Konzervatívny výber Ako ukrajinská vojnová propaganda valcuje tú ruskú (+ podcast)

Ukrajina ako napadnutý štát má legitímne právo využiť na svoju obranu akékoľvek prostriedky vrátane vojnovej propagandy. V takejto situácii je istou formou šťastia, že Ukrajinu vedie mediálne zdatný bývalý herec a producent Volodymyr Zelenskyj.

Deň počatého dieťaťa – 25. marec je pripomienkou pomoci, ktorú na Slovensku poskytujú tehotným ženám a rodinám v ťažkej situácii desiatky dobrovoľníckych organizácií.

Európska únia sa napriek tomu, čo sa deje okolo nej, stále zaoberá aj genderovými nezmyslami. Najnovšie posunula do ďalšieho schvaľovania kvóty na zastúpenie žien vo vedeniach súkromných firiem.

Text týždňa je tentokrát viac básňou ako komentárom. Právnik Vít Procházka v Konzervativních novinách spísal žalobu za vojnu na Ukrajine. Video týždňa z dielne CaspianReport sumarizuje doterajší vývoj vojny a hovorí o zrodení moderného ukrajinského národa.

Konzervatívny výber si môžete aj vypočuť:

Umenie vojny

Vojna na Ukrajine nie je len súbojom armád vojakov a techniky, ale aj informácií. Súbojom ruskej a ukrajinskej propagandy. Hoci niektorí dávajú medzi tieto snahy znamienko rovnosti, existujú medzi nimi zásadné rozdiely.

V prvom rade, Rusko je útočník a Ukrajina bráni svoje územie. Bez prvého výstrelu, ktorý prišiel z ruskej strany, by rukou ukrajinského vojaka nepadol jediný ruský.

Ukrajina ako napadnutý štát má teda legitímne právo využívať všetky prostriedky na svoju obranu, ktoré má k dispozícii. Vrátane vojnovej propagandy.

Aj v ich produkcii a obsahu vidieť zásadný rozdiel. Niektoré ruské tvrdenia sú úplne absurdné – napríklad o diaľkovo riadených vtákoch prenášajúcich patogén, ktorý zabíja len slovanské etnikum. Uveriť takejto propagande si predsa len vyžaduje istú patológiu v myslení. Napokon, ruské vedenie takéto správy adresuje najmä vlastnému obyvateľstvu, v ktorom dlhodobo pestuje paranoju, keď stavia na priam až eschatologickom ohrození celosvetovým sprisahaním.

Táto absurdnosť zároveň ukazuje, že Rusi sa nesnažia o svojej pravde presvedčiť svet. A zopár „dobrých chlapcov za 500“, ktorí aj u nás tieto tvrdenia šíria, nie je z ruského pohľadu nijako dôležitých.

Ukrajinská vojnová propaganda smeruje na dve úrovne. Smerom dovnútra sa usiluje udržať disciplínu a morálku vlastnej armády. Aj preto vidíme zverstvá, ktoré páchajú ruské okupačné vojská, primárne sú zobrazované útoky na civilné ciele, nemocnice, bytovky, továrne.

Ale aj starostlivo vybrané fotky či videá, ktoré znázorňujú zničenú ruskú vojenskú techniku. Keďže k frontu sa médiá nedostanú, jedinou možnosťou je preberať tieto zábery. Sledujeme aj to, ako Ukrajinci nadhodnocujú straty protivníka a bagatelizujú vlastné straty. To všetko však patrí k vojne na poli informácií. Ruská strana sa k vlastným ani ukrajinským stratám takmer nevyjadruje, keďže sa pred obyvateľstvom tvári, že na Ukrajine nevedie žiadnu vojnu, len „špeciálnu operáciu“ na ochranu Ruska. 

Druhou rovinou ukrajinskej vojnovej propagandy je komunikácia so svetom a týmto spôsobom nepriamo aj s ruským vedením. Pred očami máme prezidenta Zelenského, ako odhodlane cez videohovory komunikuje so štátnikmi aj národmi od Japonska až po USA. Žiada o pomoc, vždy mieri na city konkrétneho národa, aby posilnil svetovú mobilizáciu v prospech Ukrajiny, hovorí o posledných nádejach.

Prirodzene hľadá podporu všade, kde je to možné, získava prostriedky na obranu, zbrane a ďalšie nevyhnutné zásoby. Zároveň tým však vysiela signál aj do Kremľa, kde tieto jeho vystúpenia rovnako pozorne sledujú.

Volodymyr Zelenskyj bol pred vstupom do politiky hercom a producentom. Táto jeho profesná skúsenosť a zjavne mimoriadna mediálna zručnosť mu pomáha aj v pozícii vojnového prezidenta.

Ako pre Postoj hovorí priamo z Kyjeva český reportér Matyáš Zrno, Zelenskyj hrá svoju úlohu vynikajúco a Ukrajinci to vidia. Pred vojnou mal 25-percentnú podporu, dnes ťažko nájsť Ukrajinca, ktorý by mu nedôveroval. Ukrajinci preto nehovoria o konci vojny, ale o víťazstve.

Ako píše Sun-c´, staroveký čínsky vojenský stratég vo svojej príručke Umenie vojny, na porážku nepriateľa treba využiť každú príležitosť, aj lesť – vyvolať dojem vlastnej slabosti a nalákať protivníka do pasce, dráždiť jeho pýchu a privodiť mu pád.

Deň počatého dieťaťa

Deň počatého dieťaťa, 25. marec, je na Slovensku pripomienkou činnosti mnohých organizácií, ktoré pomáhajú ženám a rodinám. Nejde len o pomoc a poradenstvo pre ženy, ktoré neplánovane otehotneli a sú v životnej situácii, ktorá ich núti zvažovať, či si dieťa nechajú.

Pomoc sa nekončí pôrodom, ďalšie jej formy prichádzajú po narodení dieťaťa. Mnohé ženy a rodiny sú v ťažkej finančnej situácii a majú možnosť dostať nielen hmotnú pomoc, ale aj rady, ako získať inštitucionálnu podporu. Poradne Alexis, projekt Zachráňme životy, Centrá konkrétnej pomoci Femina a mnohé ďalšie kontinuálne pomáhajú týmto ženám a rodinám.

Všetka táto pomoc je založená na dobrovoľných daroch od ľudí, preto aj legislatívne zámery Anny Záborskej a jej kolegýň mali smerovať k tomu, aby sa aspoň časť potrebnej pomoci stala pre ženy nárokovateľňou zo strany štátu.

Činnosť Fóra života a spolupracujúcich organizácií je odpoveďou aj na lacnú demagógiu odporcov úpravy potratovej legislatívy, že pro-life hnutie sa o ženy a deti zaujíma len do momentu pôrodu. Takýto argument svedčí buď o ideologickej predpojatosti, alebo o úplnej neznalosti existujúcej dobrovoľnej pomoci a jej rozsahu.

EÚ stále rieši genderové nezmysly

Rada Európskej únie na úrovni ministrov sociálnych vecí členských štátov schválila minulý týždeň materiál, ktorý má v budúcnosti zaviazať veľké súkromné kótované (teda obchodovateľné na burze) spoločnosti, aby vo svojich dozorných radách mali aspoň 40 percent žien alebo 33 percent žien vo všetkých vrcholových pozíciách. Respektíve, ako to pomenúva samotný materiál, „podiel menej zastúpeného pohlavia“.

Štáty (nie firmy!) si budú môcť vybrať, či naplnia podmienku 40 alebo 33 percent. Pokiaľ kvótu nenaplnia, budú mať prikázané prijať z dvoch rovnocenných kandidátov to „menej zastúpené pohlavie“.

Okrem toho, že materiál opakuje mantru o akomsi mýtickom sklenenom strope, cez ktorý ženy s rovnakou kvalifikáciou nevedia preniknúť, neskúma príčiny, prečo je žien vo vysokých pozíciách menej – napríklad či nie je jedným z dôvodov aj to, že sa o ne objektívne uchádza menej žien v porovnaní s mužmi.

Schválenie Radou je akýmsi medzistupňom. Predtým materiál už schválila Európska komisia, a ak prejde hlasovaním v Európskom parlamente, stane sa záväzným.

Okrem tej bizarnosti, že takýmto spôsobom ide byrokracia zasahovať do vedenia súkromných spoločností, oberať ich akcionárov o právo slobodného výberu manažmentu svojho majetku, je tu aj nemalý vplyv na samotnú ekonomickú výkonnosť nielen týchto spoločností.

Už pred niekoľkými rokmi, keď sa návrh prvýkrát objavil na pôde Európskej komisie, ho česká ekonomická analytička Markéta Šichtařová okomentovala takto: „Ak si firmy prirodzene vyberajú do svojho čela najvhodnejšie možné vedenie a ak ich niekto núti vyberať si vedenie iné, teda nie najvhodnejšie možné, potom ich vlastne núti fungovať nie najefektívnejšie. Dosahovať menší zisk. Vyrábať menej. Dávať prácu menšiemu množstvu ľudí. Spomaľovať tým celú ekonomiku. Teda nás všetkých.“

Prichádzať s takýmto návrhom v čase, keď máme v Európe rekordnú infláciu pre ceny energií a v dôsledku vojny nás čaká nevyhnutný hospodársky pokles, je ďalšou známkou toho, že niektoré procesy v Únii sú stále odtrhnuté od reality.

Len aby to nedopadlo ako v športe, kde sa viacerí muži pretransformovali a nahrnuli sa do ženských športových súťaží. Aby sme tu odrazu nemali epidémiu transsexualizmu aj v najvyšších manažmentoch firiem.

…………………………………………………………...

Text týždňa: Žaloba

Český právnik a básnik Vít Procházka sformuloval na stránkach Konzervativních novin nasledujúcu žalobu. Nejde o prísne právny text s odkazmi na paragrafy a trestné činy, skôr o báseň.

„Žalujem ruských vojakov, že vraždami žien a detí sa naveky zbavili cti dôstojníckej aj obyčajnej mužskej.

Žalujem ruských vodcov, že kradnú Ukrajine zem, Európe mier a Rusku dušu.

Žalujem európskych vodcov, že na kalkulačke cynizmu prerátavajú slzy matiek z Mariupola na kubíky plynu.

Žalujem európskych obchodníkov, že nás dlhoročným ,je to len biznis‘ prehandlovali k ,je to len bolesť‘.

Žalujem ,tradicionalistov‘, že v zápale boja za ochranu starých hodnôt nehanebne obhajovali monštrum, ktoré osvedčené dobrá do posledného každým svojím krokom zašliapava a bez ostychu v priamom prenose hrdúsi.

Žalujem ,pokrokárov‘, že si v zápale boja za ľudské práva štvrtej, piatej, trinástej generácie nevšimli, ako sa svetom s mohutnosťou frontovej ofenzívy valí pohŕdanie ľudskými právami generácie úplne prvej – právami slobody, dôstojnosti, života. V prvom rade života.

Žalujem ,vlastencov‘, že nádherné, ľubozvučné, skvostné slovo VLASŤ na desaťročia pošpinili kyslou zmesou lží a zrady.

Žalujem občanov západných demokracií, že dosiaľ pod občianstvom rozumeli spotrebiteľstvo.

Žalujem seba včera, že som nečinil dosť, aby som zastavil temnotu.

Žalujem seba dnes, že nečiním dosť, aby som temnotu aspoň spomalil.“

……………………………………………………………

Video týždňa: Zrodenie Ukrajiny

Putin urobil najväčšiu strategickú chybu vo svojom živote. Aj keby ruská armáda vyhrala odteraz každú bitku, Rusko túto vojnu i tak prehrá. Sumarizuje vo svojom videu CaspianReport.

Dlhodobá okupácia je nemožná. Rusko nemá dosť zdrojov, aby ju finančne unieslo. Nemá dosť vojakov, aby dokázalo efektívne kontrolovať takéto rozsiahle územie, kde by navyše čelilo partizánskej vojne. Každý zničený ruský tank by posilnil motiváciu v hnutí odporu a každý mŕtvy ukrajinský partizán by motivoval ďalších, aby sa do boja proti okupantom zapojili.

A ak Rusko chcelo Ukrajinu využívať ako nárazníkovú zónu medzi Západom a vlastným územím, touto inváziou sa tejto možnosti definitívne zbavilo. Vojna zasiala hlbokú nenávisť Ukrajincov k Rusom na niekoľko generácií. Akúkoľvek bábkovú vládu by Kremeľ v Kyjeve ustanovil, Ukrajinci by ju nikdy nerešpektovali. Museli by spravovať nestabilnú krajinu, z ktorej by sa nepokoje kedykoľvek mohli preliať do samotného Ruska. Keď USA opúšťali Irak či Afganistan, odchádzali z druhej strany planéty. Rusi majú Ukrajinu za humnami.

Putin chcel Ukrajinu zničiť a asimilovať. Namiesto toho vytvoril silný ukrajinský národ.