Omyl Smeru Strana na obraz Ľuboša Blahu im vládu nevráti

Ľuboš Blaha sa rád štylizuje ako ľavicový intelektuál. Z času na čas sa zvykne prihlásiť k Noamovi Chomskému či k českému sociológovi Jánovi Kellerovi.

Na jeho komunikácii na sociálnych sieťach však nie je zhola nič intelektuálne. Je to len vydestilovaná agresivita, dookola tá istá upotená schéma: prezidentka – americká agentka, OĽaNO – fašisti, skrátka stovky variantov toho istého. Nič intelektuálne provokatívne ani briskné. Len prvoplánová mašina na emócie a fejsbúkové lajky. Ale treba uznať, že úspešná.

Zrejme pod dojmom tohto virtuálneho úspechu nadobudli v Smere dojem, že práve Blahov štýl môže byť pre nich cestou k budúcim politickým výšinám.

Už nejaký čas tak môžeme sledovať, že z niečoho, čo dávalo zmysel maximálne ako okrajový prvok, volavka na radikálny antisystém, sa stáva stranícky mainstream. Na Blahu sa pomaly mení už nielen Robert Fico, ale aj politici ako Juraj Blanár či Ladislav Kamenický, ktorí navyše v tejto polohe pôsobia dosť komicky.

Ak v Smere ešte zostal niekto so zdravým politickým úsudkom, mal by sa zasadiť, aby takýto trend zahamovali. Nie kvôli politickej kultúre či pohoršenej kaviarni, to sú argumenty, na ktoré aj tak počuť nebudú. Ale čisto z pragmatických dôvodov, kvôli strane samotnej. Model Blaha im totiž dlhodobo môže priniesť oveľa viac politických škôd ako úžitku.

Ak v Smere uverili, že Blahov výtlak na sociálnych sieťach im ukazuje politickú cestu, tak podľahli optickému klamu.Zdieľať

Smer sa netají tým, že jeho cieľom je po ďalších voľbách zostavovať vládu. Premenou na Blahov obraz si však Smer v skutočnosti šancu na budúce vládnutie znižuje.

Z potlesku pod Blahovými statusmi sa to nikdy nedozvedia, ale v tejto krajine existuje určite veľa ľudí, ktorí nemajú v láske Matoviča s Hegerom, prekáža im obranná zmluva s USA a pozitívne reagujú aj na ďalšie agendy Smeru. Zároveň však majú problém s jeho rastúcou radikalizáciou a vulgarizáciou.

Tieto hlasy môžu Ficovej strane v konečnom volebnom zúčtovaní chýbať. Najmä ak títo ľudia budú mať alternatívu v podobe Hlasu. Ľuboš Blaha takýchto voličov vyslovene vyháňa od Smeru k Pellegrinimu.

Je možné, že v Smere veria, že tento výpadok vykompenzujú prílivom hlasov z extrémistického tábora. Matematicky na tom môže niečo byť a prieskumy ukazujú, že Smer dokáže tento typ voličov osloviť. Lenže nevyhnutne to zmení aj Smer. Čo bude mať dosah na jeho koaličný potenciál.

Hoci sa to mnohým môže zdať ako neuveriteľné, vôbec nie je vylúčené, že Smer v modeli Blaha bude na konci dňa neprijateľným partnerom aj pre Hlas.

Nehovoriac o tom, že ak Robert Fico myslí svoj návrat do premiérskeho kresla vážne, malo by mu záležať minimálne na tom, aby vyjadrenia jeho straníkov na adresu iných štátov a ich reprezentantov mali aspoň základnú štábnu kultúru. V tomto smere sa však Ľuboš Blaha už úplne opustil a čo je ešte horšie, strháva za sebou aj ďalších.

Ak v Smere uverili, že Blahov výtlak na sociálnych sieťach im ukazuje politickú cestu, tak podľahli optickému klamu. Fakt, že sa ich podpredseda v tomto priestore stal ikonou prívržencov ĽSNS a Republiky, pre nich automaticky neznamená voličský profit a nijako im nepribližuje ani návrat do vládnych kresiel.

Skôr naopak. Pravdepodobnejším scenárom je, že Smer v modeli Blaha bude odsúdený na marginalizáciu a večnú opozíciu. Čo nakoniec neznie ako zlá správa.