Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
30. jún 2022

Mýtus o sieste

Je popoludňajší spánok zdravý pre naše telo a zlepšuje výkon v práci?

Kedy si dať pauzu od práce, aby sme vládali normálne fungovať. 

Je popoludňajší spánok zdravý pre naše telo a zlepšuje výkon v práci?

Foto: Pixabay

Siesta, ako ju poznáme z južných krajín, je kultúrnym fenoménom, ktorému sa prispôsobovala celá spoločnosť, obchody i zamestnávatelia. Aj v krajinách ako Taliansko či Španielsko je však pomaly na ústupe z dôvodu, že ľudia dochádzajú za prácou z väčších vzdialenosti ako kedysi, nemajú možnosť vrátiť sa na obed domov a pracovať v dvoch časových celkoch.

Tropické teploty, ktoré sú čoraz bežnejšie už aj v našich končinách, otvárajú tému, ako pracovať efektívne v čase, keď horúčava paralyzuje náš výkon.

Pandémia pomohla konceptu homeofficeu, ktorý môže byť pre časť zamestnancov záchranou aj počas leta. Nohy v lavóre, zastreté žalúzie a domáce oblečenie môžu byť pri teplotách 35 stupňov veľkou pomocou. Na druhej strane deti doma, termíny a porady, ktoré nepustia, neumožňujú rozvrhnúť si prácu flexibilne tak, ako by sme potrebovali. Plus klimatizované priestory lákajú mnohých ľudí prirodzene späť do kancelárií. 

Ako si v lete zorganizovať pracovný deň, aby bol efektívny? Predpoklad je, že niekoľkohodinové pracovné nasadenie bez zbytočných prestojov a páuz, aby sme to mali čo najskôr za sebou a mohli sa ísť venovať rodine alebo utekať na kúpalisko, je najlogickejším riešením. Veda ho však vyvracia.

Podľa výsledkov štúdií má viac energie človek, ktorý si dopraje počas dňa viacero krátkych prestávok, ako ten, ktorý si povinnosti „efektívne“ nacvaká do pár hodín, aby mohol skôr odísť z práce. Ľuďom, ktorí si nedoprajú viaceré pracovné pauzy, klesá totiž hneď po odchode z práce energia tak rapídne, že sa im ju už do večera nepodarí vyrovnať a z pocitu, že si budú môcť užiť viac voľného času, zostane len pocit únavy a vyčerpania.

Popoludňajšia prestávka zlepšuje pracovné nasadenie? 

Psychologička Sabine Sonnentagová z Univerzity v Mannheime, ktorá sa venuje správnej organizácii dňa, urobila závery z viacerých štúdií, ktoré skúmali efektivitu práce. Z výsledkov jej vyšlo, že vysoká miera stresového nasadenia počas dňa spôsobuje, že človek nie je schopný vo voľnom čase vypnúť a projekty si naďalej nesie v hlave. 

Naopak, ten, kto si počas dňa dopraje viaceré kratšie pauzy, spracuje stres a iné emócie z práce oveľa lepšie a plnohodnotnejšie si užije voľný čas. Miera jeho stresu je oveľa nižšia ako u zamestnanca, ktorý potiahol šnúru hodín práce bez zastavenia.

Psychologička zdôrazňuje, že striedanie práce a krátkych zastavení je veľmi dôležitou prevenciou, aby nás nezlákali počas dňa sociálne siete alebo surfovanie po médiách, ktoré nám zoberú čas, ale reálne si pri týchto maskovaných prestávkach neoddýchneme. 

Vedkyňa pre nemecký týždenník Der Spiegel zdôrazňuje, že tí, ktorí si robia počas pracovného dňa viac prestávok, robia aj menej chýb. Zvlášť účinné sú pauzy, ktoré sú v kontraste s pracovnou náplňou. Ak pracujeme mentálne pri počítači, ideálnou prestávkou je krátka prechádzka alebo rozhovor s kolegami pri káve a otvorenom okne. Ak, naopak, pracujeme manuálne, pomôže vyložiť si nohy a prečítať si úryvok z knihy. Ak pracujeme v hluku, doprajme si desať minút ticha. Pri všetkých typoch práce však platí, že na každých 90 minút práce potrebuje mozog a naše telo desať minút prestávky. 

Táto teória je v kontraste s konceptom siesty, ktorého princípom je dlhšia popoludňajšia pauza. Nemecká vedkyňa upozorňuje, že ak v dopoludňajších hodinách zanedbáme vedomé prestávky, popoludňajším oddychom to už telo nedobehne. 

Inzercia

Siesta ako terapeutický fenomén? 

Zlou správou pre fanúšikov dlhej siesty je výsledok metaštúdie medzinárodného tímy vedcov, ktorú zverejnil vedecký portál SciennceDirect. Popoludňajší spánok, ktorý trvá viac ako hodinu, môže poškodiť naše zdravie a zvyšuje riziko predčasného úmrtia. Stúpa totiž riziko srdcovocievnych ochorení

Vedci skúmali zdravotné dáta viac ako 300-tisíc ľudí, z ktorých 40 percent uviedlo, že si pravidelne doprajú poobedný spánok. V porovnaní s tými, ktorí počas dňa nespali, mali fanúšikovia siesty o 30 percent väčšie riziko úmrtia. To platilo pre ľudí, ktorí si ľahli na viac ako hodinu denne. Vedci si to vysvetľujú tak, že tí, ktorí si dopriali dlhú siestu, si tým zároveň narušili biorytmus a v noci horšie spia. Pri hodinovom spánku už totiž telo prepína do REM spánku, z ktorého sa telo len veľmi ťažko dostáva do bežného pracovného fungovania.

Foto: Pixabay

Naopak, veda potvrdzuje, že krátka siesta v podobe 20- až 30-minútového spánku môže byť zdraviu veľmi prospešná. Zvlášť v čase tropických horúčav. Krátka siesta dokáže ochrániť srdce a klesá riziko srdcového infarktu. To aspoň tvrdia švajčiarski vedci z odborného časopisu Heart. Vedecký tím okolo Nadine Häuslerovej skúmal viac ako 3 400 dospelých ľudí, ktorí si ľahli poobede aspoň raz až dvakrát do týždňa. Riziko infarktu bolo u nich o polovicu nižšie ako u tých, ktorí si nikdy počas dňa nepospali. Tí, ktorí sa ľahli po obede každý deň, mali však podobné riziko infarktu ako tí, ktorí nemali siestu vôbec.

Z toho vyplýva, že siesta je O. K., ak spĺňa určité parametre. Dopriať si ju je v poriadku len párkrát do týždňa a mala by trvať ideálne do 30 minút. Niektorí odborníci odporúčajú dať si pred krátkym spánkom kávu, aby účinok kofeínu nastúpil presne v čase, keď potrebujeme siestu prerušiť. 

Potvrdila to aj grécka štúdia, podľa ktorej ten, kto si dá siestu trikrát do týždňa v rozpätí tridsať minút, znižuje riziko srdcovocievnych ochorení o 37 percent. Túto štúdiu robili vedci na 23-tisíc Grékoch a zverejnili ju v odbornom časopise Archives of Internal Medicine. Výsledky štúdie priniesli aj zaujímavé zistenie, že tento druh siesty pomáha najviac pracujúcim mužom, na ženy a dôchodcov nemá až taký badateľný efekt.

Dôležitá je tiež pravidelnosť siesty, inak nemá takmer žiadny prínos. Tento mechanizmus si vedci vysvetľujú odbúravaním stresu, ktorý je dôležitým faktorom pri srdcových ochoreniach.

Keby sme teda mali zhrnúť, čo nám veda hovorí o efektívnej organizácii dňa nielen počas leta, tak platí, že nakopiť si prácu do krátkeho časového úseku bez prestávok sa nám neoplatí, lebo telo si oddych neskôr nevie vynahradiť. Rovnako nemá efekt ťahať prácu bez prestávky s vidinou skoršieho konca a vynahradiť si to neskôr výdatným popoludňajším spánkom.

Naopak, podľa vedy pomáhajú krátke vedomé prestávky po každej hodine a pol práce a prípadná popoludňajšia siesta trikrát do týždňa, nemala by však trvať dlhšie ako polhodiny. A keď máte doma deti, tak vám zrejme nezostane iná možnosť, ako si časť práce nechať na večer, keď dom stíchne a teplota klesne aspoň na 20 stupňov.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.