V OĽaNO skúšajú poskladať menšinovú vládu S Hatrákovou a Čepčekom by mala koalícia bez SaS 74 hlasov, otázkou sú kuffovci

Od vypovedania koaličnej zmluvy zo strany SaS prešlo len pár dní a v parlamentných kuloároch sa už vo veľkom počíta. Keďže OĽaNO sa po ultimáte liberálov jasne postavilo za svojho lídra Igora Matoviča, ktorý sa odmieta vzdať postu ministra financií, v danej chvíli sa v hnutí preferuje možnosť vytvoriť menšinovú vládu bez SaS.  

Hoci ide o riskantný ťah, dvaja koaliční partneri Sme rodina ani Za ľudí zatiaľ nevyslali signál, že by tadiaľto cesta neviedla. Opäť sa tak vytvára priestor pre variant, o ktorom sa rozmýšľalo už počas koaličnej krízy v marci 2021.

Vládna koalícia by odchodom SaS stratila 19 poslancov a nemala by tak 76 hlasov potrebných na väčšinu. Dokázala by však poskladať 74, no musela by sa vo veľkom spoliehať na viacerých nezaradených, pôvodne koaličných poslancov.

No na väčšinu by trojkoalícia potrebovala aj istú toleranciu od takzvaných kuffovcov. V takom prípade by sa opierala o 77 poslancov, čo by istý čas mohlo fungovať.

Šanca na pokračovanie v menšinovom formáte teda existuje. Napokon aj šéf SaS Richard Sulík v nedeľu v TA3 povedal, že pri všetkých „rozumných a prospešných“ hlasovaniach môže premiér Eduard Heger s hlasmi SaS počítať.

Tiež tvrdí, že odchod liberálov z koalície by neznamenal pád vlády a poslanci SaS by nehlasovali ani za predčasné voľby. Dodal, že ak by zvyšok koalície nemal záujem o ďalšiu spoluprácu s SaS, môže sa opätovne oprieť práve o podporu ĽSNS.

Čítajte tiež

Koaličná kríza Vládu nepovalíme, aj keď odídeme, tvrdí Sulík, ktorý sa chce stretnúť s Hegerom

Predseda SaS očakáva najbližšie parlamentné voľby v riadnom termíne vo februári 2024. Vláda môže podľa neho pokračovať aj bez SaS.

Posilnená Sme rodina, scvrkávajúce sa Za ľudí

I keď predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár sa netají tým, že radšej ako do vlády bez SaS či ďalšieho pretrvávania koaličných sporov by šiel do predčasných volieb, menšinovú vládu zatiaľ otvorene nevylúčil.

Richardovi Sulíkovi už odkázal, že musí sám vyjsť zo „slepej uličky“. Zároveň v piatok ohlásil posilnenie svojho parlamentného klubu o troch nezaradených poslancov – Jána Krošláka (OĽaNO), Jozefa Šimka (ĽSNS) a Romanu Tabák (OĽaNO), s ktorými Sme rodina spolupracuje už istý čas.

Tabák síce tvrdí, že o svojom prestupe nevie a naďalej sa pokladá za nezaradenú poslankyňu, napriek tomu by oklieštená koalícia s jej hlasom mohla počítať – poslankyňa koaličné návrhy vo väčšine prípadov v parlamente podporuje, stalo sa tak aj pri prorodinnom balíku. Nebyť hlasovania o vydaní Roberta Fica, bola by členkou klubu OĽaNO zrejme dodnes.

Ján Krošlák, ktorý opustil klub OĽaNO v októbri 2021, pre Postoj tiež potvrdil, že by menšinovú vládu podporil, aj keď nechce, aby SaS z vlády odišla. Za „najzhubnejšiu bunku“ v koalícii totiž pokladá práve Igora Matoviča, predčasné voľby si však nepraje.

Teoreticky má tak koalícia istých 71 hlasov – 48 z OĽaNO, 20 zo Sme rodina (vrátane Krošláka, Šimka a Tabák) a troch poslancov Za ľudí. Momentálne sú síce štyria, no v prípade demisie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej a jej návratu do parlamentu by Remišovej strana stratila poslankyňu Alexandru Pivkovú, ktorá je jej náhradníčkou.

Menšinová vláda má aj istú podporu Hatrákovej

Koalícia by sa mohla ešte oprieť aj o svojho exministra pôdohospodárstva Jána Mičovského, ktorý tiež opustil OĽaNO, no okrem reformy národných parkov hlasuje s koalíciou takmer vždy v zhode.

Katarína Hatráková. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Podporu menšinovej vlády si vie predstaviť aj Katarína Hatráková, poslankyňa Kresťanskej únie, ktorá sa do parlamentu dostala na kandidátke OĽaNO a z klubu ju vylúčili spolu s Romanou Tabák.

„Menšinovú vládu podporím. V tejto spoločensko-politickej situácii nevidím východisko v predčasných voľbách,“ hovorí pre Postoj Hatráková, ktorá sa pritom po vylúčení z klubu už necítila byť ani súčasťou vládnej koalície.

Tak ako doteraz by však v parlamente podľa vlastných slov naďalej podporovala „všetky dobré a zmysluplné návrhy zákonov“.

Svoju podporu nepodmieňuje žiadnymi špeciálnymi požiadavkami, ale očakáva masívnejšiu podporu sociálnoprávnej ochrany detí a dospelých od gestorských ministerstiev. Od Igora Matoviča už podľa vlastných slov nemá žiadne očakávania.

S Čepčekom 74 hlasov

Menšinovú vládu by za istých podmienok podporoval aj nezaradený poslanec Martin Čepček, ktorý za svoje miesto v parlamente rovnako vďačí Matovičovmu OĽaNO.

Sám bol prvým, ktorý musel koalíciu pred rokom nútene opustiť – v OĽaNO mu vyčítali, že opakovane predkladal interrupčné zákony bez prerokovania s koaličnou radou, že pravidelne hlasoval za opozičné návrhy či spolupracoval s ĽSNS.

Čepček sa však ani dnes netají tým, že má v koalícii najväčší problém práve so stranou SaS, ktorá je na odchode. „Je absurdné, že 6-percentná stranička, ktorá má už rok počet ministrov nad rámec koaličnej zmluvy i výsledkov volieb, si dáva nezmyselné personálne ultimáta. A to len preto, aby zabrzdili Progresívne Slovensko, ktoré im preferenčne dýcha na krk,“ tvrdí pre Postoj Čepček.

Martin Čepček. Zdroj: Facebook M. Č.

Napriek tomu je pripravený podporovať možnú vládu strán OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí len vtedy, ak by sa snažila rozdelenú spoločnosť upokojovať, nie viac rozdeľovať, s priamou narážkou na striktné protipandemické opatrenia, zatvorenie kostolov i očkovaciu kampaň.

Ako si to predstavuje? „Určite by som si – tak ako doteraz – dal pozor na to, čo podporím,“ hovorí. Osobne mu záleží na zákonoch o ochrane života, hmotnej zodpovednosti politikov, spravodlivej justícii, ale i ďalších témach, s ktorými išlo hnutie OĽaNO do volieb.

Ako ďalej vysvetľuje, od začiatku volebného obdobia síce mnohí považovali súčasný parlament za konzervatívny, no doteraz sa mu podľa neho konzervatívne témy presadiť nepodarilo. Igora Matoviča na poste ministra financií však pokladá v porovnaní s inými za najmenší problém.

Ten najväčší vidí v ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskom, a to za jeho „sabotáž zdravotníctva“. Výhrady má aj k šéfovi rezortu obrany Jaroslavovi Naďovi, no podstatne väčšie voči ministrom SaS – Márii Kolíkovej (za „ignorovanie klasického legislatívneho procesu“) či Branislavovi Gröhlingovi (za „zradu učiteľov“). Premiér Heger by mal podľa jeho slov za „fatálne zlyhania“ odvolať skôr ich než Matoviča.

S Katarínou Hatrákovu a Martinom Čepčekom by tak vládna koalícia bez SaS mala 74 poslancov. K najtesnejšej väčšine jej stále chýbajú dvaja.

Bez spolupráce SaS by koalícia potrebovala kuffovcov

Ak by menšinovej vládnej koalícii pri otváraní parlamentných schôdzí, na čo je potrebných aspoň 76 poslancov, nepomáhala SaS, kľúčovým bude postup troch nezaradených poslancov – Tomáša Tarabu, Filipa Kuffu a Štefana Kuffu.

Ide o členov subjektu Život – národná strana, ktorí sa do parlamentu podobne ako už koaličný poslanec Jozef Šimko dostali na kandidátke strany Mariana Kotlebu.

Čítajte tiež

Dilema Igora Matoviča Ako vybabrať so Sulíkom, udržať vládu a vrátiť sa na koni

Martin Hanus

Začína sa pokus o menšinovú vládu, ktorá by doviedla Slovensko do riadnych alebo neskorších predčasných volieb.

Práve od postoja týchto troch poslancov sa môže odvíjať ďalšie fungovanie časti koalície, a to v rôznych podobách.

Buď novej vláde pomôžu otvárať schôdzu Národnej rady a následne znižovať parlamentné kvórum, na základe ktorého by koalícii stačilo na prechádzanie zákonov aj 74 hlasov. Vylúčené však nie je ani spoločné hlasovanie za dôležité zákony podľa vzoru prorodinného balíka.

So samotným Tomášom Tarabom už predložil spoločný návrh zákona o zákaze dúhových vlajok na verejných budovách aj György Gyimesi z OĽaNO, čo však vyvolalo v koalícii vlnu nevôle.

I keď kuffovcov nemožno porovnávať s ĽSNS, cez ktorú sa dostali do parlamentu, stále ide o formáciu, s ktorej podporou by mohli mať problém nielen poslanci Za ľudí, ale aj niektorí liberálnejší členovia klubu OĽaNO (napríklad Juraj Krúpa, Andrej Stančík či Kristián Čekovský).

Ale vedeli by si takúto podporu predstaviť samotní kuffovci?

Podmieňujú ju termínom predčasných volieb

Poslanec strany Život Štefan Kuffa pre Postoj hovorí, že najlepším riešením koaličnej krízy je dohodnúť sa na termíne predčasných volieb. Súčasne však podporu menšinovej vlády osobne nevylučuje za predpokladu, že by sa dohodlo na konkrétnom termíne konania volieb.

Napriek tomu podobné úvahy považuje za veľmi predčasné. V danej otázke bude rešpektovať rozhodnutie strany Život a názor jej predsedu Tomáša Tarabu. Vnútrostranícka debata podľa neho zatiaľ ešte neprebehla.

Štefan Kuffa a Tomáš Taraba. Foto: TASR/Jakub Kotian

„My sme ako opozičná strana jednoznačne za predčasné voľby, a nie za rôzne politické šachy. SaS predčasné voľby odmieta, len si chce vybaviť účty s Igorom Matovičom. Pánovi Sulíkovi ani liberálom nebudeme pomáhať vylepšovať ich pozíciu, aby sa vrátili do vlády ešte silnejší,“ vraví Kuffa a dodáva, nech si Sulík sám pred voličmi obhajuje, že je notorický rozbíjač vlád.

Čítajte tiež

Koaličná kríza SaS vládu povalí, je za tým vyššia hra, tvrdí Matovič. Prezidentka žiada reštart

„Týmto spôsobom sa ďalej ísť nedá,“ vraví prezidentka Čaputová, ktorá sa chce stretnúť s premiérom Hegerom.

Rovnako odmieta nastolenie úradníckej vlády prezidentky Zuzany Čaputovej, čo sa podľa neho liberáli s progresívcami pokúšajú docieliť. SaS podľa neho rozohrala hru na zosadenie a zničenie Matoviča v koordinácii s prezidentským palácom. „Bolo to tak aj počas prvej vládnej krízy a som presvedčený, že je to tak aj teraz.“

Kuffa pre Postoj nechcel povedať, za akých okolností by si vedel predstaviť podporu menšinovej vlády strán OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí. Napriek tomu je však ochotný podporiť akúkoľvek vládu v konzervatívnych a hodnotových otázkach, čím odôvodňuje aj podporu prorodinného balíčka.

Zahlasoval by aj za rodičovský bonus z dielne ministra práce a rodiny Milana Krajniaka, ktorý by do parlamentu mohol prísť už v septembri. Sám nemá problém ani so zvýšením daní z alkoholu či hazardu, ktorými chce Igor Matovič finančne vykryť vyššie platy učiteľov. Podporu zákonov však bude podmieňovať tým, aby boli kvalitne pripravené a neboli predhadzované na podporu bez diskusie.

Štefan Kuffa, ktorý bol v rokoch 2012 až 2016 poslancom Národnej rady práve za hnutie OĽaNO, Igora Matoviča aj dnes považuje za svojho priateľa, rovnako aj ďalších vládnych poslancov. „S Igorom som vstúpil do politiky, a aj keď sa naše cesty časom rozišli, nebudem naňho nadávať ani ho osočovať, hoci je to dnes módne a populárne.“

Celkovo súčasnú koaličnú krízu Kuffa vníma nielen ako osobný spor, ale aj ako súboj hodnôt. SaS nazýva stranou smrti, ktorá sa podľa neho v parlamente uchyľuje k zákerným klamstvám. „Vždy prídu s dôvodmi, prečo treba riešiť iné veci ako dôstojný život.“

Spomedzi rezortných šéfov OĽaNO má najväčší problém s prácou ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského a ministra vnútra Romana Mikulca.

Juraj Šeliga a Jana Žitňanská. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Práve rokovania Igora Matoviča s kuffovcami počas leta ukážu, či by projekt menšinovej vlády mohol mať budúcnosť. 

Lenže ani „áno“ kuffovcov, s ktorými by menšinová vládna koalícia mala v parlamente 77 poslancov, nemusí stačiť. Hádankou je, ako sa napríklad zachovajú Juraj Šeliga a Jana Žitňanská, ktorí sú nominálne členmi Remišovej strany Za ľudí, ale Šeliga sa dostal práve pri prelamovaní prezidentského veta do veľkého sporu s Igorom Matovičom.

Ak by sa Šeliga a Žitňanská odpojili od menšinovej trojkoalície a neboli by ju ochotní tolerovať, celý projekt by bol v základe ohrozený.

Názor Juraja Šeligu nie je v tejto chvíli známy, minulý týždeň sa nám s ním nepodarilo spojiť. 31-ročný poslanec, ktorý je inak aktívny aj na Facebooku, sa zatiaľ k vládnej kríze nevyjadruje ani na sociálnych sieťach.