároveň bývalý koaličný partner SaS už cez svojho predsedu Richarda Sulíka oznámil, že vláda nemôže pri štátnom rozpočte počítať s ich hlasmi.

Sulík tiež vláde odkázal, že podporovať firmy môže aj bez schválenia rozpočtu, keďže rozpočtové provizórium síce delí možné výdavky na dvanástiny, no neviaže ministerstvo financií k ich konkrétnemu použitiu. A podľa predsedu liberálov by na tento účel mala stačiť aj rezerva 1,5 miliardy eur, o ktorú bol navýšený tohtoročný rozpočet – viac peňazí bude teda aj do prípadného provizória.

Pomoc sa však týka už aj tohto roka. Počas novembra a decembra budú môcť firmy požiadať o podporu podľa toho istého cenového stropu. Podľa cien, ktoré za energie zaplatili v septembri a októbri. Limit bude počas týchto dvoch mesiacov 500-tisíc eur na jednu firmu.

O podporu budú môcť podľa predstavených pravidiel požiadať všetky firmy.

V časoch, keď sa ceny energií dlhodobo hýbali v rozmedzí jednotiek eur za MWh, mnoho firiem dokázalo nakupovať elektrinu či plyn v dlhodobých kontraktoch. Ak takýto kontrakt nemali, ani spotové ceny pre ne neboli likvidačné.

Avšak v časoch, keď na dennej báze ceny skákali aj o desiatky eur, bolo takmer nemožné získať dlhodobý kontrakt a firmy zostali odkázané iba na spotové ceny. V prípade elektriny to napríklad v auguste tohto roka mohlo znamenať aj nákup MWh za takmer 1000 eur.

Cena elektriny od začiatku septembra, keď bola na úrovni 500 eur a viac, sa postupne znižovala až k súčasným vyše 360 eurám za MWh. Cena plynu sa pohybovala v tomto období medzi 150 a 200 eurami za MWh so zväčša klesajúcou tendenciou.

Zdroj: kurzy.cz

Pomoc potravinárom či obchodníkom, ale aj udržanie zamestnanosti

Keď sa pozrieme na rozloženie spotreby, súhrnné údaje má Štatistický úrad zatiaľ za rok 2020. Vtedy bola cena elektriny za MWh medzi 40 a 50 eurami, cena plynu medzi 13 a 17 eurami za MWh.

Celková spotreba elektriny v uvedenom roku bola 24 695 GWh, teda 24 695 000 MWh. Priemysel spotreboval 10,5 milióna MWh, obchod a služby takmer 6,7 milióna MWh, domácnosti necelých 5,9 milióna MWh a doprava (najmä železničná) 505-tisíc MWh.

Z priemyselných odvetví dominovala metalurgia neželezných kovov, v tomto prípade ide najmä o spotrebu v podniku Slovalco, ktorého náročnosť tvorila dokonca necelých desať percent celkovej spotreby. Tento údaj však zrejme nebude smerodajný pre budúci rok, keďže závod na spracovanie hliníka v Žiari nad Hronom v tomto roku výrazne obmedzil výrobu a sčasti ju úplne zastavil práve pre vysoké ceny elektriny.

Energeticky najnáročnejším súhrnným segmentom ekonomiky v spotrebe elektriny bol v roku 2020 obchod a služby.

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Pri spotrebe plynu dominovali domácnosti. Z celkovej spotreby v roku 2020, ktorá bola 31,4 milióna MWh, domácnosti spálili 14,8 milióna MWh plynu. Priemysel 10,6 milióna MWh a obchod a služby 4,6 milióna MWh. Pokiaľ ide o priemysel, najviac spotrebovali železiarne, chemický a petrochemický priemysel (napr. Duslo Šaľa či Slovnaft), ale napríklad aj potravinárstvo. Tabuľka Štatistického úradu udáva spotrebu v terajouloch. Pre náš účel, ak hovoríme o cenovom strope za MWh, sme tieto údaje previedli na túto jednotku. Jeden terajoul je približne 277,78 MWh.

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Po včerajšej tripartite vyzvali poslancov všetkých strán na podporu rozpočtu nielen zamestnávateľské zväzy, ale aj odbory.

Podpora firiem totiž nie je len podporou podnikateľov. Ide zároveň o snahu udržať nezamestnanosť na nízkej úrovni. Svojím spôsobom je to teda aj podpora domácností udržaním práce a pravidelného príjmu.

Energetickou chudobou trpia najmä nezamestnaní a tí, ktorí pracujú za najnižšie mzdy na pozíciách, ktoré nevyžadujú vysokú mieru kvalifikácie. To sú zároveň pracovníci, ktorých sa firmy zbavujú ako prvých v prípade, ak sa dostanú do ekonomických problémov.

To, že Richarda Sulíka nezaujímajú problémy bežných domácností, je pochopiteľné, avizovaným blokovaním podpory pre firmy však opúšťa aj svoj kľúčový stranícky program, teda podporu a udržiavanie podnikateľského prostredia.

Hrať sa dnes na to, že trhové prostredie sa samo vyčistí od neefektívnych firiem, neobstojí. Do problémov sa pre ceny energií dostal celý podnikateľský stav, od malých a rodinných firiem až po veľké fabriky. A absolútna väčšina z nich si tieto problémy nespôsobila sama.

Podobne ako počas pandémie, keď štát nariadil zatvorenie prevádzok väčšiny maloobchodu a služieb, sa firmy do problémov nedostali vlastným zlým riadením. Bolo preto povinnosťou štátu im kompenzovať straty, ktoré vznikli z rozhodnutia štátnych orgánov.

Za energetickú krízu síce nenesie zodpovednosť slovenská vláda, ale vlády iných mocnejších krajín. Avšak v prostredí, kde naprieč Európou jednotlivé štáty vymýšľajú a zavádzajú rôzne typy podpôr, cenových stropov a dotácií, by bolo pre slovenský priemysel a ďalšie nadväzujúce firmy likvidačné, ak by boli nechané napospas neriadenému vývoju.

Funkčné firmy plnia daňami štátny rozpočet a ľuďom poskytujú zamestnanie a mzdy.

Megafirmy aj domácnosti si ešte počkajú

Cez tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) chce minister hospodárstva Karel Hirman riešiť otázku energeticky náročných firiem. TPS primárne slúži ako akýsi fond, z ktorého smeruje podpora firmám, ale aj jednotlivcom, ktorí vyrábajú energiu z obnoviteľných zdrojov. Teda dotačný systém, na ktorý sa skladáme všetci vo faktúrach za elektrinu.

Len za rok 2021 sa týmto spôsobom rozdelilo takmer 350 miliónov eur.

O podpore energeticky náročných firiem by mal minister Hirman so zainteresovanými spoločnosťami rokovať v stredu. Ešte pred týždňom však zverejnil výzvu, podľa ktorej sa štátna pomoc „poskytne vo forme tzv. vratiek, t. j. vrátenie časti poplatkov súvisiacich s financovaním podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov“. To znamená, že firmy by mohli dostať späť časť peňazí, ktoré cez TPS zaplatili v minulosti.

Ako ministerstvo hospodárstva uvádza vo svojej tlačovej správe, podmienkou tejto pomoci bolo schválenie novely tohtoročného štátneho rozpočtu. Dotknuté firmy tak už môžu začať podávať žiadosti o tieto vratky.

Po pondelkovom rokovaní tripartity upozornil na jeden z dôležitých segmentov Miroslav Kiraľvarga z Republikovej únie zamestnávateľov. Cenové stropy okrem priemyslu a služieb potrebujú aj zdravotnícke zariadenia bez ohľadu na vlastnícku štruktúru či zriaďovateľa.

Podľa Kiraľvargu je optimálny strop v tomto prípade 130 eur za MWh elektriny a 50 eur za MWh plynu. S týmito sumami už podľa neho zdravotnícke zariadenia rozpočtujú svoje budúcoročné fungovanie.

Podľa ministra financií Igora Matoviča by sa cenové stropy pre domácnosti mali vyriešiť v horizonte nasledujúcich týždňov. Ich súčasťou by mali byť aj opatrenia na pomoc verejnému sektoru, kam patria aj zdravotnícke zariadenia.

Medzitým na európskej úrovni

Úprava cien a zavedenie cenových stropov na národnej úrovni sú dôležité aj v celoeurópskom kontexte. Viaceré krajiny už k tomuto kroku pristúpili a napríklad Nemecko plánuje podporiť svoje hospodárstvo sumou 200 miliárd eur a kompenzovať tak vysoké ceny.

Berlín však celoeurópske riešenie a zavedenie stropov na plyn a elektrinu odmieta. Hoci na minulotýždňovom samite túto tému Nemecko úplne nezablokovalo, jeho odpor stále trvá.

A i keď premiér Heger bol po minulotýždňovom rokovaní lídrov EÚ miernym optimistom, je namieste, že vláda koná aj na národnej úrovni.

Z prostredia Európskej komisie totiž preniklo odporúčanie zamietnuť spoločný cenový strop. Proti stropom je najmä Nemecko a Holandsko. Tým prekáža hlavne strop na cenu plynu využívaného na výrobu elektriny.

Ide o – z ich strany – logickú požiadavku, pretože tieto krajiny patria k najväčším výrobcom elektriny z plynu a aj k jej najväčším exportérom. Preto prirodzene chcú, aby cena tejto elektriny bola čo najvyššia. Na druhej strane stropy žiada Francúzsko, ktoré je zas najväčším dovozcom elektriny vyrobenej z plynu.

Namiesto cenových stropov Komisia navrhuje oddelenie ceny elektriny od cien plynu. To chce dosiahnuť tým, že krajiny by si uzatvárali dlhodobé zmluvy s výrobcami obnoviteľnej alebo jadrovej energie, aby zabezpečili lacné ceny pre spotrebiteľov na dlhé obdobia, zvyčajne na 15 rokov. Zákazky by sa udeľovali prostredníctvom verejnej súťaže, pričom víťaznou ponukou by bola najlacnejšia ponuka.

Ceny v týchto zmluvách by sa odvíjali od výrobných nákladov na jednotlivé typy elektriny. Napríklad v prípade jadrovej energie sú náklady na výrobu jedného megawattu medzi 30 a 40 eurami.

Doplnené o závery rokovania Rady ministrov EÚ zodpovedných za energetiku o 18,45:

Ministri členských krajín EÚ zodpovední za energetiku dnes v rokovali aj o minulotýždňových návrhoch Komisie a vo väčšine sa zhodli na spoločných nákupoch plynu. Podporili aj dynamické zastropovanie cien elektriny a plynu.

Diskutovali aj o samotnom strope na plyn, kde však medzi jednotlivými krajinami nepanuje zhoda. Viacero krajín sa prihovára za spoločné opatrenia na podporu priemyslu v Európskej únii. Ten si potrebuje zachovať svoju konkurencieschopnosť na globálnej úrovni. Zároveň však musia zostať zachované rovné podmienky na vnútornom trhu. Preto sa ministri zhodli na predĺžení dočasného krízového rámca štátnej pomoci minimálne do konca roka 2023.

Český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela by chcel, aby boli dohody dosiahnuté do konca novembra. A to či už na podpore priemyslu, alebo cenového stropu na plyn. V krajnom prípade aj hlasovaním kvalifikovanou väčšinou, teda nie jednomyseľne.

„Neformálny dokument z Európskej komisie je príspevok do diskusie, ale nie je to návrh. A my potrebujeme návrh, aby sme sa mohli v diskusii pohnúť ďalej,“ vyhlásil na tlačovej konferencii po skončení rokovania ministrov Jozef Síkela.

Ak aj dnes ceny plynu klesajú podľa Síkelu stále potrebujeme mechanizmy, aby sme ich udržali v rozumných medziach. Súčasný pokles môže byť len výkyvom vďaka plným zásobníkom a relatívne teplému počasiu. Ak sa ochladí, cenu môžu opäť vyskočiť nahor.

Kadri Simson, estónska eurokomisárka pre energetiku na tlačovej besede zopakovala stanovisko Komisie, že treba hľadať taký model, ktorý nepovedie k zvýšeniu spotreby plynu.

Európska komisia zároveň okrem neformálneho dokumentu dnes zaslala členským štátom analýzu toho, aký vplyv na trh s elektrinou by malo rozšírenie tzv. Iberskej výnimky (strop na cenu plynu slúžiaceho na výrobu elektriny). Vzápätí chce Komisia pripraviť aj konkrétny návrh, ktorý bude vychádzať z názorov členských krajín.