Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
23. september 2022

Čína v problémoch

Ako vyzerá čínsky kolaps na trhu s nehnuteľnosťami

Čoho sa najviac obáva Si Ťin-pching, keď hľadí do budúcnosti.

Ako vyzerá čínsky kolaps na trhu s nehnuteľnosťami

Šanghaj, Flickr

V polovici októbra 2022 sa uskutoční 20. kongres Čínskej komunistickej strany, kde chce súčasný čínsky prezident Xi Jinping výrazne posilniť svoju moc a získať pre seba bezprecedentné tretie volebné obdobie. Práve preto sa potrebuje ukázať ako úspešný a silný líder – to mu však sťažuje súčasná katastrofická situácia na trhu s nehnuteľnosťami, ktorá sa môže kedykoľvek presunúť do zvyšku ekonomiky.

Dlhé roky sa tamojší trh s nehnuteľnosťami považoval za veľký symbol trvalého čínskeho rastu. Od podnikateľov cez bežných vlastníkov až po lokálne vlády, ktoré zarábali na predávaní pozemkov, všetci dlhodobo profitovali z rastúcich cien nehnuteľností. V súčasnosti je dokonca až neuveriteľných 70 percent bohatstva čínskych domácností viazaných v nehnuteľnostiach. Realitné odvetvie zároveň tvorí až pätinu čínskeho HDP.

Vysoké spoliehanie sa Číny na nehnuteľnosti však vytvorilo situáciu, keď investície do nehnuteľností dlhodobo prevyšujú celkový výkon trhu. Až 80 percent populácie vlastní nejakú nehnuteľnosť a podľa odhadov dokonca 20 – 40 percent populácie vlastní viac ako jednu nehnuteľnosť. Mnohí Čínania totiž historicky vnímajú nehnuteľnosti ako zabezpečenie na dôchodok a ako spôsob, ktorým sa vyhupnúť na vyššiu životnú úroveň.

Situácia na trhu sa však začala rapídne zhoršovať od roku 2020 a v posledných mesiacoch nabrala ešte rýchlejšie tempo. Ceny nehnuteľností výrazne klesajú, stavba nových projektov poklesla o 45 percent v júli 2022 v porovnaní s predchádzajúcim rokom a investície do nehnuteľností poklesli v rovnakom období o 12 percent. Zároveň státisíce majiteľov nehnuteľností odmietajú splácať hypotéky na domy a byty, ktoré developeri nie sú schopní dostavať včas. Ide o vzácny prejav nespokojnosti a odporu voči čínskej vláde, ktorý sa veľmi rýchlo šíri na sociálnych sieťach.

Ako sa Čína dopracovala k tejto kríze?

V určitých aspektoch sa súčasná situácia podobá na klasickú bublinu na trhu s nehnuteľnosťami, ktorú zhoršila vláda svojím zásahom v roku 2020.

Keďže Čína zažívala prudký rozvoj počas posledných desaťročí, s rozvojom dochádzalo aj k masívnej výstavbe. Neustály rast životnej úrovne a príjmov spôsobil, že čoraz viac Číňanov si mohlo dovoliť kúpiť nehnuteľnosti (prípadne viac nehnuteľností). To spôsobilo rýchly rast cien a z výstavby bytov a domov sa stala jedna z najdôležitejších súčastí čínskej ekonomiky. Došlo tak k nafúknutiu bubliny na trhu s nehnuteľnosťami, keď developeri očakávali stále rastúce zisky, ale ceny výrazne presahovali reálnu situáciu a udržateľné tempo.

V roku 2020 sa teda čínski predstavitelia rozhodli zakročiť proti trendu prijatím takzvaných troch červených čiar. Nová politika od developerov, ktorí chceli ďalšie pôžičky, vyžadovala, aby spĺňali prísne ukazovatele finančného zdravia, ich pasíva nesmeli prekročiť 70 percent aktív, čistý dlh nemal byť vyšší ako 100 percent vlastného imania a podobne.

Cieľom tejto politiky bolo jednak znížiť prílišnú závislosť ekonomiky od trhu s nehnuteľnosťami, ale aj od špekulácií s nimi, ktoré spôsobili, že pre veľkú časť čínskej strednej triedy sa nehnuteľnosti stali finančne nedostupnými (pre príliš vysoký nárast ceny). Napríklad kupci v Pekingu či v Šanghaji museli kupovať domy a byty za rovnaké ceny ako ľudia v New Yorku aj napriek tomu, že platy mali iba na štvrtinovej úrovni voči Američanom.

Ako sa ukázalo, mnohí developeri mali obrovské množstvo dlhov, správali sa tak, akoby mali ceny rásť donekonečna, a keď si už nemohli tak ľahko požičať, prísnejšie pravidlá spôsobili, že zrazu boli v kríze likvidity – nemali teda k dispozícii takmer žiadne okamžité peniaze.  

Inzercia

V decembri 2021 prišla ďalšia rana, keď jedna z najväčších čínskych developerských spoločností Evergrande nesplatila úroky voči svojim zahraničným veriteľom, hneď po nej nasledovala ďalšia obrovská developerská spoločnosť Kaisa Group Holdings. Najmenej 28 ďalších významných realitných firiem zmeškalo platby investorom alebo vstúpilo do reštrukturalizácie. Zvýšenie tlaku na developerské spoločnosti spôsobilo, že nedokážu dokončiť nehnuteľnosti, ktoré sú už vo výstavbe a sú aj predané.

Ďalšiu ranu realitnému sektoru uštedrila vláda svojou politikou nulovej tolerancie voči covidu, keď boli zatvorené miliónové mestá. V mestách ako Shenzen alebo Šanghaj silne dopadla na lokálnu ekonomiku a vyvolala ďalší prepad predaja nehnuteľností.

Keďže čínski investori potrebujú znovu získať likviditu, predávajú ešte nepostavené byty a domy. Keďže už však majú obrovské dlhy a nemajú taký ľahký prístup k pôžičkám, nehnuteľnosti nedokážu dostavať a dodať.

Potenciálni kupcovia domov teda stratili dôveru voči odvetviu, čo prispieva k ešte väčšiemu poklesu dopytu a zníženiu hodnoty nehnuteľností. Ešte viac znepokojuje fakt, že táto kríza – aj keď v menšom meradle – trvá už posledné desaťročie (teraz sa iba vládnym zásahom zrýchľuje). Medzi rokmi 2013 až 2020 dokonca sa len 60 percent domov, ktoré boli predpredané, aj odovzdalo majiteľom.

Podľa niektorých údajov je zároveň až 50 miliónov bytových jednotiek v Číne prázdnych alebo nedokončených, čo môže ešte viac zhoršiť súčasnú situáciu.

Státisíce ľudí začali odmietať platiť svoje hypotéky na predpredané byty, pre ktoré neexistuje žiadna vyhliadka, že by ich dostavali v najbližšom čase. Protesty sa rýchlo šíria aj na sociálnych sieťach a polícia v niektorých častiach Číny musela proti protestujúcim použiť aj násilie. Podľa odhadov Deutsche Bank hodnota hypoték, ktoré sú ovplyvnené týmito protestmi, je 270 až 300 miliárd dolárov, čo predstavuje asi 5 percent všetkých hypoték. Aj takéto číslo už môže v najbližšom čase zamávať celým trhom a aj stabilitou bánk, keďže najväčším problémom investorov je momentálne nedostatočná likvidita a cash flow.

Celá situácia pravdepodobne zatiaľ nebude mať katastrofický dosah na celosvetovú ekonomiku, pretože čínski developeri držia iba málo zahraničných dlhov. No súčasný vývoj jednoznačne prispeje k celkovému spomaleniu čínskej ekonomiky. Zároveň je Peking v ťažkej situácii aj pre svoju iniciatívu Novej hodvábnej cesty, ktorá stojí obrovské množstvo peňazí na infraštruktúrne projekty po celom svete. Tie však vlády daných štátov nie sú schopné splácať. Podľa odhadov tieto vlády dlhujú spoločne Číne až 1 bilión dolárov.

Pre Si Ťin-pchinga táto situácia prichádza v najnevhodnejšom možnom čase. Nahráva to tiež názorom, že pod jeho vládou Čína už dosiahla svoj vrchol a postupne začne pod ťarchou štrukturálnych problémov, ako sú neudržateľný sociálny systém či dôsledky politiky jedného dieťaťa, stagnovať.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.