Jaroslav Naď S S-300 sme urobili správnu vec. Môže pomôcť zachrániť tisícky životov

Rozhovor s ministrom Jaroslavom Naďom sme robili v stredu, keď nám ešte nebolo známe, že odovzdanie systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine sa v utajenom režime plánuje v najbližších dňoch. Naše otázky sme preto dnes aktualizovali aj s čerstvými odpoveďami ministra. 

V ďalšej časti rozhovoru sme sa rozprávali aj o tom, ako vojna na Ukrajine zmenila plány na modernizáciu našej armády, ale aj o ďalšom možnom vývoji situácie na bojisku. 

Dotkli sme sa aj možných politických dôsledkov vojny a krokov štátu voči dezinformačným médiám. 

Čo rozhodlo, že sme Ukrajine nakoniec poskytli náš systém S-300?

Pocit zodpovednosti, že vieme pomôcť ochrániť ľudské životy, a reálna potreba Ukrajincov. Bránia sa pred šialenou agresiou Putinovho režimu. A majú právo aj v zmysle Charty OSN dostať vojenskú pomoc na obranu proti tejto agresii. Urobili sme správnu vec a verím, že tak pomôžeme zachrániť tisícky nevinných životov Ukrajincov. 

Ministerstvo doteraz hovorilo, že S-300 môžeme poslať až vtedy, keď dorazí štvrtá batéria systému Patriot. Znamená to, že už prišla?

Príde v najbližších dňoch. Namiesto jednej batérie starého systému S-300 z roku 1987 budeme mať štyri batérie najmodernejšej verzie systému Patriot Pac3. Som nesmierne hrdý, že sa nám podarilo toto vyrokovať. Je to dôkaz vynikajúcich vzťahov a obrovskej dôvery našich spojencov voči aktuálnej vláde. 

Rusko už avizovalo, že zbrane ruskej alebo sovietskej výroby môžu byť poslané do tretích štátov len s jeho súhlasom. Aká je vaša reakcia na túto námietku?

Nikto by neriešil dodávanie akýchkoľvek zbraní na Ukrajinu, keby Rusko nezmyselne nespustilo šialenú agresiu voči tejto krajine. Umierajú desaťtisíce ľudí. Nevinných ľudí. Rusko porušilo medzinárodné normy, stalo sa agresorom. Keď stiahne svojich vojakov z Ukrajiny, nebude potrebné diskutovať o ďalšej pomoci Ukrajine. Dnes možno 60 krajín sveta dodáva vojenskú pomoc Ukrajine, pretože ochrana ľudských životov je oveľa viac a vždy bude viac ako akákoľvek obchodná zmluva.

Systémy Patriot máme len zapožičané na obmedzený čas. Čo potom? 

To má dva aspekty. Ten čas nie je nijakým spôsobom definovaný. Napríklad keď niekto hovorí, že holandské alebo nemecké batérie sú tu iba na pol roka, tak to súvisí len s vnútornou legislatívou týchto krajín. Ony musia každého pol roka predlžovať mandát na ich nasadenie na Slovensku. Už dnes môžem povedať, že to bude minimálne na niekoľko rokov. Čo je veľmi dobrá správa.

Zároveň je to pre nás výhodné. Neplatíme ani za nasadenie, ani za servisovanie, muníciu či personál. Nehovoriac o tom, že tu máme najmodernejšiu verziu Patriotov, ktorá je veľmi účinná a mimoriadne drahá. Sami by sme si ich nemohli dovoliť kúpiť.

Koľko by to trvalo, ak by sme chceli preškoliť naše posádky S-300 na Patriot alebo nejaký iný západný systém?

Je to otázka niekoľkých mesiacov a budeme mať takúto snahu. Chceme využiť to, že tie Patrioty tu sú. K tej S-300 chcem ešte povedať, že tým, že ten systém je starý a sovietsky, nedal sa prepojiť do aliančného systému ochrany vzdušného priestoru.

Poviem príklad. Patriot môže byť pri ochrane vzdušného priestoru navádzaný pomocou lietadla AVACS alebo pomocou systému AGS, ktorý kontroluje aliančné územie. To znamená, že keď bude zachytené vystrelenie nejakej rakety, lietadlo alebo dron, tak cez tento systém prichádza informácia priamo do systému Patriot a ten na to vie okamžite reagovať. V prípade S-300 to neprichádza do úvahy. Ten reaguje len na vlastný radarový systém, ktorý je starý.

Česko oznámilo, že na Ukrajinu dodá staršie tanky a obrnené transportéry. Pripadá takáto pomoc do úvahy aj v prípade Slovenska?

Každá krajina pomáha tým, čo má k dispozícii. Česi za ostatných pätnásť-dvadsať rokov investovali veľa do pozemných síl. Nakúpili bojové vozidlá Pandur aj inú pozemnú techniku. Tie veci, ktorá dávajú na Ukrajinu, majú jednoducho v zásobách. Ale som im za to vďačný a oceňujem, že sa k pomoci Ukrajine stavajú veľmi zodpovedne. Je to výborné rozhodnutie, ktoré teraz Ukrajincom veľmi pomôže.

Aj my máme tanky T-72, ale keby sme ich poslali na Ukrajinu, tak ich nemáme čím nahradiť. Kolesové bojové vozidlá zatiaľ nemáme vôbec, kontrakt na ich dodanie budeme podpisovať až teraz. V júni by sa malo rozhodnúť o nákupe nových pásových bojových vozidiel. Keď ich budeme mať, tak potom môžeme uvažovať, čo so starými BVP. Ale na druhej strane máme takú techniku, ktorú nemajú Česi a ktorá je veľmi dobrá a žiadaná.

Myslíte húfnice Zuzana?

Áno. Máme dvetisícky a potom nové dvojky. O tie majú Ukrajinci intenzívny záujem a bavíme sa o tom. Rovnako diskutujeme aj o tom, že Ukrajinci by si mohli opravovať poškodenú vojenskú techniku u nás.

Už je na tom dohoda?

Nie. Ale prišla takáto požiadavka a rokujeme o tom. Má to rôzne aspekty. V tejto vojne sa bojuje technikou, ktorú používame my, ale aj Ukrajinci a Rusi. Je preto nedostatok náhradných dielov. Musíme si byť istí, že keď im to sľúbime, budeme vedieť zabezpečiť dostatočné množstvo kapacít a náhradných dielov.

Zmenila vojna na Ukrajine aj našu filozofiu modernizácie armády?

Práveže nie. Ideme presne v zmysle aliančných záväzkov. Teraz nakupujeme kolesové a pásové bojové vozidlá, lebo sme sa zaviazali vytvoriť ťažkú mechanizovanú brigádu. K tomu potrebujeme ešte navýšiť počet vojakov a zabezpečiť prostriedky elektronického boja, lebo aj to je súčasť ťažkej mechanickej brigády. Potom k nej patrí ešte delostrelectvo, ale to sme vyriešili cez húfnice Zuzana.

Vojna, samozrejme, mnohým otvorila oči a čoraz intenzívnejšie sa hovorí o navýšení výdavkov na obranu. Ak tieto peniaze navyše budú, tak budem môcť urýchliť veci, ktoré sme plánovali riešiť neskôr. Napríklad drony. Potrebujeme tiež investovať do kybernetickej bezpečnosti. Ale aj do ručných zbraní či nákladných automobilov. Má stále stovky kusov sedemdesiatročných vetriesok. Desaťročia sa zároveň zanedbávala vojenská infraštruktúra, ktorá nám niekde doslova padá na hlavu.

Sú dve percentá HDP na obranu pre Slovensko strop alebo pôjdeme cestou Poľska či Estónska, ktoré dávajú výrazne viac?

Dôležité je, aby ľudia, ktorí majú na starosti rozpočet, ale aj rôzni vládni analytici porovnávali hrušky s hruškami. Veľakrát sme zažili, ako sa nás pýtali, prečo chceme na obranu 2 percentá, keď napríklad Belgicko dáva len 1,4 alebo ešte menej.

My sa však musíme porovnávať s krajinami, ktoré sú na východnej hranici Aliancie. Všetky pobaltské krajiny chcú dať budúci rok na obranu 2,5 percenta HDP, Poľsko tri percentá, Rumunsko 2,5 percenta, Maďarsko 2 percentá. Bulharsko zatiaľ plánuje dať budúci rok 1,9 percenta, ale už hovoria aj možnom navýšení. My na budúci rok plánujeme dať na obranu 1,8 percenta HDP, to znamená najmenej zo všetkých.

Teraz ministerstvu financií, ale aj koaličným partnerom vysvetľujeme, že v rámci NATO sme oficiálne v postavení štátu na frontovej línii a tomu by sme mali prispôsobiť aj výdavky. Preto sme požiadali o navýšenie výdavkov na obranu z 1,8 na 2 percentá. Ďalšie roky by sme chceli 2,1 a 2,2 percenta HDP.

Je šanca, že to prejde v koalícii?

Zatiaľ som nezachytil nejaké odmietavé hlasy. Samozrejme, partneri chcú vedieť, čo za tie peniaze navyše urobíme. To je fér. Čoskoro ministrovi financií a koaličným partnerom predstavím naše návrhy.

Spomenuli ste možný nákup dronov. Už je jasný nejaký favorit, či to budú drony Bayraktar TB2 alebo nejaký izraelský model?

Robíme si prieskum trhu a rámcovo existujú tri možnosti. Turecko, Izrael alebo USA. S tým, že všetko je otázka peňazí. Môj názor je, že by sme mali ísť zdravou strednou cestou. Môžete si kúpiť aj špičkové úžasné zariadenie, ale cena sa pohybuje v stovkách miliónov. Otázka je, či by ho naša armáda dokázala využiť.

Drony teda patria k našim prioritám?

Áno, hovorím o piatich prioritách. Jednou boli kolesové bojové vozidlá, ďalšími sú pasové bojové vozidlá, potom nákladné autá, ručné zbrane a drony.

Máte predstavu, koľko dronov by sme chceli obstarať?

Jedna letka je šesť kusov. Ale nie je to tak, že ak jedna letka stojí povedzme sto miliónov, tak hodnota dvoch by bola dvesto miliónov. Bola by nižšia, lebo sa v nej zohľadňuje aj veľkosť objednávky. Ale v tomto si nechám poradiť od odborníkov. Ja vám môžem povedať, že by som bol rád, keby sme kúpili štyri letky po šesť kusov, ale toľko peňazí nebudeme mať.

Okrem tých piatich priorít sú tu aj ďalšie veci, ktoré sa snažíme získať od spojencov, aby sme ich nemuseli kupovať. Primárne ide o protivzdušnú obranu.

Časom však asi aj do nej budeme musieť investovať.

Áno, ale tu nejde len o nahradenie S-300 nejakým iným moderným systémom, ako je povedzme Patriot. Hovoríme aj o taktických a operačných systémoch. Napríklad nahradenie systémov Kub a Igla. Do komplexného systému protivzdušnej obrany sa tu vôbec neinvestovalo. Ak by sme vedeli urobiť dohodu, že by sme tu mali Patrioty a za ten čas by sme sa vedeli sústrediť na náhradu tých menších systémov, tak by to bola dobrá cesta.

Aké sú dodacie lehoty pri kolesových bojových vozidlách, ktorých nákup sme už schválili?

Tie vozidlá majú rôznu špecifikáciu. Niektoré sú jednoduchšie na vyrobenie, napríklad ambulantné vozidlá. Tie by mohli byť v horizonte ôsmich mesiacov od podpisu kontraktu. Potom sú komplikovanejšie, veliteľské alebo určené na rádiologicko-chemicko-biologický prieskum, do ktorých ide viac technológií. Ich dodávka môže trvať dlhšie. Čiže je to asi od ôsmich do štrnástich mesiacov. Pásové vozidlá sú ešte zložitejšie. Pri nich to môže byť od štrnástich mesiacov až do dvoch rokov a viac. Navyše teraz je trh v dôsledku vojny na Ukrajine úplne nasýtený. Voľné kapacity sú vykúpené aj množstvo výrobných programov je zaplnených.

Slovensko bude mať bojové vozidlo Vydra, ktoré už chcela obstarať aj SNS, pričom nákup má obsahovať aj modifikácie, ktoré pôvodný plán neobsahoval. Čo je lepšie na novej Vydre oproti tej, ktorú chcela nakúpiť SNS?

O tom by sme sa mohli baviť komplexne. Ale čisto k technológiám: máme nový GPS-modul navádzania, lepšie komunikačné systémy a máme lepší zameriavač. To sú tri veci, ktoré sú novšie než to, čo bolo pôvodne plánované. Zároveň pôvodne bol plánovaný starý kanón ruského štandardu.

Rozumiem argumentácii, prečo bol plánovaný. Vyrába sa na Slovensku a bola by tak zaistená práca pre spoločnosť ZŤS, aj munícia mohla byť kupovaná z nášho závodu ZVS Holding. My tam teraz dáme nový kanón štandardu NATO, takisto vyrábaný v ZŤS, a muníciu, ktorá je štandardom Aliancie.

Čiže to je k jednotlivým spôsobilostiam, ale bavme sa aj o procese. Išli sme skutočnou súťažou, oslovili sme naozaj všetky krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru plus Spojené štáty a Kanadu. Ponuky vyhodnocovalo 60 ľudí absolútne mimo mňa a mojich najbližších kolegov.

Na konci dňa sme získali lepšiu cenu, a to ešte beriem do úvahy skoro 20-percentnú infláciu medzi rokmi 2018 a 2022, než bola tá, s ktorou pracovala SNS vo svojich plánoch.

Keď sme sa spolu rozprávali v januári, tak ste povedali, že Ukrajina by sa v prípade ruského útoku mohla vydržať brániť štyridsať dní. Tento čas už ubehol a Ukrajina sa stále bráni. Je to vďaka dodávkam západných zbraní alebo ste mali zlý odhad?

Je to kombinácia troch faktorov. Prvým sú dodávky vojenského materiálu z desiatok krajín. Dokonca aj tie krajiny, ktoré tvrdia, že nič nedodávajú, tak dodávajú cez iné krajiny. Len sa tvária, že nedodávajú. Po druhé, ukazuje sa, že sme nadhodnotili vojenské spôsobilosti Ruska. I keď má niektoré veľmi kvalitné zbrane, ale z hľadiska logistiky a stavu techniky je to horšie, ako sme si mysleli. Tretím aspektom je vysoká motivácia Ukrajincov brániť svoju vlasť a nízka motivácia Rusov ísť bojovať na Ukrajinu. Ale klobúk dole pred Ukrajincami, ako sa bránia.

Podľa tých informácií, ktoré máte, lokalizuje sa vojna už na juhovýchode Ukrajiny?

Rusi mali plán, ktorý im absolútne nevyšiel. Chceli v priebehu pár dní obsadiť Kyjev, očakávali, že vláda utečie do zahraničia alebo sa vzdá a oni tam potom dosadia svoju bábkovú vládu. Toto im nevyšlo a teraz skúšajú alternatívu B, ktorú by doma mohli predať ako veľké víťazstvo. Tou je podľa mňa Doneck, Luhansk, Mariupol a obsadenie pobrežia Čierneho mora.

Vrátane Odesy?

Asi vrátane Odesy až po Podnestersko, s tým by to chceli prepojiť. Na to sa sústredia a uvidíme, čo prinesú najbližšie dni a týždne. Zároveň by som nevylučoval, že keď zregenerujú sily, môžu využiť to, že Ukrajinci sa budú brániť vo vzdialenejších oblastiach, a znovu zaútočia na Kyjev. Nepodceňujme ruskú armádu, lebo zatiaľ síce neukázala nejakú úžasnú kvalitu ani z hľadiska plánovania, ani z hľadiska logistiky, ale tie ich počty sú obrovské. V štandardnej armáde majú okolo milióna ľudí a pri mobilizácii môžu stavy navýšiť až do troch miliónov. Bude to ešte komplikované.

Časť analytikov je veľmi pesimistická. Napríklad Gustav Gressel z ECFR (European Council on Foreign Relations) sa vyjadril, že vojna môže trvať ešte dlho a dostaneme sa do bodu, keď sa množstvo sovietskej techniky, ktorou NATO dokáže Ukrajinu podporovať, minie. Tvrdí, že by sme preto mali čo najskôr začať precvičovať Ukrajincov na západnú techniku, ktorou ich dokážeme zásobovať dlhodobo. Kyjev prejavil záujem o tanky aj o systém protivzdušnej obrany NASAMS. Je to niečo, čo by Aliancia dokázala Ukrajine ponúknuť, a ako dlho by trvalo, kým by sa Ukrajinci naučili tú techniku aj používať?

To je špekulácia. Už dnes dostávajú Ukrajinci špičkovú západnú techniku, o ktorej sa nám ani nesníva. Môžeme hovoriť o systémoch protivzdušnej obrany a protitankových riadených strelách, ktoré dostávajú od Britov, od Američanov, z Pobaltia.

Dá sa súhlasiť s tým, že v istom momente sa vyčerpá potenciál tých krajín, ktoré majú sovietsku techniku alebo techniku Varšavskej zmluvy. To je holý fakt. Na druhej strane Ukrajina sa na rozdiel od Rusov stále má na koho obrátiť.

Zároveň platí, že ten, kto útočí, stráca omnoho viac techniky a ľudí než ten, kto sa bráni. Rusi naozaj stratili veľa techniky a nedokážu ju dopĺňať. Majú problémy vyrábať techniku a muníciu, pretože im chýbajú komponenty, ktoré teraz zo západných alebo z iných krajín nedostávajú. Preto niektoré ich vojenské fabriky stoja, napriek tomu, že by za normálnych okolností by pracovali dvadsaťštyri hodín denne.

Momentálne sledujeme vlnu solidarity s Ukrajinou. Táto nálada sa však môže v dôsledku kombinácie faktorov, ako sú zdražovanie a utečenci, zmeniť. V dôsledku globálneho rastu cien potravín môže prísť nový typ migračnej krízy. Počítate aj s možnosťou, že vláda bude čeliť ľuďom v uliciach?

Samozrejme. K tomu treba prirátať aj ruskú propagandu, ktorá je masívna. Toto všetko si uvedomujeme. Ale čo je v tomto momente najdôležitejšie? Najdôležitejšie je zaistiť obranu našej krajiny a pomôcť Ukrajincom, pretože to potrebujú.

Má vláda na takúto zmenu atmosféry pripravenú komunikačnú stratégiu?

Tento problém je viditeľný vo všetkých krajinách. My sme v tomto veľmi féroví, snažíme sa pomáhať a hovoríme o tom otvorene. Niektoré krajiny zahmlievajú, nehovoria svojej verejnosti, čo robia, lebo to je nepopulárne. Niektoré, ako napríklad Poľsko, zase majú úplne iné nastavenie spoločnosti.

Podľa prieskumov až 80 percent Poliakov podporuje, aby sa odstrihli od energonosičov z Ruska. Lotyšský minister obrany mi rozprával, že u nich 95 percent verejnosti podporuje rozmiestnenie amerických vojakov na ich území. U nás sú odlišné nálady a veľa politikov sa na tom bude priživovať. Tým len ukážu svoj charakter. Pre mňa však prieskumy v tomto nie sú smerodajné.

Pomerne razantne ste podporili rozhodnutie vypnúť Hlavné správy. NBÚ tak urobil bez toho, aby vydavateľ poznal presné dôvody. Zároveň je otázkou, či by o vypnutí nejakého média nemal rozhodovať súd a nie iba orgán ako NBÚ. Vnímate riziko, že legislatíva, ktorá takýto krok umožnila, môže byť v budúcnosti zneužitá aj proti iným médiám?

Viem, aké dokumenty sa museli predložiť, aby k tomu vypnutiu prišlo. Pri všetkej úcte ku každému, kto ukazuje na potenciálne zneužívanie, ja, ale ani ďalšie inštitúcie, ktoré do toho boli zapojené, teraz nebudeme zverejňovať utajené skutočnosti, na základe ktorých bolo toto rozhodnutie prijaté. Všetky vrátane odposluchov boli získané legálnou cestou. Na tieto čiastkové úkony existuje súhlas súdov. Národné bezpečnostné centrum ich vyhodnotilo a na základe tejto analýzy NBÚ rozhodol. Podľa zákona, ktorý je, mimochodom, platný len do 30. júna.

Ale pripravuje sa nový.

Pripravuje sa systémové opatrenie, podľa ktorého by o vypnutí mal rozhodovať súd. To už je vysoká úroveň kontroly. Ale opakujem: rozhodlo sa na základe reálnych dôkazov. Nakoniec to bolo pekne vidieť aj pri Hlavných správach. Na začiatku sa tvárili, že s Rusmi nič nemajú. Potom vyplával na povrch agent Garbár. Hovorili, že s ním nič nemajú, že len tak zadarmo sem-tam niečo napísal. A zrazu sa ukázalo, že má služobné auto BMW, ktoré je na Hlavné správy registrované. K tomu sa už ani nevyjadrili.

Viete, aké množstvo informácií existuje o tých „alternatívnych“ médiách, ktoré boli vypnuté? Vôbec sa toho nebojím. Oni teraz len vyplakávajú, lebo vedia, že štát neporuší zákon a nebude zverejňovať tajné informácie, na základe ktorých koná.

Ale dokazuje to, že Garbára platila ruská ambasáda, aj to, že Rusi platili celé Hlavné správy?

Hovoríme o jednej informácii, to po prvé. Z ďalších dôkazových materiálov bolo jasné prepojenie Garbára na ďalších ľudí. Po ďalšie, on nepísal len do Hlavných správ, ale pod rôznymi pseudonymami aj do Armádneho magazínu. To bola tá druhá webová stránka, ktorá patrila pod Hlavné správy, a on bol za ňu zodpovedný. Dalo by sa pokračovať, tie prepojenia sú jasné a zrejmé.

V porovnaní s inými krajinami k tomu pristupujeme ešte veľmi opatrne. Preto sme tu nevypli až desiatky webových stránok, tak ako to urobili v Českej republike a iných krajinách.

Vráťme sa ešte k neúčasti Eduarda Hegera na ceste premiérov do Kyjeva. Náš premiér svoje rozhodnutie necestovať zdôvodnil aj tým, že ste mu to neodporúčali. Spätne to neľutujete?

Neľutujem to. Skôr ľutujem, že sa potom ospravedlňoval. Podľa mňa urobil veľmi zodpovedné rozhodnutie. Ja som mu naozaj dal stanovisko, aby nechodil. Na základe konzultácie s bezpečnostnými zložkami. Aj preto, že tam nešlo iba o ohrozenie premiéra Hegera a ostatných premiérov, ale aj o ohrozenie prezidenta Zelenského.

Premiéri tam išli s nejakým sprievodom, teda ľuďmi, ktorí používali komunikačné zariadenia. Ich pohyb bol vystopovateľný. Zároveň tam bolo relatívne veľké riziko nechceného útoku. Išli vlakom cez polovicu Ukrajiny. Rusi majú veľakrát problémy s komunikačnými systémami. Jeden veliteľ sa mohol rozhodnúť, že ten vlak napadne, pričom vôbec nemusel tušiť, že v ňom sú premiéri. Bola by to aktivácia článku 5, keby tam zabili štyroch premiérov? Znamenalo by to vojnu NATO s Ruskom? Toto všetko sa bralo do úvahy, keď sme robili analýzu.

V súvislosti s jeho aktuálnou cestou do Kyjeva si myslím, že situácia je teraz iná. Aj keď riziko stále existuje, hoci menšie ako vtedy.
 

Foto: Andrej Lojan