Dilema Igora Matoviča Ako vybabrať so Sulíkom, udržať vládu a vrátiť sa na koni

Po včerajšom rozhodnutí SaS sa už v zákulisí tvorí plán, ako vládnuť ďalej bez Sulíka a jeho ministrov.

V médiách sa síce už dlhšie živí fikcia, podľa ktorej sa premiér vzoprie svojmu ministrovi financií, odvolá ho z vlády, strhne so sebou veľkú časť klubu OĽaNO a v tandeme so SaS bude vládnuť ďalej. Po včerajšku by mal byť podľa tejto fikcie na ťahu Eduard Heger, ktorý s pomocou Sulíkovho ultimáta dotlačí Matoviča k demisii.

Pred nami sú ešte dlhé týždne horúceho leta, ale v tejto chvíli ani ten najnepatrnejší lúč nenaznačuje, že by mal Heger chuť, vôľu aj silu postupovať podľa tohto mediálneho scenára.

Za všetko hovoril včerajší obraz z parku: Eduard Heger, obkolesený špičkou OĽaNO a s Matovičom stojacim v druhom rade, len pár hodín pred tušeným ultimátom SaS, ultimatívne odmieta odchod ministra financií, hovorí, že takáto požiadavka SaS je v príkrom rozpore s koaličnou zmluvou, preto s ňou nemožno súhlasiť a odkazuje Sulíkovi, že práve jeho SaS rozhodne, či Slovensko bude dobrým miestom pre život alebo ho opäť ovládne mafia.

Heger už nevystupuje ako premiér, ktorý obrusuje hrany, len aby zmieril Sulíka s Matovičom, už hovorí ako člen predsedníctva OĽaNO v mene svojho straníckeho lídra. 

Matovič odvčera nemusel povedať ani slovko. OĽaNO má pod kontrolou, jeho blízki k nemu zachovávajú lojalitu, preto necháva za seba hovoriť iných – najmä tých, ktorí ho mali podľa mediálnych scenárov povaliť vo vnútrostraníckom puči.

V najbližších dňoch a týždňoch sa hrá o to, či OĽaNO dokáže garantovať menšinovú vládu, ktorá sa bude po odchode SaS z vlády opierať o toleranciu veľmi tesnej parlamentnej väčšiny.

Scenár číslo 1 podľa OĽaNO

Igor Matovič ani jeho okolie nechcú nateraz ani počuť o tom, aby líder hnutia pod tlakom Sulíka opäť po roku odstupoval zo svojej funkcie. To je napokon očakávateľná aj prirodzená obranná reakcia.

Uvažovanie vo vedení OĽaNO je v týchto hodinách nasledovné: je to Sulík, ktorý sa neprijateľnou personálnou požiadavkou chystá zase povaliť vládu, nechajme ho odísť a skúsme variant, o ktorom sa hovorilo už v marci 2021. Menšinová vláda bez SaS, ktorá v septembri schváli napríklad Krajniakov rodičovský bonus a udrží tak hnutie Sme rodina na palube, zvýši dane regulovaným firmám, alkoholu a hazardu, zároveň zvýši platy učiteľov, zdravotníkov a verejným zamestnancom a vydrží vládnuť, pokiaľ to bude možné.

Od januára 2023 – ak, pravdaže, Ústavný súd nerozhodne inak – sa naplno spustí Matovičova rodinná revolúcia, státisíce rodičov pocítia významné prilepšenie, z ktorého by menšinová vláda, konečne oslobodená od zničujúcich sporov s SaS, mohla profitovať.

Tento model, ktorý chce OĽaNO skúsiť, však čelí vážnym personálnym prekážkam.

Po prvé, predpokladá, že súčasťou trojkoalície by ostal Juraj Šeliga, ktorý až do prelomenia prezidentkinho veta pri rodinnom balíčku osciloval na orbite OĽaNO. To, že následne upadol do Matovičovej nemilosti, by sa dalo napraviť jedným posedením, ale otázne je, či mladému ambicióznemu a talentovanému politikovi ešte dáva zmysel zostať vnútri. OĽaNO by však dávalo zmysel, keby sa Šeliga a Jana Žitňanská – s argumentom, že bránia predčasným voľbám a návratu mafie k moci – zaviazali aspoň k minimálnej tolerancii Hegerovej vlády bez SaS. Teda že by hlasovali za otvorenie schôdzí, na čo je potrebných 76 poslancov, aj za niektoré dôležité zákony.

Po druhé, pod novým veľkým tlakom sa ocitne takzvané liberálne krídlo OĽaNO, poslanci ako Juraj Krúpa a Andrej Stančík – obaja sú síce viazaní na Eduarda Hegera či Jaroslava Naďa, ktorí ich na tento pokus budú prehovárať. Súčasne však platí, že model menšinovej vlády je spôsobilý fungovať len v prípade, ak ho podporia aj štyria kuffovci (ak medzi nich rátame aj poslanca Čepčeka). Teda tí, ktorých médiá a SaS titulujú ako fašistov, hoci táto nálepka na kuffovských radikálov nesedí. No pre Krúpu a Stančíka už môže byť takéto menšinové spojenectvo na či za hranou akceptovateľnosti.

Po tretie, Matovič potrebuje mať na palube spomínaných kuffovcov na čele s Tomášom Tarabom. Matovič už spolu s nimi absolvoval zákulisné rozhovory v marci 2021, vtedy však z tohto záložného scenára v poslednej chvíli zišlo. Bolo len rok po voľbách, vyzeral ako príliš dobrodružný a riskantný, bridil sa aj viacerým z OĽaNO. Teraz je už oveľa bližšie k voľbám, niektorí v OĽaNO sú optimisti, že by to mohlo aspoň niekoľko dlhých mesiacov vydržať aj na takomto vratkom základe, navyše si súhru už vyskúšali pri rodinnom balíku, vlajkovej lodi OĽaNO.

Pre Tarabu by predčasné voľby hrozili rýchlou politickou smrťou, zároveň by ho tolerancia Matoviča diskreditovala pred jeho starostlivo pestovaným a zradikalizovaným facebookovým publikom. Ale Taraba je špekulant, nie je vylúčené, že by sa s trojkoalíciou dohodol a nazval to hrádzou proti progresivizmu - v parlamente sme zažili aj väčšie kotrmelce.

Po štvrté, prichádza to kľúčové: model menšinovej vlády musí byť napokon prijateľný pre hnutie Sme rodina. V OĽaNO predpokladajú, že ak Boris Kollár uvidí, že v parlamente existuje tolerančná väčšina 76 hlasov, ktorá zaistí uznášaniaschopnosť parlamentu a v septembri schváli trebárs rodičovský bonus, aj pre Sme rodina sa Matovičov experiment oplatí. Teda že pokračovanie vládnutia bez SaS bude mať pre Kollára väčší zmysel než pád vlády a veľmi neistý výsledok v predčasných voľbách.

Ak padne scenár číslo 1

Lenže ani Kollár nemá záujem byť len súčasťou akejsi Matovičovej tieňohry, lebo hrozí, že pre jeho hnutie bude sebazničujúca – OĽaNO by mu okrem garancie elementárnej stability v parlamente, ktorá by sa otestovala prvýkrát v septembri, muselo ponúknuť ešte viac. Už len napríklad to, aby minister financií svojou rozpočtovou megalomániou nevytláčal z arény ministra práce, rodiny a sociálnych vecí. A to by bol len začiatok dlhšieho zoznamu.

Tandem OĽaNO-Sme rodina by dokázala zjednotiť agenda sociálneho a konzervatívneho populizmu, ktorým chcú Matovič a Kollár cieliť na svojich stratených či sklamaných voličov. Aj keby počty a podmienky sedeli, Kollár si bude ešte starostlivo vyhodnocovať, nakoľko je pre neho dotyk s Matovičom toxický.  

Zádrh je však v tom, či má tento model vôbec na úspech – stačí, keď odpadne len jeden hlas, už sa nedá prebrodiť ani na pár mesiacov. Ak by od toho odskočil už len Juraj Šeliga alebo Juraj Krúpa, matematicky by bolo možné len za predpokladu, keby Hegerovu vládu tolerovali poslanci ĽSNS okolo Beluského, čo je však za červenou čiarou pre väčšiu skupinu poslancov z OĽaNO.

Najväčším Matovičovým spojencom sú v tejto chvíli nevôľa a strach poslancov OĽaNO plus nemalej skupiny nezaradených poslancov spriechodniť cestu k predčasným voľbám. Na to všetko je potrebných 90 poslancov, postačuje teda blokačná menšina 61 poslancov (samotné OĽaNO má 48 poslancov) a nebude sa dať pohnúť.

To je ďalší dôvod, pre ktorý Matovič v týchto dňoch verí, že mu jeho hra s menšinovou vládou môže vyjsť.

Po ultimáte SaS už Richard Sulík nemá kam cúvnuť. Dnes nemá kam cúvnuť ani Matovič, jeho OĽaNO za ním pevne stojí v presvedčení, že Sulíkovi už nemôžu dopriať druhý vnútrokoaličný puč. Dohoda je v týchto dňoch nemožná, preto sa idú v OĽaNO pokúsiť o divoký politický experiment.

Až keď sa ukáže, že tadiaľto je cesta zarúbaná, Matovič bude stáť pred otázkou, či vzhľadom na všetky iné katastrofálne alternatívy svojmu arcinepriateľovi radšej opäť raz neustúpiť - a stiahnuť ho z vlády aj so sebou. V mene záchrany zdecimovanej štvorkoalície.