Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
06. júl 2022

Jadro dostalo zelenú

Europarlament nepodľahol tlaku ľavice, investície do jadra a plynu budú otvorené

Za vyradenie jadra a plynu zo zelenej taxonómie a proti zjavným záujmom Slovenska hlasovali progresívci Šimečka a Wiezik.

Europarlament nepodľahol tlaku ľavice, investície do jadra a plynu budú otvorené

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Je to dobrá správa pre Európu: poslanci Európskeho parlamentu nevzniesli námietku voči zaradeniu jadra a plynu medzi takzvané udržateľné zdroje energie. Naďalej teda platí, že investovanie do týchto zdrojov bude v Európskej únii možné za doteraz platných podmienok.

Námietku a vyradenie jadra a plynu zo zelenej taxonómie, ako sa úradne nazýva systém delenia zdrojov, navrhovali Strana európskych socialistov a Zelení. Proti sa už pri prvej zmienke postavila Európska ľudová strana, ale aj liberálne zoskupenie Renew. Proti boli aj Európski konzervatívci a reformisti z ECR, ktorých súčasťou je naša SaS.

Podľa týchto predbežných deklarácií dopadlo aj konečné hlasovanie. Za vznesenie námietky, a teda za vyradenie jadra a plynu zo zelenej taxonómie hlasovalo 278 poslancov, proti bolo 328, zdržali sa 33.

Pre nás je dôležité vedieť, ako hlasovali slovenskí europoslanci: zástupcovia eurosocialistov Monika Beňová a Róbert Hajšel (Smer) hlasovali proti uzneseniu, teda proti väčšinovému názoru svojej frakcie. Progresívci Michal Šimečka a Michal Wiezik hlasovali za uznesenie, a teda vyradenie jadra a plynu, čím hlasovali aj proti väčšine vlastnej frakcie Renew. Novozvolený predseda PS Šimečka a jeho kolega Wiezik sa tak pridali ku skupinke, ktorú vedú prominentní europrogresívci Belgičan Guy Verhofstadt a Holanďanka Sophia in 't Veld.

Okrem Beňovej a Hajšela boli proti uzneseniu aj slovenskí europoslanci z frakcie Európskej ľudovej strany Miriam Lexmann, Peter Pollák a Ivan Štefanec, takisto saskár Eugen Jurzyca a dvaja nezávislí Marián Radačovský a Milan Uhrík.

Vladimír Bilčík zo Spolu a bývalá členka SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová sa zdržali. Nehlasoval Miroslav Číž zo Smeru, ktorý je dlhodobo neprítomný, ale ani Martin Hojsík, ktorý sa profiluje ako najväčší zástanca ekologizmu.

Dnešné hlasovanie Európskeho parlamentu bolo jednou z posledných možností, ako zvrátiť rozhodnutie o zaradení jadra a zemného plynu do zelenej taxonómie. Definitívne poslednú možnosť bude mať Rada EÚ, musela by to však stihnúť do 11. júla, keď vyprší termín na podávanie námietok. Hoci existujú v EÚ krajiny, ktoré sú výrazne nastavené proti jadrovej energii (napríklad Rakúsko), neočakáva sa, že by k takémuto zvratu nakoniec došlo. Po Francúzsku prebralo predsedníctvo v Rade EÚ Česko, ktoré bolo takisto súčasťou „jadrovej koalície“.

Odmena čistým, trest špinavým

Primárnym cieľom taxonómie je ponúknuť akýsi návod bankám a ostatným finančným inštitúciám, do ktorých projektov majú investovať a ktorým poskytovať výhodnejšie úvery. Na opačnom konci tohto rebríčka sú energie „špinavé“, ktoré by mali byť z EÚ vytlačené tým, že ich úvery budú zaťažené vyššími úrokmi a banky prestanú schvaľovať nové úvery a investície do týchto technológií – jednoznačným príkladom sú uhoľné bane a elektrárne.

Už na konci vlaňajška totiž v Európskej únii vznikla silná koalícia krajín, ktoré sa snažili jadro do zelenej taxonómie presadiť napriek prvotným návrhom Európskej komisie. Prím v tejto skupine hralo najmä Francúzsko, ktoré svoju energetickú potrebu vypĺňa primárne jadrovou energiou. Pridalo sa však aj Švédsko a Fínsko, ale aj krajiny strednej a východnej Európy vrátane Slovenska.

Aj v samotnom Nemecku, ktoré bolo ešte donedávna lídrom odklonu od jadra, sa nálada mení. Podľa najnovšieho prieskumu až 57 percent Nemcov žiada, aby posledné tri jadrové elektrárne, ktoré majú byť odstavené koncom roka, zostali v prevádzke dlhšie.

Opozícia voči jadrovej energii však zostáva skonsolidovaná, 41 percent opýtaných takýto krok odmieta. Len mierne vyššiu podporu majú uhoľné elektrárne (60 verzus 37 percent), jednotní sú Nemci iba v podpore zelenej energie. 91 percent opýtaných podporuje zrýchlenie výstavby energie z obnoviteľných zdrojov oproti 7 percentám proti.

Samotná spolková vláda však v tejto otázke zrejme nebude príliš aktívna, keďže ministerstvo hospodárstva, ktoré má energetiku vo svojom portfóliu, vedie nominant strany Zelených. Podpora jadra je najnižšia práve medzi ich voličmi a samotný antijadrový postoj je základom politickej identity tejto strany.

Inzercia

Postoj Nemecka v otázke jadra na úrovni EÚ tak zrejme zostane ambivalentný. Nemôžeme očakávať zásadný zvrat v rétorike, Berlín však zrejme upustí od aktivistických krokov proti jadru.

Podobne je to aj v otázke plynu. Napríklad Rakúsko, ktoré zásadne nesúhlasilo so zaradením jadra do taxonómie, aktuálne bojuje napríklad proti samotnej myšlienke sankcií na ruský plyn. Nemecko chce takisto svoju Energiewende – teda energetickú transformáciu od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom – postaviť najmä na plyne, či už ruskom, alebo akomkoľvek inom.

Naspäť v realite

Samotná cesta jadra a plynu do taxonómie však nebola úplne bezproblémová. Európska komisia sa vo svojom klimatickom a protiemisnom nadšení rozhodla, že energetické investície bude podporovať len v oblasti obnoviteľných zdrojov. To však bolo ešte predtým, ako minulé leto začali prudko rásť ceny plynu a následne aj elektriny. To popohnalo všeobecnú infláciu, ktorú ešte uprostred zimy znásobila ruská invázia na Ukrajinu. Aj v Európskej komisii sa tak začali obzerať po reálne možných a dostupných zdrojoch.

Hoci by aj došlo k obmedzeniu dodávok plynu z Ruska, EÚ má k dispozícii infraštruktúru, ktorou dokáže distribuovať plyn z nálezísk v Severnom mori alebo cez prístavné terminály skvapalnený zemný plyn (LNG) zo zdrojových krajín na Blízkom východe, v Afrike, v Severnej aj Južnej Amerike.

Pokiaľ plyn má byť síce fosílnym (teda emisným), no prechodným zdrojom, jadro je z inej kategórie. Ide v súčasnosti o jediný dostupný bezemisný zdroj, ktorý nie je závislý od počasia a klimatických vrtochov. Na rozdiel od slnka, vetra, ale aj vodných elektrární.

Zároveň poskytuje stabilný výkon. Jeho nevýhodou je, že trvá dlho, kým sa jadrová elektráreň naprojektuje, vrátane vyrovnania sa s územným konaním a námietkami dotknutých obyvateľov, a tiež kým sa jadrová elektráreň postaví a sprevádzkuje. Len „štartovanie“ plne funkčného reaktora trvá niekoľko mesiacov.

Na druhej strane už existujú projekty malých jadrových reaktorov, ktoré je možné postaviť omnoho rýchlejšie a s nižšími vstupnými nákladmi.

Jadro ako národný záujem

Pre Slovensko je jadrová energia kľúčovým zdrojom, hoci momentálne sme v ich prevádzke závislí od dodávok jadrového paliva ruského typu. Existujú však už prípady, napríklad vo Fínsku, kde sa testovalo palivo od americkej spoločnosti Westinghouse na reaktore ruskej výroby a testy dopadli dobre. Jedinou prekážkou pri zmene dodávateľa bola pre Fínov výrazne vyššia cena.

V roku 2020 vyrobili jadrové elektrárne na Slovensku približne 15 444 GWh elektriny, čo znamená takmer 53 percent z celkového objemu výroby elektriny na Slovensku – zhruba 29 322 GWh.

Aj z tohto údaja je jasné, že udržanie stabilnej existencie jadrovej energetiky je pre Slovensko kľúčovým národno-štátnym záujmom, o ktorom by sme nemali veľmi vyjednávať. V tomto uhle treba vnímať aj hlasovanie našich europoslancov – Šimečku a Wiezika. Tí hlasovali nielen v rozpore s názorom väčšiny svojej frakcie, ale aj úplne proti záujmom Slovenska. Martin Hojsík sa tejto hanbe vyhol len svojou neprítomnosťou.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.