Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
09. máj 2022

Progresívne Slovensko

V niečom je výnimočné, existuje päť rokov a má štvrtého predsedu

Progresívne Slovensko malo snem a má nového, v poradí štvrtého predsedu. V čom je ich slabosť, v čom ich sila?

V niečom je výnimočné, existuje päť rokov a má štvrtého predsedu

Michal Šimečka, novozvolený predseda Progresívneho Slovenska. FOTO TASR – Pavel Neubauer

Víkend bol bohatý na udalosti rôzneho druhu. V Košiciach a okolí sa pohybovala prvá dáma USA, po ktorej boku žiaril premiér Eduard Heger. V Bratislave a okolí sa zase predvádzali televízni milionári, vedľa ktorých žiaril minister Sulík. Dlho sme oboch nevideli v takom zápale a eufórii.

Odpustím si však lákavú príležitosť komentovať tieto dve udalosti, pričom je jasné, že pri tej druhej by sa dalo užívať si hojnú mieru irónie či sarkazmu.

Ale po dlhom čase bolo vidieť ministra Sulíka šťastného, usmiateho, uvoľneného – tak mu ten víkend s Geissenovcami doprajme a zdržme sa tentoraz moralizovania nad nevkusom či úpadkom sveta a politiky.

Udiala sa aj iná vec, možno nie taká bombastická, ale predsa len pre budúcnosť slovenskej politiky dôležitá.

Progresívne Slovensko si opäť raz zvolilo nového predsedu. Rozšafný Sulík nedávno tento jav komentoval slovami: „Mňa len prekvapuje, že strana, ktorá existuje päť rokov a ešte sa nikdy nedostala do parlamentu, má už štvrtého predsedu. To je dosť veľká erózia predsedov.“

Tým akoby vybavil stranu, ktorá je aj konkurenciou pre jeho liberálov. Sulík, obdivovateľ Geissenovcov, akoby progresívcov ani nebral príliš vážne.

Treba oceniť, že odstavení predsedovia tu nebúchajú urazene dvermi ani nezakladajú konkurenčné strany. Zdieľať

Zato jeho stranícky kolega Droba to vidí trochu inak. Prišiel progresívcov na snem pozdraviť a uznal im, že vedia byť „cool pre mladých“, a smutne dodal, že „toto už SaS-ka stratila“. A dokonca povedal aj to, že chápe, že Sulík môže členov PS iritovať.

Samozrejme, núkal by sa teraz britký komentár k faktu, že Progresívne Slovensko naozaj akosi pričasto mení svojich predsedov.

Lenže v niečom je to aj osviežujúce, najmä na politickej scéne, kde je typické, že strana žije a padá so svojím predsedom – hovoríme teraz napríklad o HZDS, SDKÚ, Smere, SOP, ANO, ale aj o SaS, OĽaNO či Sme rodina.

Treba oceniť aj to, že odstavení predsedovia tu nebúchajú urazene dvermi ani nezakladajú konkurenčné strany, ale ostávajú vo vedení strany (Truban, Bihariová) alebo sú jej stále blízko (Štefunko). To je v slovenských pomeroch celkom pekný a inšpirujúci jav.

Podobný jav sme kedysi videli v KDH, keď graciózne odstúpil Ján Čarnogurský. Ale dnes sa už k nemu jeho materská strana radšej veľmi nehlási.

Je zjavné, že progresívci skúšajú všetky možné cesty – najprv ho viedol podnikateľ a investor Štefunko, potom podnikateľ a motivačný kouč Truban, ale potom strana urobila prudký obrat a prešla od podnikateľov k žene so silným sociálnym cítením, aktivistke a Rómke. No ani tento model akoby nefungoval.

Žiadne výrazné idey či politické nápady z jeho dielne tu nerezonujú. Zdieľať

A tak je tu Michal Šimečka s impozantným rodinným pozadím, dobrým vzdelaním, slušným vystupovaním a vášňou k politike. Politické vedy študoval, vyučoval a v politike sa pohyboval od mladosti. Bola to jeho prvá a jediná voľba.

Šimečka je človek, ktorý dnes rozumie hlavnému prúdu v európskej politike, cíti sa v ňom dobre, a aj preto je jeho politická kariéra v Európskom parlamente rýchla a úspešná.

V slovenskej politike zatiaľ žiadnu výraznú stopu nezanechal, žiadne výrazné idey či politické nápady z jeho dielne tu nerezonujú.

Zdá sa, akoby jeho hlavnou devízou bolo to, že vie slušne vystupovať, rozumie technológii moci a chce byť v hlavnom európskom prúde so všetkou jeho zelenou či progresívnou agendou.

Aj so svojím nasadením kritizovať Poľsko, na ktoré sa – až do vypuknutia vojny – tento prúd európskych politikov pozeral pohrdlivo ako na zaostalú krajinu, ktorá ide proti európskym hodnotám. Dnes sa však práve táto krajina ukazuje ako funkčná, rozhodná a silná.

Bihariová jasne naznačila, v čom vidia teraz progresívci hlavnú Šimečkovu prednosť.  V Európskom parlamente sa naučil, „ako sa vytvárajú spojenectvá, koalície, strategické dohody“.

Progresívci teda vedia, že nebudú masová strana a budú musieť tvoriť spojenectvá.

Šimečka bude mať na rozdiel od Bihariovej silnú oporu v hlavných slovenských médiách. Je to človek, ktorého významná časť slovenských novinárov bude nielen voliť, ale aj podporovať, lebo predstavuje ich hodnoty.

Inzercia

To Truban ani Bihariová celkom nespĺňali.

Ale všimnime si ešte čosi iné. Zo snemu Progresívneho Slovenska išla radosť, nedočkavosť, nabudenosť: Je tu teraz mizéria, ale my sme tí, ktorí po krachu tejto nefunkčnej koalície prevezmú moc, a nebojte sa, sme pripravení, dáme to do poriadku.

Ale čosi také má každá politická strana šíriť.

Treba povedať, že trpká skúsenosť progresívcov, keď sa nedostali v roku 2020 do parlamentu, im v niečom pomohla. Odišla časť ľudí, ktorí sa k nim pridali s vidinou rýchlej kariéry.

Zároveň viac tušia svoje limity, vedia, že nebudú masovou stranou, teda musia budovať svoj koaličný potenciál a pripraviť sa aj na kompromisy, ktoré ich voličov môžu mrzieť. Vedia aj to, že im k úspechu nepomôžu už iba progresívne témy, teda boj za interrupcie, homosexuálne manželstvá či zelená agenda.

Šimečka hovoril napríklad o ekonomickom pilieri, ktorý musia vybudovať.

Ty vole, ty si viedla mienkotvornú politickú stranu, ktorú založili najmúdrejší ľudia v tejto krajine. Zdieľať

Ale je ešte jedna vec, ktorá ich vážne ohrozuje, a tej si zrejme ešte nie sú celkom vedomí.

Odhalil ju status Ireny Biháriovej na facebooku. Píše v ňom, ako ju po voľbách navštívil v byte jej rodičov šéf komunikačného oddelenia PS Radovan Choleva.

Panelákový byt jej rodičov prezrádza, že Bihariová pochádza z chudobných pomerov a že musela k postaveniu preraziť náročnejšiu cestu ako deti z dobrých rodín. Choleva jej pri odchode vraj povedal toto:

 „Ty vole, ty si viedla mienkotvornú politickú stranu, ktorú založili najmúdrejší ľudia v tejto krajine a ktorej elektorát je z veľkej časti tvorený elitami. Až teraz som pochopil, aký je to zázrak.“

Ten citát prezrádza dve veci. Že Irena Bihariová bola so svojou životnou skúsenosťou na slovenskej politickej scéne vzácnosťou, ktorú – skôr ako Choleva – vedel oceniť náš spolupracovník Martin Leidenfrost.

Ale z Cholevových slov sa dozvieme aj to, ako strana vidí sama seba: sú to tí najmúdrejší ľudia v tejto krajine a ich elektorát je tvorený zväčša elitami.

Toto presvedčenie je veľké nebezpečenstvo Progresívneho Slovenska.

My sme tí najmúdrejší, a preto máme prirodzené právo viesť tento národ. Lebo zastupujeme elity.

Prezrádza to, že minimálne časť strany žije vo svojej bubline a tými „menej múdrymi“ pohŕda.

Z Progresívneho Slovenska však cítiť energiu, nedočkavosť a veľké nabudenie, chcú sa už dostať k moci, aby mohli formovať krajinu na svoj obraz.

Konzervatívny volič s kresťanskými hodnotami túto partiu nemôže ignorovať a musí byť v strehu, keď vidí rozdrobené a rozhádané šíky kresťanských politikov, ktorí mali „valcovať“ tento parlament.

No prevalcovali najmä sami seba.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.