Svet bežca Z čoho sa skladá moje bežecké Ja

Dostal som opakovane otázku: „Pomáha ti pri behu fakt, že si psychológ?“ A moja odpoveď bola: „Skôr mi pomáha to, že som bežec, v mojej profesii.“ Ono to však nie je úplne celá pravda…

Človek je podľa rozšírenej definície bio-psycho-socio-spirituálna bytosť. Všetky tieto aspekty sú pre individuálne plnohodnotné prežívanie dôležité. Ak sa ktorýkoľvek z nich zanedbá, tak to človek pociťuje. Asi najskôr to vidno na tej najjednoduchšej oblasti – somatickej. Bolesť alebo poruchu vieme často exaktne identifikovať, a ak je to možné, tak aj riešiť. Ak dochádza k zanedbaniu biologického aspektu človeka, prichádzajú ochorenia a ako najúčinnejší liek (prípadne prevencia) sa ponúka pohyb. Ľudia so zdravotnými problémami obvykle začínajú prechádzkami a postupne prejdú na beh alebo nordic walking. U mňa aspoň platil tento vzorec (zdravotné problémy a následná potreba zmeny pasívneho životného štýlu).

S ostatnými oblasťami je to už zložitejšie. K fyzickej aktivite – v našom prípade behu – sa dostávajú aj ľudia, ktorí sú mentálne prepracovaní a potrebujú sa odreagovať. Okrem tejto psychohygieny tu platí aj obrátené ovplyvňovanie (tento dvojsmerný tok je vlastne v každej zo spomínaných oblastí). Využívanie psychologických poznatkov – teda zameranie na psychiku človeka – má svoje miesto aj v behu. Napríklad také odbúranie stresu pred pretekmi pomocou relaxácie, prípadne zmeny zamerania pozornosti. Alebo zvládnutie bolesti pri ťažkom, dlhom tréningu či maratóne, to všetko je ľahšie zvládnuteľné cez ukotvenie sa v prítomnom okamihu.

Beh je síce individuálny šport, ale sociálny aspekt v ňom nemožno opomenúť. Mnohí bežci majú beh dokonca ako spoločenskú aktivitu. Vieme do týchto prejavov zahrnúť napríklad spoločné tréningy, preteky alebo len zdieľanie výkonov na Strave, Facebooku, Instagrame alebo inej sociálnej sieti. Rovnako empatiu a férové správanie bežca voči bežcovi vnímam už dlhodobo. A hlavne v porovnaní s takými športmi, ako je futbal alebo hokej, sú bežci vyslovene priateľsky naladení. Stretávam sa s tým napríklad počas maratónu, kde sa bežne delíme o svoje občerstvenie a podávame si ho priamo na trati (hoc sme aj súperi a hoc aj v covidových časoch). Nemožno to zovšeobecňovať a nájdu sa aj výnimky, ale moja skúsenosť je vyslovene bežecky „prospoločenská“.

Ako vidno, všetky aspekty spolu súvisia. Ešte aj tá spirituálna oblasť. V príprave na preteky alebo náročný tréning má modlitba svoje nenahraditeľné miesto. Ak mám pomalší klus, tak sa zasa môžem modliť alebo rozjímať. A opäť, obrátime garde a stále to platí. Množstvo spirituálnych obrazov a prirovnaní medzi behom a duchovným životom je čerstvým prameňom myšlienok v kontempláciách. Svoje by o tom vedel povedať taký sv. Pavol, ktorý slovo „beh“ často používa vo svojich listoch (tomu by sa však patrilo venovať samostatný text). Za všetky spomeniem aspoň jeden z najznámejších citátov z Druhého listu Timotejovi (4, 7 – 8):

„Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán…“

Celok je viac ako len suma častí. Platí to aj u človeka. Preto konkrétne moje „bežecké Ja“ je integráciou tela, psychiky, bežeckej komunity a kresťanstva. A viem, že nemôžem zanedbávať žiadnu z jeho zložiek. Tie ostatné potom neprinesú želaný efekt a nenaplnia svoj potenciál.