Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Politika
12. september 2022

Anketa

Akým ministrom školstva bol Branislav Gröhling?

Odpovedajú Richard Vašečka, Róbert Chovanculiak, Michal Rehúš a Juraj Hipš.

Akým ministrom školstva bol Branislav Gröhling?

Branislav Gröhling. Foto: Adam Rábara

Branislav Gröhling zo strany SaS opúšťa post ministra školstva, ktorý mu patril od marca 2020. Meno jeho nástupcu zatiaľ nie je známe, dočasne chce ministerstvo viesť premiér Eduard Heger.

Štyrom odborníkom z oblasti vzdelávania sme položili nasledujúcu otázku: 

Ako hodnotíte dvaapolročné pôsobenie ministra Gröhlinga vo funkcii ministra? Aké boli najväčšie pozitíva a negatíva?
 

Richard Vašečka, šéf parlamentného výboru pre vzdelávanie

Z pozície predsedu školského výboru som s ministrom Gröhlingom, prirodzene, prichádzal do kontaktu často. Môžem povedať, že sme mali korektný pracovný vzťah a pri mnohých témach sme ako členovia vládnych strán dokázali dobre spolupracovať.

Napríklad pri zrovnoprávnení financovania cirkevných a súkromných škôl s verejnými, ktoré sa nám v parlamente podarilo presadiť minulý rok.

Samozrejme, na mnohé, najmä hodnotové témy sme mali opačné názory, a keby som bol minister školstva ja, robil by som niektoré veci inak. 

Napriek týmto názorovým nezhodám však minister Gröhling moje podnety počúval a snažil sa ich riešiť, čo považujem za pozitívny aspekt jeho pôsobenia.

Róbert Chovanculiak, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS)

Minister školstva spravil niekoľko pozitívnych zmien, ktoré neboli schopní realizovať jeho predchodcovia. Nanešťastie však išlo spravidla iba o menšie zmeny bez nejakej výrazne systematickej reformy, ktorá by dlhodobo zmenila fungovanie školstva.

Aby som bol konkrétny, medzi pozitívne zmeny by som zaradil napríklad zrovnoprávnenie financovania súkromných a verejných škôlok či jazykových škôl, zníženie pedagogických požiadaviek na riaditeľov škôl, vytvorenie katalógu inovačných programov, zavedenie možnosti, aby školy mohli vytvárať „klastre“ a učitelia slovne hodnotiť žiakov.

Všetky tieto faktory však majú len relatívne malý vplyv na výsledky žiakov na Slovensku. Patrí sem aj veľká časť investícií do školstva v rámci Plánu obnovy, ktorá sa zhmotní v podobe zateplenia, tabletov, bezbariérových prístupoch a v podobe nových učební alebo učebníc. Pozornosť ministerstva sa takto roztrieštila medzi množstvo chirurgických zmien, ktoré majú len zanedbateľný vplyv na dlhodobú kvalitu školstva. K tomuto, samozrejme, prispela veľkou mierou aj pandémia a vojna na Ukrajine.

Celkovo tak ostalo menej priestoru na riešenie dlhodobých problémov školstva, ktoré sú spojené s tým, ako sú nastavené pravidlá hry – ako sa tvorí obsah vzdelávania, kto je za čo zodpovedný a ako je financovaný. Toto sú kľúčové oblasti pre dlhodobé zlepšovanie vzdelávania na Slovensku. A tu ministerstvo neprinieslo nejaký výrazný pokrok alebo neprišlo s nejakou dôležitou zmenou, ktorá by zmenila filozofiu fungovania školstva na Slovensku.

A pritom existuje množstvo inšpirácií zo zahraničia, ako vniesť nový vietor do stagnujúceho školského systému. Napríklad zavedenie možnosti zakladať autonómne, slobodné školy, ktoré nepodliehajú regulačno-byrokratickej kazajke a môžu sa v nich angažovať aktívni a inovatívni učitelia a riaditelia. To by mohlo vytvoriť priestor napríklad pre lepšie vzdelávanie detí z vylúčených komunít.

Taktiež som od ministra očakával systematickejšie zmeny na stredných školách, ktorým sa prioritne venoval pred nástupom do ministerského kresla. Bolo a stále je potrebné zmeniť spôsob financovania, ktorý bude zohľadňovať kvalitu absolventov a ich úspešnosť na trhu práce, racionalizovať sieť stredných škôl, deregulovať zväzujúce štátne vzdelávacie programy a predovšetkým viac podporovať a zjednodušiť spoluprácu zamestnávateľov so školami.

Vyššie popísané nedostatky ministra školstva sa odzrkadlili napríklad aj pri riešení otázky platov učiteľov. Tu si minister znova vybral jednoduchšie komunikovateľnú cestu, keď riešil skôr aktuálne problémy (inflácia) a navrhoval jednoduché opatrenia ako plošné zvyšovanie platov.

Systematické riešenie odmeňovania učiteľov však vyžaduje zmenu filozofie. A to napríklad vo forme zavedenia odmeňovania, ktoré bude zohľadňovať vysoké regionálne rozdiely a s tým spojené životné náklady alebo rôznu kvalitu učiteľov či rôzny dopyt po predmetoch, ktoré učia. Toto všetko sú veci, ktoré je potrebné spraviť, a to bez ohľadu na to, či a o koľko sa podarí zvýšiť plošné platy učiteľov. Nestalo sa tak.

Inzercia

Michal Rehúš, analytik Centra vzdelávacích analýz, bývalý riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstve školstva

Funkčné obdobie ministra Gröhlinga poznačili dve globálne udalosti, ktoré zasiahli aj do vzdelávania na Slovensku – pandémia COVID-19 a vojna na Ukrajine. Ani jednu z týchto veľkých výziev nedokázalo ministerstvo školstva zvládnuť.

Počas pandémie aj pričinením ministerstva školstva zostali bez prístupu k vzdelávaniu desaťtisíce detí. Ministerstvo totiž zatvorilo školy na príliš dlhé obdobie a chudobným deťom nezabezpečilo potrebnú techniku.

V prípade detí z Ukrajiny ministerstvo doteraz nepodniklo takmer žiadne kroky, ktoré by týmto deťom pomohli úspešne sa začleniť do vzdelávania. Napríklad nezlepšilo organizáciu jazykových kurzov a ani neposilnilo školy o ďalší personál, ktorý by ukrajinským deťom pomohol zvládnuť učenie sa či psychickú traumu.

Zároveň sa ukázalo, že ministerstvo školstva nie je pod vedením Branislava Gröhlinga schopné pripravovať a zavádzať dôležité systémové reformy. Prípravy legislatívnych zmien či strategických materiálov sa diali bez dôkladných analýz a dostatočnej účasti odbornej verejnosti či ľudí, ktorých sa zmeny mali dotknúť. Výsledkom je, že v oblasti regionálneho školstva boli prijaté zväčša len drobné vylepšenia. Úpravy týkajúce sa vysokých škôl boli presadené proti vôli dôležitých vysokoškolských reprezentantov a v tejto chvíli nie je jasné, či skutočne prispejú k zlepšeniu činnosti vysokých škôl.

Problém pôsobenia ministra školstva spočíval aj v tom, že mal vo vláde veľmi slabú pozíciu. Predovšetkým nedokázal vybojovať financie na zvýšenie platov učiteliek a učiteľov, posilnenie škôl o pedagogických asistentov a asistentky a ďalší odborný personál či na prevádzku škôl.

Stále chýbajú aj peniaze na učebnice. Výsledkom je, že sa počas jeho funkčného obdobia nepodarilo zlepšiť pracovné podmienky vyučujúcich a ani prispieť k tomu, aby sa zlepšili vzdelávacie výsledky detí, ktoré musia čeliť rozličným prekážkam (napríklad pochádzajú z chudobného prostredia, majú zdravotné znevýhodnenie, neovládajú vyučovací jazyk a podobne).

Sú tu však aj pozitíva. Tie súvisia predovšetkým so zavádzaním Plánu obnovy a odolnosti. Vďaka tomu sa podarilo rozbehnúť prípravu niektorých zásadných reforiem.

Pomerne ďaleko sú práce na príprave nového obsahu vzdelávania pre základné školy. Finálne dokumenty ešte nie sú známe, ale východiská zmien vyzerajú sľubne. Pozitívne je aj to, že pri zavádzaní zmien budú školám pomáhať nové mentorské tímy, ktoré už postupne začínajú vznikať a pôsobiť.

Významné zmeny sa chystajú aj v oblasti podpory detí, ktoré musia vo vzdelávaní prekonávať rôzne prekážky. Na pripomienkovanie bol predložený katalóg opatrení, na ktoré budú mať tieto deti nárok, a aj zásadná zmena školského zákona, vďaka ktorej by sa výrazne posilnili odborné tímy na školách.

Bude dôležité, aby sa tieto významné zmeny podarilo aj úspešne presadiť a zaviesť do života. Nebude to však ľahké, keďže ide o komplexné a aj finančne náročné reformy. Treba dúfať, že nový človek na ministerskom poste bude dôležitosti týchto zmien rozumieť a bude mať aj dostatočnú politickú podporu na ich presadenie v kvalitnej podobe.

Juraj Hipš, politik, odborník na vzdelávanie

Do Plánu obnovy sa v oblasti vzdelávania dostalo mnoho dobrých a zmysluplných reforiem. Aj vďaka záväzkom, ktoré nám práve z Plánu obnovy vyplývajú, je šanca, že tu bude aspoň nejaká kontinuita v reformách, ktorá tak zúfalo v školstve chýba.

Je správnym krokom, že sa naštartovala reforma obsahu vzdelávania, aj keď od začiatku naráža na odpor časti pedagogickej verejnosti. A napriek tomu, že prvé verzie novely vysokoškolského zákona z dielne ministerstva neboli šťastné, schválená verzia dáva nádej na zlepšenie napríklad v riadení vysokých škôl alebo obsadzovaní funkčných miest docentov a profesorov. Aj keď treba vyriešiť ďalšie problémy, ktoré sa týchto oblastí týkajú.

Za veľké mínus považujem víziu reformy, ako ju predložil B. Gröhling. 12 bodov v odrážkach vyzerá skôr ako nákupný zoznam do obchodu, a nie ako seriózna vízia a plán. Jedným z hlavných bodov tohto nákupného zoznamu bolo napríklad aj zriadenie modelovej školy. Nakoniec sa ukázalo, že ide len o výstavku školského nábytku a priestorové riešenia spojené s debarierizáciou a aj to bolo spravené zle. To má od skutočných a štrukturálnych zmien potrebných vo vzdelávaní ďaleko.

Pandémia ukázala, aké dátové peklo panuje na ministerstve školstva. V prvej vlne sa zistili alarmujúce čísla. 52 000 detí sa nevzdelávalo vôbec a 128 000 nemalo prístup k online výučbe. Minister miesto toho, aby prijal adekvátne opatrenia, prestal zbierať dáta. Rozdiely medzi deťmi spôsobené ich sociálnym zázemím sa preto ešte viac prehĺbili.

Dobrou správou určite nie je ani to, že Slovensko patrilo medzi krajiny s najdlhšie zavretými školami. Napriek tomu, že zahraniční aj domáci odborníci presadzovali prístup, že školy sa majú zatvárať ako posledné a otvárať ako prvé, na Slovensku sa dial presný opak. Dosahy nielen v oblasti vzdelávania, ale aj duševného zdravia detí budeme ako spoločnosť znášať dlho.

Branislav Gröhling už na začiatku svojho pôsobenia musel čeliť veľkej kauze v otázke plagiátorstva pri svojej diplomovej práci. Spravil v tej chvíli rovnaký krok ako Andrej Danko – diplomovú prácu dal utajiť. Plagiátorstvo práve u ministra školstva je veľkým zlyhaním bez ohľadu na to, že plagiátorom je aj predseda parlamentu alebo expremiér a súčasný minister financií.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.