Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
08. august 2022

Transgender

Ideológia popierajúca najsilnejší argument gayov, lesieb a bisexuálov

Komunisti rozdeľovali ľudí podľa tried, nacisti podľa rás, progresívci k tomu pridali ešte pohlavie, sexuálnu orientáciu a teraz už i konštrukciu cisgender verzus transgender.

Ideológia popierajúca najsilnejší argument gayov, lesieb a bisexuálov

Foto: wikimedia.org

Už som raz písal o tom, ako je skratka LGBT vnútorne rozporná; ako T spochybňuje L, G a B. Zatiaľ čo pre gayov, lesby a bisexuálov (rovnako ako pre heterosexuálov) je pohlavie objektívne a podstatné, transgender je založený na tvrdení, že pohlavie je subjektívne, a teda nepodstatné, je otázkou voľby.

Transgender teda popiera najsilnejší argument pre práva gayov, lesieb a bisexuálov, a to ten, že ich pohlavná orientácia je daná, vrodená a nie je otázkou voľby, teda rozmarom.

V jednej televíznej diskusii sme sa dostali aj k otázke transgenderu. Uviedol som, že vždy boli osoby, ktoré sa narodili do nesprávneho tela, a u nich po mnohých vyšetreniach hormonálna liečba a následná chirurgická zmena pohlavia bola správna. Takých osôb však vždy bolo málo.

Niečo iné však je ideológia transgenderu, ktorá v praxi spôsobuje mrzačenie detí. Ak dvanásť- či trinásťročné deti trpia dočasnou genderovou dysfóriou, tvrdí sa im, že majú plné právo zmeniť si pohlavie: dostávať hormonálne blokátory puberty a dievčatá následne podstúpiť obojstrannú mastektómiu a chlapci kastráciu. Keď časom v dospelosti zistia, akú urobili chybu, často páchajú samovraždy.

V Amerike dneška napríklad dvanásť až dvadsať (stredná hodnota šestnásť) percent mladých ľudí tvrdí, že sa vnútorne identifikujú s opačným pohlavím, než aké je ich vrodené, biologické. To nikdy v dejinách nebolo, takže ide o umelú módnu záležitosť. (Aj keď karta sa už začína obracať; neslávne slávna klinika v britskom Tavistocku, ktorá takéto mrzačenie detí z verejného poistenia doteraz páchala, bola rozhodnutím úradov zavretá. Dúfam len, že tí, kto v nej pracovali, budú časom súdení za zločiny proti ľudskosti.)

A v tomto dočasnom módnom trende ich podporujú aj školy, keď sa ich pýtajú, aké zámena pri ich oslovovaní majú požívať: či on/jeho, ona/jej, oni/ony (ich) – pre tých, ktorí sú natoľko „fluidní“, tekutí, že v sebe „zahŕňajú“ pohlavia obe. (Jeden študent na jednej škole v USA mal zmysel pre humor a do dotazníka napísal, že si želá byť oslovovaný „vaše veličenstvo“; keby som ja dostal takúto hlúpu otázku, asi by som ako svoje preferované oslovenie uviedol „Darth Vader“.)

Transgender popiera najsilnejší argument pre práva gayov, lesieb a bisexuálov, a to ten, že ich pohlavná orientácia je daná, vrodená a nie je otázkou voľby. Zdieľať

Keď som túto kritiku indoktrinácie dospievajúcich k šialenstvu menom transgender uviedol, jeden z diskutérov mi neoponoval, ale navrhol, aby sme pripustili u mladých ľudí, ktorí sa vyvíjajú, možnosť považovať sa – a teda aj povinnosť nás vnímať ich tak – ako nebinárnych, teda (zatiaľ?) sa neidentifikujúcich ani s mužským, ani so ženským pohlavím.

Aby sme každého brali ako jednotlivca, osobu. A mne povedal, že ja taktiež chcem, aby ma považovali za jedinečnú osobu a neidentifikovali ma ako toho chlapíka s okuliarmi a kravatou.

Relácia sa končila, takže už nebol čas, aby som zohral divadielko: pred kamerou si dal dole okuliare i kravatu a povedal: Vidíte? Stále som to ja. Okuliare mať môžem i nemusím, niekedy mám kravatu, niekedy motýlika a niekedy som bez nich, iba v košeli. Kravata (motýlik), okuliare sú totiž akcidentálne (nepodstatné), nie esenciálne pre moju osobu; a aj keby som si teraz pred vami odrezal svoje mužské pohlavné orgány (čo by som nikdy neurobil, nie som predsa Origenes), stále by som bol mužom, aj keď zmrzačeným mužom, ale predsa len mužom (v každej bunke môjho tela by bola chromozómová zostava XY, v ani jednej by nebola XX), pretože byť mužom je pre moju identitu Romana Jocha esenciálne, nie akcidentálne.

Esencia je vlastnosť podstatná, je to podstata, ktorá nutne robí toho, kým je, tým, kým je. Akcidentálna je vlastnosť nie nutná, vlastne náhodná, ktorá nie je na to, kto kým je, nevyhnutná. Kto kým je, je ním aj bez tejto vlastnosti.

Inzercia

Pohlavie danej osoby je jej esenciou, nie je pre ňu akcidentálne. Keby som sa narodil (vlastne bol počatý) ako žena, nie muž, ako Romana Jochová, bola by som úplne iným človekom, než som teraz ako Roman Joch. Nebola by som to ja.

Každý máme chromozómy buď XX, alebo XY, sme ženy alebo muži. (Ja viem, že existujú aj genetické poruchy trizómie, napr. XXY, rovnako ako sa môže v dôsledku genetickej poruchy narodiť dieťa s jedným alebo s troma očami, ale to nič nemení na realite, že človek ako človek má dve oči.) Pre osobu ako osobu je to podstatné. Nárok na to byť nebinárny je tak zakrývaním reality, útekom pred ňou a klamaním si sebe samotnému.

Môj diskutér však mal v jednej veci pravdu: primárne by sme všetci mali byť braní a posudzovaní ako jednotlivci, ako osoby, nie ako členovia skupín. Toto mi najviac prekáža napríklad na súčasnej americkej (ale už nielen americkej) progresívnej ľavici: že nevníma človeka primárne ako jednotlivca, ale ako člena skupiny podľa pohlavia, farby pleti/rasy, sexuálnej orientácie, pohlavia cis alebo trans, alebo triedy.

Komunisti kedysi rozdeľovali ľudí podľa tried (proletárska, buržoázna), nacisti podľa rás (árijská a potom všetky tie ostatné neárijské), progresívci si toto od nich ponechali a pridali k tomu ešte pohlavie, sexuálnu orientáciu a teraz už i konštrukciu cisgender verzus transgender.

Takže áno, v tomto mal môj diskutér pravdu, každého človeka je správne vnímať primárne ako osobu, jednotlivca; nie ako člena skupiny.

Lenže niektoré charakteristiky sú akcidentálne a iné esenciálne. Napríklad rasa nie je objektívna kategória; v priebehu času si manželov a manželky rôznej farby pleti vyberáme nie nutne, a tak naše deti, vnúčatá atď. môžu byť časom rasovo (rovnako ako aj etnicky) zmiešané. A to sa historicky dialo aj deje. Niečo ako „čistá rasa“ či „čisté etnikum“ je mýtus.

Kto sú najkrajšie ženy na svete? Každý môžeme mať rôzny vkus, ale ja by som povedal, že niektoré praprapra...pradcéry španielskych conquistadores a indiánskych žien v krajinách ako Kolumbia, Venezuela atď. Rasisti tak boli a sú jedni z najhlúpejších ľudí na svete (asi ako dnešná moderná progresívna ľavica).

Ale nech už máme partnerky a partnerov akejkoľvek farby pleti a všetkých ich odtieňov, naše deti budú vždy, vždy v dejinách buď malé dievčatká, alebo malí chlapčekovia – z ktorých vyrastú dospelé ženy alebo dospelí muži. Buď XX, alebo XY. Tertium non datur.

Farba pleti či rasa sú tak pre každú osobu akcidentálne, zatiaľ čo jej pohlavie je pre ňu esenciálne. A to je to, čo by sme si pri diskusiách o transgendere či o tzv. nebinárnych osobách mali uvedomiť.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.