Zložme si už konečne respirátory Nebudeme prví, ale nebuďme ani poslední

Klesá incidencia nových prípadov, pozitivita PCR testovania a postupne aj počet hospitalizovaných. V nemocniciach sa nachádza 1 800 covidových pacientov, z toho viac ako tretina nemá covid ako primárnu diagnózu.

O rapídnom zlepšení situácie aj v čase uvoľnených opatrení hovoria všetky dostupné dáta.

Napriek tomu to s rúškami, ktoré sa stali jedným z hlavných symbolov pandémie, zatiaľ nijako nepohlo. Od stredy sa skončila len povinnosť nosenia respirátorov v exteriéri s výnimkou hromadných podujatí. Vo všetkých interiéroch verejných budov i v hromadnej doprave sú nie rúška, ale ešte stále respirátory naďalej povinné.

V tejto chvíli však nastal aj podľa matematika Richarda Kollára, ktorý podrobne sleduje a porovnáva dáta u nás a navôkol, ten správny čas zbaviť sa kompletne všetkých reštriktívnych opatrení. A to najmä respirátorov v interiéroch s výnimkou zdravotníckych či sociálnych zariadení. Ako hovorí, znižovaním počtu nakazených si dnes len odsúvame problém a zvyšujeme možnú záťaž v ďalšej vlne, o ktorej priebehu vzhľadom na minulé predpovede radšej ani verejne nešpekulujme.

Téma rušenia respirátorov v interiéroch nie je žiaden výstrel, je to nasledovanie svetového trendu, keďže rúška v interiéri nie sú vo viacerých krajinách povinné už niekoľko týždňov. Do prostredia slovenského konzília odborníkov a zdravotníckych analytikov na ministerstve sa však podobným trendom prediera ťažko.

Zrušenie povinného „rúškovania“ a ešte väčšieho uvoľnenia opatrení podporuje aj slovenský infektológ Martin Kršák, ktorý pôsobí v americkom Colorade.

Ako hovorí pre denník Postoj, omikron už nezvyšuje pocit potreby, aby sa dali ľudia zaočkovať. Taká je jednoducho realita. Rovnako si podľa neho treba uvedomiť, že ochorenie a ním získaná imunita alebo jej navýšenie môže byť omnoho miernejšie ako to, čo môže prísť po omikrone.

„Nemusí to tak byť, ale ľuďom je to už viac-menej jedno a tým, ktorým to jedno nie je, nikto rúška ani iné dobrovoľné opatrenia zakazovať nebude,“ dodáva.

Áno, respirátory stále účinne chránia pred nákazou koronavírusom, mnohí majú s tým vlastnú skúsenosť, no napriek výskytu infekčnejšieho subvariantu omikronu BA.2 viaceré krajiny vyhodnotili, že pandémia v tomto štádiu ich spoločnosť už neohrozuje natoľko, aby boli podobné opatrenia naďalej potrebné. Minimálne teraz nie.

Povinnosť nosenia rúšok v interiéri za posledný mesiac zrušilo Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Veľká Británia a oveľa dlhšie fungujú bez rúšok v severských štátoch ako Dánsko, Nórsko, Fínsko, nehovoriac o Švédsku, kde prekrytie tváre nemali v obľube ani vo výrazne vyhrotenejších obdobiach svetovej pandémie.

Po Veľkej noci sa k týmto krajinám pridá aj Španielsko, ktoré napríklad už na konci marca zrušilo povinnú karanténu pre ľudí s miernymi príznakmi covidu.

Väčšina spomínaných krajín ruší rúška s výnimkou ich nosenia na miestach, kde sa pohybujú v súvislosti s covidom tí najzraniteľnejší, teda v nemocniciach, zdravotníckych zariadeniach, prípadne v domovoch dôchodcov. Niekde ešte platia aj vo verejnej doprave, no napríklad v takom Holandsku už nie.

Vzhľadom na súčasnú situáciu by sme sa mohli aspoň v tejto fáze pandémie inšpirovať tým, čo robia v zahraničí, zbytočne neprepaľovať a dať ľuďom možnosť nadýchnuť sa bez respirátora – a po veľmi dlhých mesiacoch zažiť pocit normálneho postpandemického sveta nielen v reštaurácii, ale aj v obchode, banke a kostole. A opäť vidieť viac ľuďom do tváre.

Samozrejme, kto chce, môže rúško či respirátor nosiť na svoju ochranu dobrovoľne aj naďalej, a v nemocniciach pokojne aj povinne. Navyše nevieme, čo sa bude diať budúcu jeseň či zimu, aký variant dorazí, možno budú rúška opäť potrebné, o to silnejší je dôvod, aby sme si teraz od nich aspoň načas oddýchli.

Závan tohto typu normálnosti popri tej spúšti nenormálnosti vo verejnom priestore nebude na škodu.