V Budapešti začiatkom apríla na uliciach kvitnú ovocné stromy, cez daždivé oblaky občas zasvieti slnko. Na prechádzky však nie je veľa času.
Waclaw Felczak bol počas druhej svetovej vojny v poľskom odboji, neskôr ho uväznili komunisti. Po prepustení sa stal historikom, venoval sa najmä dejinám Uhorska. Po ňom pomenovaný inštitút má rozvíjať poľsko-maďarské vzťahy, okrem skupiny poľských novinárov pozvali aj novinárov z Česka a nás zo Slovenska.
Ako prvé navštívime fideszácku mimovládku s názvom Centrum pre fundamentálne práva. Maďari sú veľmi srdeční a pohostinní, riaditeľ inštitúcie sa ani chvíľu nesnaží pôsobiť neutrálnejšie. Od začiatku hovorí o prešľapoch zjednotenej opozície a smeje sa z lídra opozície Pétra Márki-Zaya, ktorý povedal, že zjednotená opozícia „zastupuje všetkých od komunistov po fašistov“. Odrazu sa zdá, že Márki-Zay je extrémista.

Opozičný líder Péter Márki-Zay. Foto – TASR/AP
Maďarský volebný systém je vraj taký istý ako nemecký, tvrdí rečník. To nie je celkom pravda, nemecký sa od maďarského systému odlišuje v podstatnom detaile, že kreslá v parlamente sú nakoniec prepočítané na podiel hlasov. Fidesz tak s výsledkami okolo polovice hlasov dokáže získať dvojtretinovú väčšinu. Na pripomienku odpovedá: „Je to veľmi komplikované.“
Keď sa snaží vysvetliť, prečo Maďarsko Ukrajine nedodáva zbrane, znie presne ako predstavitelia nášho Smeru, len používa slová z maďarského kontextu. „Maďarsko chce mier,“ argumentuje a ohnivo kritizuje „ultraľavičiarov“, ktorí chcú na Ukrajinu poslať zbrane alebo vraj dokonca vojakov.
Obvinenie, že maďarská opozícia vraj okamžite pošle na Ukrajinu maďarské vojská a vyvolá tretiu svetovú vojnu, patrilo krátko pred voľbami k najobľúbenejším strašiakom Fideszu. Na prítomných Poliakov zjavne absurdná argumentácia nezaberá, v miestnosti vládne hrobové ticho.
---
V parlamente máme dohodnuté stretnutie s predsedom zahraničnopolitického výboru, Zsoltom Némethom. Maďarský parlament je nielen krásna budova, okúzľuje aj detailmi, ktoré by ste dnes márne hľadali aj v tých najsofistikovanejších budovách. Pred oknami sú do stien zapustené kovové vlnovky. „To sú držiaky na cigary,“ vysvetľuje náš sprievodca. Predstavím si niekoľkých pánov v cylindroch, ako fajčiac havanské cigary rokujú o Apponyiho zákonoch.
V miestnosti visí olejomaľba Kálmána Tisza. Ten bol uhorským premiérom v rokoch 1875 – 1890, Slovákom skôr zostal v pamäti ako jeden z hlavných vinníkov tvrdej maďarizácie. Tiszova politika bola „úspešná“, od roku 1880 do roku 1910 stúpol podiel obyvateľstva Uhorska, ktoré sa hlásilo k maďarskej národnosti, zo 45 na 54 percent.
„Budeme naďalej kooperovať v tých otázkach, v ktorých sa zhodneme,“ myslí si Németh o budúcnosti V4. „Vzťahy s Ruskom sú rozbité na desaťročia,“ hodnotí. Je to tragédia, spolupráca medzi Západom so svojimi technológiami a na suroviny bohatým Ruskom mohla pre obe strany znamenať rozprávkové bohatstvo, ale Putin túto možnosť na dlhú dobu pochoval.
Pre Németha to musí byť momentálne vo Fidesze ťažké, ako mi neskôr rozpráva maďarský zdroj kritický voči Orbánovi. Pred desiatimi rokmi bol Németh ešte všeobecne uznávaný profesionál, jeden z najvýraznejších atlantistov, ale odvtedy jeho moc v strane poklesla.

Zsolt Németh. Foto – TASR/MTI
Ten rozdiel cítiť, Németh na rozdiel od niektorých stúpencov Fideszu, ktorí pred nami dokola opakujú pomerne jednoduchú propagandu, zavádzajú a niekedy aj klamú, debatuje na vysokej úrovni. Nechýba mu strategické uvažovanie, vecne posudzuje šance, ktoré pred vojnou Európe ponúkala ekonomická spolupráca s Ruskom. K maďarskej podpore európskej integrácie Balkánu hovorí: „Ak sa o Balkán nebudeme zaujímať my, tak kto potom?“
Németh rovnako vecne opisuje prístup k Bosne a Hercegovine aj dôvody, pre ktoré Maďari vetovali európske sankcie proti Miloradovi Dodikovi, srbskému lídrovi v Bosne a Hercegovine. Dodik podľa neho nezmizne, takže je lepšie mať s ním konštruktívne vzťahy a nerobiť z neho vyvrheľa, takto sumarizuje maďarskú pozíciu. Némethova argumentácia je logická, bez zbytočných výpadov voči bežným fackovacím panákom.
Zároveň však Németh fakticky hovorí, že Zelenskyj je pre Fidesz persona non grata, ostrá kritika Budapešti z úst ukrajinského prezidenta Maďarov rozhnevala. No Zelenského kritika, ktorú Fidesz považuje za „vmiešavanie sa do maďarskej volebnej kampane“, nenahnevala len politikov, ale aj bežných Maďarov. „Myslím, že to Fideszu dodalo pár percent,“ tvrdí neskôr jeden z analytikov, „aj ja som bol osobne urazený,“ hovorí druhý.

Po rozhovore s Némethom si prezrieme svätoštefanskú korunu, potom výstavu k dejinám maďarského parlamentu. Visí tam mapa miest uhorského snemu, okrem súčasných maďarských hraníc ukazuje aj „historické hranice“ Uhorska. Alebo Maďarska – maďarčina medzi názvom starého a nového štátu nerozlišuje. Spomeniem si na návštevu Bundestagu a predstavím si, čo by sa stalo, keby tam vystavili mapu Nemecka v hraniciach z roku 1914.
---
Navštívime hraničný priechod s Ukrajinou. Maďarskí policajti sú veľmi angažovaní, ich šéf dokonca obetoval svoj deň voľna, aby nám všetko ukázal. Pre Ukrajincov majú nachystané balené croissanty a nápoje. Spýtam sa, či púšťajú Maďarov na Ukrajinu, či maďarskí občania smú ísť legálne na Ukrajinu bojovať. Otázke vôbec nerozumejú. Prečo by hocikto chcel ísť bojovať za Ukrajincov?
---
Vo volebnom centre kolégia Mateja Korvína (MCC) panelisti debatujú o Maďarsku po voľbách. MCC je silno profideszovský. Väčšina sály očakáva, že Fidesz stratí pár kresiel v parlamente, ale počíta s Orbánovým víťazstvom.

„Myslím, že ak vyhrá opozícia, zavedie novú ústavu, podľa ktorej bude mať Lisabonská zmluva prednosť pred maďarskou ústavou,“ hodnotí jeden z panelistov. Diskusia sa stočí k Bruselu a „gender ideológii“.
---
Mohol by Orbán po voľbách zmeniť kurz a prikloniť sa k pozícii zvyšku V4? – chcú Poliaci vedieť. „Je to možné,“ tvrdí analytik, ale nevie, či sa to naozaj stane.
Jeden z Poliakov mi neskôr hovorí: „Položil som im tvoju otázku, či Maďari smú bojovať v ukrajinskej armáde. Bolo to veľmi čudné, vôbec nerozumeli otázke a boli veľmi podozrievaví, prečo by sa niekto také čosi vôbec pýtal,“ sumarizuje.
---
Rozprávam sa s jednou voličkou Fideszu, mladá blondína je z južného Maďarska. Najviac jej prekáža opozičné hnutie Momentum. „Nie sú dobrí politici,“ tvrdí. „Dúfam, že sa nedostanú, nechcem byť nútená celý čas ich počúvať v parlamente,“ vysvetľuje. „Tvária sa, že všetko vedia, ale v skutočnosti nevedia nič.“ Pýta sa, čo si myslím, a pokračuje: „Je mi ľúto ľudí, ale nie ukrajinskej vlády,“ odpovedá blondína. „Môžu si za to sami.“ Snažím sa rozviesť debatu, hovorím o svojich dojmoch z Ľvova, Kyjeva a Odesy, ale potom debata uviazne. Podľa nedávneho prieskumu si vyše 40 percent podporovateľov Fideszu myslí, že Putinova invázia Ukrajiny je legitímna.
---
Ráno po voľbách stretnem novinárov z Poľska. Zatiaľ čo som sledoval voľby z centra MCC, časť kolegov išla sledovať oslavy Fideszu. Konzervatívni Poliaci nepôsobia práve veselo. Orbán v prejave po voľbách vyhlásil nielen víťazstvo nad Sorosom a opozíciou, čo by Poliakom neprekážalo, ale aj nad ukrajinským prezidentom Zelenským. Optimizmus, že Maďari len do volieb držia líniu a po voľbách sa trochu viac naklonia k pozícii Poľska, Česka a Slovenska, je zrazu preč.

Ruský prezident Vladimir Putin a maďarský premiér Viktor Orbán v roku 2017. Foto – TASR/Ladislav Vallach
Poliaci počas volebnej noci stretli aj predsedu parlamentu Lászla Kövéra. „Bolo to ešte horšie než Orbánov prejav,“ rozprávajú. „Rusko nie je susedom Maďarska, ale súčasťou Európy a susedom Európskej únie. Je to tiež jadrová veľmoc a ekonomická veľmoc. A najbližších 100-200 rokov alebo do konca života určite zostane tam, kde je,“ povedal Kövér. Fakticky hovorí, že Budapešť Rusko potrebuje a Ukrajinu nie, tak charakterizujú Poliaci svoj dojem z rozhovoru.
Ja im prerozprávam debatu s voličkou Fideszu. „Takže kvôli tomu ich Rusi smú vraždiť a znásilňovať?“ Poliaci šokovane krútia hlavou. „Toto im nezabudneme,“ povie potichu jedna z poľských novinárok.
Jeden z Poliakov jej oponuje: „Musíme byť pragmatickí, Maďarov potrebujeme,“ nabáda. So svojím pohľadom pôsobí dosť osamelo. Neskôr zaznie dokonca nápad vytvoriť novú V4 – namiesto Budapešti by štvrtým v pakte mohla byť Ľubľana.
---
Väčšina Maďarov si ani neuvedomuje, akí izolovaní sú so svojím videním sveta vo veľkej časti Európy. Možno k tomu prispieva aj jazyková izolácia, väčšina Maďarov pri pohľade do médií svojich susedov nerozumie ani slovo, netušia, čo si o svete myslia Slováci, Rumuni, Chorváti, ba ani Maďarom mýticky spriaznení Poliaci.
Maďarsko si samo pre seba stvorilo v tejto vojne vlastný mikrokozmos. Zatiaľ čo po celom svete Zelenského oslavujú ako hrdinu, ako príklad lídra, ktorý vedie svoju krajinu cez temné obdobie, v Maďarsku sa stretávame iba s negatívnymi reakciami na ukrajinského prezidenta. „Takmer všetci ukrajinskí Maďari volili Zelenského,“ rozpráva štátny tajomník pre cirkevné a etnické vzťahy Miklós Szoltész počas návštevy utečeneckého tábora v Budapešti. Ale Zelenskyj podľa neho Maďarov zradil, keď nezmenil Porošenkovu politiku. Od roku 2023 má byť stredoškolské vyučovanie len v ukrajinčine, v Maďarsku to berú veľmi vážne a veľa na tom nemení ani pustošivá Putinova vojna.

Spýtam sa na nedávne zaškrípanie v slovensko-maďarských vzťahoch v otázke maďarských renovácií kostolov na južnom Slovensku. „Ak máme odluku cirkvi od štátu, prečo by sme mali štátu (Slovensku) hovoriť, čo budeme robiť s cirkvou?“ myslí si Szoltész. Podotýka, že renovované kostoly na južnom Slovensku predsa pomôžu aj Slovákom, ktorí tam žijú. Na otázku, prečo to však slovenskej strane nebolo komunikované, tvrdí: „Mali ste štyri vlády a minimálne ministerstvo financií o tom muselo vedieť.“
---
Áno, Maďari nechali prejsť Ukrajincov na Západ a ochotne prijali utečencov, najmä Maďarov a Rómov z Podkarpatskej Rusi. Ale v Budapešti mnohí pôsobia pomerne dištancovane, ukrajinské vlajky vôbec nevidieť, v uplynulých týždňoch chýbali aj väčšie demonštrácie na podporu Ukrajiny.
Vojna je síce tragická, to opakujú politici Fidesz neustále, ale tvária sa, že sa ich v podstate netýka. Kým napríklad Zsolt Németh jasne pomenúva, kto je v tejto vojne vinníkom, niektorí zástancovia Fideszu, ktorých stretávame, dokážu hovoriť pol hodiny bez toho, aby Putina a Moskvu čo i len spomenuli.
„Považovali ma za komunistku, pretože som mala pripnutú ukrajinskú stuhu,“ rozpráva Aleksandra Rybińska z konzervatívneho týždenníka Sieci. „Povedali mi, že iba ľavičiari nosia ukrajinské stuhy a že fideszáci by sa nahnevali, keby sme to robili.“ Krúti hlavou. „Ako môžu považovať za konzervatívny idol Rusko, krajinu, ktorá má najviac potratov v celej Európe?“
---
Maďarská pozícia voči Rusku príliš nehľadí doprava ani doľava, na Ukrajincov, Poliakov ani na nikoho iného. Kyjev musí za svoje nezhody v otázke maďarsko-jazyčného školstva pykať, Maďari nie sú ani tak silno proruskí ako silno protiukrajinskí, podotýka jeden z Poliakov.

Poľský predseda vlády Mateusz Morawiecki a maďarský predseda vlády Viktor Orbán. Foto – TASR/Jaroslav Novák
Pre Vyšehradskú štvorku to neveští nič dobré. Németh sa zaiste nemýli, keď hovorí o kooperácii tam, kde bude možná. Ale V4 mala byť viac než len účelovým nástrojom, mala byť regionálnou alianciou založenou na spoločných záujmoch, hodnotách a historických skúsenostiach – v neposlednom rade na skúsenosti sovietskej okupácie a nanútení socialistického režimu Moskvou.
V Budapešti však dnes nechcú vidieť ani počuť, že Putinov režim je pre nás existenčnou hrozbou, ktorá fundamentálne ovplyvní náš región na roky, ak nie na desaťročia. Viktor Orbán tak pochováva výnimočný vzťah medzi štátmi v stredovýchodnej Európe, ktorý práve on vyzdvihoval ako novú platformu v európskej politike. Vyšehradská štvorka sa tak po 24. februári stáva trochu zbytočnou. Škoda.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.