Prepustenie kajúcnikov Žilinka utŕžil hanbu, v tajnej službe sú babráci

Marošovi Žilinkovi ani jeho podriadeným nejde karta. Keď generálny prokurátor v utorok obhajoval postup prokuratúry v kauze bývalého šéfa SIS, nemohol tušiť, že súd v ten večer prepustí zo zadržania Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu.

Čiže dvoch korunných svedkov, ktorí tvrdia, že Vladimír Pčolinský zobral úplatok od vplyvného oligarchu Zoroslava Kollára. Protislužbou bolo podľa všetkého zastavenie monitorovania a odpočúvania jeho osoby tajnou službou.

Podobne sa v minulosti Žilinka „sekol“, keď ubezpečoval verejnosť, že bývalý policajný prezident Milan Lučanský sa vo väzbe nepokúsil o samovraždu. O pár hodín neskôr bol mŕtvy, druhý pokus mu už vyšiel.

No pokým v tomto prípade išlo skôr o smolu (zlý odhad, predčasné závery), keďže Žilinka nemohol vidieť do Lučanského hlavy, prepustenie Makóa s Beňom už ide priamo na vrub jemu podriadenej prokuratúre.

Lajdáci

Konkrétne Krajskej prokuratúre v Bratislave, ktorá predložila návrh na ich väzobné stíhanie v takej mizernej kvalite, že ho zhodila zo stola aj sudkyňa Iveta Halvoňová, od ktorej to medzi zainteresovanými čakal len málokto.

Lajdácky prístup prokuratúry v hodnotení dôkazov o Makóovi a Beňovi, ktorí vraj krivo svedčili proti Pčolinskému, je o to zarážajúcejší, že podobné fiasko už zažil ich kolega Chylo v kauze vyšetrovateľov NAKA.

Aj tento prokurátor podal pred časom návrh na ich väzobné stíhanie – vraj chceli účelovo kriminalizovať ľudí z inšpekcie a SIS podozrivých z korupcie. Čurilla a spol. boli dokonca dva týždne vo vyšetrovacej väzbe.  

Nakoniec ich však prepustil odvolací súd, ktorý nevidel dôvod nielen na väzbu, ale ani na samotné stíhanie. Generálna prokuratúra napriek tomu odmieta zrušiť ich obvinenie zo zneužívania právomocí verejného činiteľa.

Hypotézy a domnienky

K rovnakým záverom ako pri vyšetrovateľoch NAKA – o neopodstatnenosti väzby aj trestného stíhania Makóa s Beňom – dospela tento týždeň sudkyňa Halvoňová. Podľa nej absentovali akékoľvek priame dôkazy. 

Sudkyňa zároveň konštatovala, že návrh, ktorý predložila Žilinkovi podriadená prokuratúra, nespĺňa „základné zákonné náležitosti“ a dôvody väzby boli založené na „hypotézach a v trestnom práve neprípustných domnienkach“.

Prokuratúra vychádzala okrem iného z premisy, že ak sú medzi výpoveďami Makóa a Beňu o Pčolinskom určité rozpory, tak si určite vymýšľali, hoci vo vyšetrovacom spise o tom nie je žiadny dôkaz.

V skutočnosti sú pritom drobné odchýlky vo svedectvách argumentom v ich prospech – ak by boli dohodnutí, ich výpovede by zrejme vyzerali rovnako ako diplomové práce politikov, ktorí boli prichytení pri plagiátorstve.

Siskáriny

Prokuratúru však najviac blamujú pasáže, v ktorých sa odvoláva na spravodajské informácie a zistenia SIS – a tých je, žiaľ, drvivá väčšina. Ich kvalita vždy tak trochu kolísala, ale v tomto prípade to extrémne bije do očí.

Tajná služba si napríklad myslí, že Makó a Beňa sa dohodovali na zosúladení výpovedí v zahraničí – konkrétne v Českej republike. SIS totiž zachytila, že prekročili hranicu nášho západného suseda v rovnaký deň. 

V skutočnosti sa podľa všetkého len raz náhodne stretli v Prahe. Beňa je navyše za iný prípad (korupcia, ohrozenie utajovaných skutočností) v podmienke, takže ak by sa o čokoľvek pokúsil, riskoval by tri roky v tvrdej väzbe.

Teoreticky to, samozrejme, nie je vylúčené. Beňa aj Makó majú sami spravodajské skúsenosti, takže ak by chceli, vedeli by obísť „systém“ aj monitorovanú komunikáciu. Súd však posudzuje len dôkazy a tie chýbali.

Lojálni svedkovia

Prokuratúra sa opierala aj o svedectvá príslušníkov SIS, ktoré však paradoxne pomohli Makóovi s Beňom. Väčšinou išlo o nominantov Vladimíra Pčolinského, ktorí sú mu lojálni aj po jeho odchode zo služby.

Jeden napríklad vylúčil, že exriaditeľ SIS sa angažoval pri zastavení spravodajského rozpracovania Zoroslava Kollára, hoci s ním netrávil 24 hodín denne. Ďalší bol v preukázateľnom konflikte záujmov.

Makó s Beňom ho totiž v inom prípade usvedčili z korupcie, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Tretí tvrdil, že v čase, keď bol údajne vydaný pokyn na ukončenie sledovania Kollára, bol s Pčolinským mimo budovy SIS.

To však neznamená, že spomínaný pokyn nemohol byť vydaný v inom čase, keď spolu fyzicky neboli. Podľa štvrtého siskára to bol práve Pčolinský, kto inicioval nasadenie ITP na podnikateľa Kollára.

Pochybné alibi

Ak bola neskôr táto akcia prerušená, tak to mohlo byť len na pokyn Pčolinského – alebo poza jeho chrbát. Keby aj platila druhá možnosť, prečo nikoho nepotrestal? A prečo neobnovil monitorovanie Kollára?

SIS si podobné otázky nekládla, ba čo viac – v jej úradných záznamoch nesedia ani dátumy, ktoré mali slúžiť ako Pčolinského alibi. Napríklad 6. apríl 2020, keď údajne navrhol fyzické „špehovanie“ Kollára.

Podľa rovnakého záznamu ho pritom spozoroval až o tri mesiace neskôr – v bratislavskej reštaurácii UFO. „Je to len chyba v dátumoch? Ako je dôveryhodná správa riaditeľa SIS?“ pýtala sa sudkyňa Halvoňová.  

V prípade tajnej služby sme si už zvykli, že jej zvodky treba brať nezriedka s rezervou. Ak ich však mechanicky – a nekriticky – preberie prokuratúra, je to vážny dôvod na pochybnosti o jej profesionalite.

Žilinka bez kontrolky

Tým viac, že nielen bývalý, ale aj súčasný šéf SIS je nominantom Sme rodina. Podobne ako Pčolinský, ktorého chránia. Oveľa viac prekvapuje, že žiadna kontrolka nesvieti Žilinkovi – nominantovi tej istej strany.

Žilinka sa už ani netají, čo je jeho cieľom. Generálna prokuratúra napríklad urgovala vydanie vyšetrovacieho spisu v kauze Pčolinský (päťkrát za mesiac), aby mohla znovu zastaviť stíhanie podľa paragrafu 363.

Po ďalšie: hoci sa Žilinka v tejto kauze vylúčil z rozhodovania, sám v nej konal, keď ju pridelil námestníkovi Kanderovi. A zároveň tým, podľa špeciálnej prokuratúry, obišiel bývalú prvú námestníčku Klimentovú.

A nakoniec: keď sa novinári Žilinku pýtali, čo urobí, keď podá špeciálna prokuratúra obžalobu v kauze Pčolinský, odpovedal: „Nepredpokladám, že by bol dozorový prokurátor natoľko zlomyseľný, že by toto spravil.“

V skutočnosti sa pritom správa zlomyseľne Žilinka, respektíve jemu podriadení prokurátori, keď sa snažia zvrátiť dôkaznú situáciu silou. O to väčšia je hanba, ktorú utŕžili s babrákmi z SIS v kauze Makó – Beňa.

Námietky zaujatosti

Rozhodnutie sudkyne Halvoňovej však nie je konečné. V odvolacom konaní, ktoré iniciovala prokuratúra, môže totiž rozhodovať senát sudcu Petra Šamka, ktorý sa viackrát kriticky vyjadril na adresu tzv. kajúcnikov.

Aj z tohto dôvodu ho už namietol advokát Borisa Beňu – a spochybnil aj sudkyňu Marcelu Kosovú, ktorá takisto môže byť členkou senátu. Námietku zaujatosti plánuje z rovnakých dôvodov dodať aj obhajca Ľudovíta Makóa.

Je to pochopiteľné, keďže na jeho svedectvách stojí dôkazná situácia vo viacerých veľkých kauzách. Makó doteraz vypovedal k 86 skutkom, jeho slová postupne potvrdzujú právoplatnými rozhodnutiami aj súdy.   

Zároveň bol roky v systéme, takže sa nemôže zbaviť zodpovednosti. No ak štát zatlačí do kúta ľudí, ktorí sa rozhodli spolupracovať, môže to mať fatálny vplyv aj na výsledok boja s organizovaným zločinom s politickým krytím.