Výchovná poradňa Deti po prázdninách čaká rázna zmena režimu. Ako im pomôcť ju zvládnuť?

Končia sa prázdniny a deťom sa onedlho výrazne zmení denný režim, keď sa dlhodobejšie „ničnerobenie“ zmení na presne štruktúrovaný deň so školskými povinnosťami. To je spojené s istou mierou stresu, najmä u menších detí. Ako pomôcť deťom s prekonaním tejto zmeny a so zvládnutím napätia, ktoré sa u nich spája so začiatkom školského roka? Spýtali sme sa na to odborníkov na výchovu.

Martina Bačová, klinická psychologička, psychoterapeutka, u detí sa zameriava na liečbu porúch správania, depresie, úzkostí a fóbií, je mamou troch detí

Adaptácia na zmenu sa u detí môže prejaviť formou napätia, strachu, smútku, vzdoru, ale aj agresívnym správaním. Nielen prvé dni, ale aj týždne po začiatku školy.

Náročné pre ne môže byť čokoľvek. Musia skôr vstávať, ďalej cestovať, majú rôzne povinnosti. Pripraviť sa na to dá postupne úpravou denného režimu. Môžeme počítať so zvýšenou únavou. Budú potrebovať čas na spánok a oddych navyše. Mimoškolské aktivity im pridávajme postupne.

Pre deti, ktoré ťažšie nadväzujú kontakt s rovesníkmi, to môže byť sociálna záťaž. Je dôležité, aby aj so spolužiakmi mohli zažiť neformálne kamarátske vzťahy cez spoločné hry, výlety či vzájomné návštevy. Ak je pre dieťa problémom samotné učenie, môžeme už od začiatku školského roka nadviazať spoluprácu s pedagógmi. Vieme tak predísť mnohým školským ťažkostiam, a teda aj následnému stresu.

Okrem toho, čo prežívajú ako náročné, môžeme ich pozornosť nasmerovať k tomu, na čo sa tešia – kamaráti, obľúbený učiteľ či predmet a podobne. Netlačme na seba ani na deti. Dočasné zmeny v prežívaní a v správaní sú prirodzenou reakciou na zmenu. Zvládnuť zvýšenú záťaž nám pomôže, keď budeme rozumieť tomu, čo sa s našimi deťmi deje, a budeme vedieť citlivo reagovať na ich potreby.

Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, Univerzita Pardubice, je otcom piatich detí

Keď sa mamy vracajú po troch rokoch z rodičovskej „dovolenky“ do práce, chápem isté ich napätia i obavy predovšetkým v kontexte dvoch faktorov – v časovom (je to 18-krát viac než prázdniny) a situačnom (personálne zmeny, ale i to, že tí, čo ostali, do práce chodili).

Situácia detí, okrem prvákov a tých, ktorí nastupujú na strednú školu, je úplne iná. Prázdniny sa týkali všetkých, vedia, ako to v škole funguje, že je spojená s povinnosťami, spravidla „vstupujú do tej istej rieky“. Ide o jav cyklický. Zmeny by som prirovnal skôr k novým veciam v šatníku.

Skúsme počúvať, ako a o akých novinkách nás budú deti, dokonca s nadšením, informovať. Nie je dôvod mať zvýšené obavy o návrat školákov do školy. Nepamätám si, že by tento „problém“ riešili moji rodičia, neviem o tom, že by sme ho niekedy riešili u svojich detí my.

Naopak, problém môže byť skôr samotný rodič a jeho nadmerná úzkosť. A to, že ju prenáša na deti. Pritom ony sú aj v tejto „readaptácii“ oveľa šikovnejšie, ako si myslíme. Verme im. Možno tou najväčšou zmenou bude nakoniec zmena ministra. A to je to posledné, čo deti zaujíma.