Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
10. apríl 2022

Týždenný výber šéfredaktora

Relativisti novej doby

Komentár k aktuálnej téme plus prehľad článkov za uplynulý týždeň, ktoré by vám nemali ujsť.

Relativisti novej doby

FOTO TASR – Michal Svítok

V strednej Európe sme sa ako krajina ocitli v špecifickej situácii. Poliaci a Česi, vláda aj ľud, držia po Putinovej vojne jasnú proukrajinskú líniu, ktorá sa najmä v prípade Poľska opiera o tradične hlbokú nedôveru voči Rusku. Volebný triumfátor Viktor Orbán, ktorý razí líniu neutrality, zas využil, že Maďari v tejto vojne cítia celkom inak: útok Ruska proti Ukrajine je pre nich vnútroslovanskou vojnou, od ktorej musia ostať bokom, a ani v tejto chvíli nie sú ochotní zabudnúť, že Kyjev pred vojnou viedol reštriktívnu menšinovú politiku.  

My na Slovensku sme vo V4 ostrovom svojho druhu: Hegerova vláda hovorí aj koná podobne ako Poliaci a Česi, kým veľká časť Slovákov inklinuje k orbánovskej neutralite, nie však pre protiukrajinský, ale pre proruský sentiment, ktorý čerpá z viacerých zdrojov.

Táto slovenská rozdvojenosť zasiahla aj konzervatívne prostredie, v ktorom okrem jasného postoja proti Putinovmu zločinu možno posledné týždne pozorovať aj akýsi nový relativizmus.

Hoci od 24. februára sledujeme ničenie a vyhladzovanie ukrajinských miest, hoci sa už v oficiálnych ruských médiách zverejňujú plány na likvidáciu ukrajinskej elity, niektorí sa stále tvária, akoby hlavným problémom nebol Putinov patologický imperializmus, ale záujmy USA v Európe, arogancia Zelenského, nedostatočné napĺňanie minských protokolov či útlak Rusov na Donbase.

Relativizovanie ruskej viny má až groteskne cynickú podobu – napríklad komentára, podľa ktorého vieme, že o Buči nič nevieme, s otázkami, či sú Rusi až takí idioti, že by páchali také masakre, ktoré Ukrajinci hneď propagandisticky využívajú vo svoj prospech. V tomto čase je už pomerne dosť dôkazov o tom, že ruskí vojaci strieľali ukrajinských civilistov ako štvanú zver a Ukrajinci to nemohli stihnúť nafingovať (alebo ich vystrieľať sami), ale fanúšikovia takýchto absurdných špekulácií sa tvária, že oni jediní sú chladnokrvne nad vecou a neveria žiadnej propagande.

Pritom si sami pestujú propagandu, ktorá nie je ani tak prokremeľská, ako protizápadná, ale jej výsledkom je umenšovanie ruskej viny, zveličovanie ukrajinských prehreškov a istá ľahostajnosť voči utrpeniu desiatok miliónov Ukrajincov.   

Protagonistami súčasného relativizmu sú ľudia, ktorí pred 24. februárom písali, že anexia Krymu, rozvrat Donbasu či hrozivé rozmiestňovanie ruských vojsk okolo celej Ukrajiny boli výlučne dôsledkom expanzie NATO na východ.

Autori týchto analýz neraz aj oprávnene kritizovali chyby Západu, ale nerozumeli Putinovi ani Rusku, dnes si to nevedia priznať, a preto sa prepli do takéhoto relativistického módu.

Lenže to, čo sa dalo do 24. februára nazvať intelektuálnym omylom, je už dnes morálnym zlyhaním.

Texty týždňa

Tento týždeň sme sa venovali viacerým dôležitým aspektom Putinovej vojny.

V deň zverejnenia informácie, že Slovensko dodalo Ukrajine systém S-300, sme priniesli rozhovor s ministrom obrany Jaroslavom Naďom o dodávke tohto systému aj o tom, ako plánujeme ďalej pomáhať Ukrajine a súčasne modernizovať vlastnú armádu. Michal Magušin hovoril v našom štúdiu s ministrom zahraničia Ivanom Korčokom aj o tom, či si Západ dokáže udržať jednotnú líniu voči Rusku. 

Veľkú pozornosť venujeme aj trhlinám v poľsko-maďarskom spojenectve, ktoré vplývajú na celú strednú Európu. Ako píše Jozef Majchrák, pre poľskú vládu je Putinov režim fašistický a jeho vojna je v skutočnosti vojnou proti Poľsku a celému Západu, konzervatívne PiS sa preto cez orbánovský relativizmus len tak ľahko neprenesie. Christian Heitmann vo svojej reportáži z Maďarska, kde sa konfrontovali znechutení poľskí novinári s predstaviteľmi Fideszu, ilustruje závažnosť tohto rozkolu.

Inzercia

Kristína Votrubová vo svojej analýze vysvetľuje, prečo nás Rusko nemôže len tak jednoducho vydierať odstavením dodávok plynu, ak ho nezačneme platiť v rubľoch – ruský energetický systém je totiž postavený na dodávkach smerom na západ Európy, Putinovmu režimu by trvalo ešte dlhé roky, kým by mohol masívne zarábať na dodávkach smerom do Číny či inam. Rusi sú teda viac závislí od Európy než Európa od Ruska.

Iva Mrvová priniesla z Ukrajiny dve výborné reportáže – o tom, ako vyzerá Kyjev, ktorého obyvatelia si už zvykli na rachot neďaleko dopadajúcich rakiet, čo sa deje v hlavách Kyjevčanov a čo robí vojna aj s ich cítením voči Rusom, ale aj o príbehoch z tamojších nemocníc či o stretnutí s Vitalijom Kličkom. „Kyjevčania tu v podzemí už viac ako mesiac prežívajú spoločný život. Neprivádza ich sem ani tak strach z rakiet, ktoré na nich môžu dopadnúť. Tá pravdepodobnosť existuje, no je minimálna. Na stanici hľadajú najmä ,pocit bezpečia‘, spánok bez prerušenia, bez vysvetľovania deťom, že všetko je v poriadku, to len na moment zahrmelo nebo.“

Neukrajinská téma z pandemického frontu: Lukáš Kekelák píše, prečo by naša vláda mala čo najskôr zrušiť nosenie respirátorov, ktoré budú od jesene možno opäť dôležité, ale teraz strácajú zmysel: „Po veľmi dlhých mesiacoch by sme mali konečne zažiť pocit normálneho postpandemického sveta nielen v reštaurácii, ale aj v obchode, banke a kostole. A opäť vidieť viac ľuďom do tváre.“

Marek Vagovič celý týždeň sledoval dianie okolo Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu, ktorí boli na návrh krajskej prokuratúry zadržaní pre krivé obvinenie a krivú výpoveď voči exriaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému. Vojna prokuratúr teda pokračuje, ako píše Marek, Žilinkovým prokurátorom tento ťah celkom nevyšiel: krajská prokuratúra predložila návrh na väzobné stíhanie oboch kajúcnikov „v takej mizernej kvalite, že ho zhodila zo stola aj sudkyňa Iveta Halvoňová, od ktorej to medzi zainteresovanými čakal len málokto“.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.