Jeden omyl z mítingu SaS Sebabičovaním k porážke Fica a svetlým zajtrajškom

Na stránkach denníka Postoj sme reportážne monitorovali míting strany SaS v Košiciach. Stretnutie politikov tejto strany s občanmi malo viacero zaujímavých momentov: vyrovnávanie sa s érou Richarda Sulíka, vymedzenie sa voči Progresívnemu Slovensku, snaha o posun viac do politického stredu.

Stále však zaráža, ako je v prostredí našej opozície, najmä jej liberálnoprogresívnej časti, pestovaný žáner sebabičovania. Akoby niektorí politici ničím iným ani nedokázali prispieť do verejnej debaty.

Buďme konkrétni. Bývalá europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová sa publiku v Košiciach prihovárala napríklad aj takýmito slovami: „Žijem už sedem rokov v Bruseli a vždy, keď prídem, nestačím sa čudovať, ako tu nič nefunguje. Jediným pozitívom na Slovensku sú ľudia. Inak tu nič nefunguje, kradne sa tu, klame, tu je taký bordel. (…) Dá sa, Braňo, z tohto urobiť ešte normálna krajina?“ pýtala sa bývalá europoslankyňa predsedu liberálov.

Lucia Ďuriš Nicholsonová patrí k stáliciam tohto žánru. Pamätníci si určite spomenú, ako po oznámení volebných výsledkov ohlasovala svoje presídlenie do Bruselu: „Zapíname kufre. Slovensko je na veľmi dlho stratené. Patríme jednoznačne na Východ, nie na Západ a všetky výchylky vrátane pravicových vlád a našej unikátnej pani prezidentky, ktorú nám závidí svet, ale Slovač ju hejtuje do krvi, boli len chyby v programe. Vivat, Slovakia. R. I. P.,“ napísala po parlamentných voľbách v roku 2023.

Na akcii „novej“ SaSMy nie sme hipsteri z katalógu ako PS. Voliči nám stopku pre Sulíka schvaľujú

Adam TakáčJuraj Brezáni

Tieto jej výkriky oveľa viac ako o Slovensku vypovedajú o tom, v akej bruselskej slonovinovej veži niekdajšia europoslankyňa žije.

Samozrejme, Slovensko má veľa problémov a mnohé veci sa zhoršujú. Vydávať ho za nefunkčný štát práve na základe porovnania s Belgickom však nezodpovedá realite.

Ak sa totiž v ostatných rokoch nejaká európska krajina uvádza ako príklad zle fungujúceho štátu, je to práve Belgicko. Politický systém je tam aj vďaka sporom medzi Valónmi a Flámami veľmi rozdrobený, čo vedie k opakujúcim sa paralýzam. Stáva sa, že krajina aj stovky dní funguje bez vlády, a ak jej aj niekto vládne, často len v udržiavacom režime bez možnosti efektívne prijímať rozhodnutia.

Belgicko je zároveň aj z dôvodu komplikovaného federálneho systému inštitucionálnym bludiskom, kde sú kompetencie na jednotlivých úrovniach také prepletené a nejasné, že počas krízových situácií často nie je jasné, ktorý úrad má vlastne zasiahnuť.

Aj toto je jeden z dôvodov, prečo belgický štát zlyháva pri riešení takých problémov, akými sú migrácia či vysoká kriminalita.

Ani z pohľadu ekonomiky to nie je štát, ktorý by sme si mali brať za vzor. Napríklad podľa údajov Eurostatu je Belgicko oveľa zadlženejšou krajinou ako Slovensko. Verejný dlh Slovenska bol ku koncu roku 2024 59,7 percenta HDP, Belgicka 103,9 percenta HDP.

Lucia Ďuriš Nicholsonová nie je takou dôležitou aktérkou politického života, aby sme sa jej dlho venovali. Z jedného dôvodu však za pozornosť stojí. Spolu s ďalším politikom SaS Štefanom Hamranom stelesňuje jednu pomerne rozšírenú črtu slovenskej opozície.

Je ňou neschopnosť prihovoriť sa voličom niečím konštruktívnym, konkrétnymi plánmi, návrhmi, skrátka vecným prezentovaním kompetentnosti meniť krajinu k lepšiemu. Namiesto toho vidíme stávku na čisto negatívne emócie. Teda presvedčenie, že na vzbudenie pozornosti voličov stačí neadekvátne preháňanie, zveličovanie a neustále opakovanie, ako je to tu na nevydržanie zlé. Pomaly v porovnaní s celým zvyšným svetom.

Ako už bolo povedané vyššie, počas tejto vlády sa naozaj mnoho vecí zhoršilo. Ale ak si niekto myslí, že na porazenie Roberta Fica stačí neustále sebabičovanie a maľovanie apokalyptických obrazov, je to veľký omyl.