Šéf slovenskej armády Putin dnes potrebuje zanechať historickú stopu, pretože všetko ostatné už urobil

„Množstvo ľudí vravelo, že toto si Putin nedovolí, mohlo by to predsa viesť k tretej svetovej vojne,“ hovorí pre Postoj šéf ozbrojených síl na Slovensku Daniel Zmeko. „Najdôležitejším faktorom, pre ktorý sme tvrdili, že konflikt je nevyhnutný, bolo, že sme nevideli, akú má ruský prezident odchodovú pozíciu z politiky, ktorú nastolil a rozbehol.“

Aké sú pre nás najhoršie a najlepšie scenáre v rámci prebiehajúcej ruskej agresie na Ukrajine? Ako vníma veliteľ ozbrojených síl ochotu dobrovoľníkov – Slovákov, ale i Sloveniek – ísť bojovať na Ukrajinu? Ako funguje hybridná vojna a čo si myslí o informáciách, že časť ruských vojakov nevedela, že ide do skutočnej vojny?

Na Ukrajine je vojna, stotisíce ľudí krajinu opúšťajú a zostávajúci ju statočne bránia. V celej Európe, dokonca aj z bezpečnostnej obce, počuť hlasy, ktoré takúto ruskú agresiu nečakali. Vy ste rátali s týmto vývojom?

S týmto scenárom sme pracovali. Bolo na to viacero dôvodov. Ekonomické, geopolitické i osobnostné. Keď rozprávame o ekonomických, ide predovšetkým o Krym. Na tomto území, ktoré Rusko anektovalo v roku 2014, nie je voda ani pôda vhodná na poľnohospodárske účely. Nie je tam ani priemysel, kde by sa ľudia mohli zamestnať. V praxi teda zostalo Rusku na pleciach územie s dvomi miliónmi obyvateľov, ktoré muselo živiť. To bolo, samozrejme, neudržateľné.

Zdalo sa nám pravdepodobné, že Rusi budú chcieť tento svoj problém riešiť.Zdieľať

Rusi sa dlhodobo snažili prepojiť Krym, Doneck a Luhansk, čo sa však v roku 2014 nepodarilo, pretože nenasadili pravidelnú armádu. Zdalo sa nám preto pravdepodobné, že Rusi budú chcieť tento svoj problém riešiť. To by následne vyriešilo aj otázku Azovského mora, kde by tak vznikol obrovský strategický prístav, do ktorého nemá nik iný prístup a ktorý je nezničiteľný.

Potom to boli geopolitické dôvody. Rusko sa obávalo rozširovania NATO, pretože to pokladalo za hrozbu. Predovšetkým vojenskí experti dôvodia reakčným časom ruskej protivzdušnej obrany, schopnosťou nástupníckych území, ktoré by boli vhodné na útok. To bol ďalší dôvod, pre ktorý sme predpokladali, že Rusko skôr či neskôr niečo podnikne. A za žiadnu cenu nebude súhlasiť s tým, aby Ukrajina vstúpila do európskych štruktúr, či už z bezpečnostných, alebo hospodárskych dôvodov. Aj to, čo sa dialo na Majdane v rokoch 2014 a 2015, malo tento pôvod.

Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky Daniel Zmeko.

A tie osobnostné dôvody?

Iste, zavážila aj osobnosť lídra. Pán Putin starne. Hovorím to dlhodobo. Neberte ma ako odborníka na psychológiu, no pri starnutí sa nám obnovuje sociálna pamäť z minulosti. A Vladimir Vladimirovič Putin bol špecializovaným dôstojníkom tajnej služby, teda človek, ktorý bol v tej dobe absolútne oddaný režimu, preverený, indoktrinovaný a odhodlaný urobiť v prospech Sovietskeho zväzu všetko, čo treba.

Nie je možné, aby to na jeho psychike a hodnotovom usporiadaní nezanechalo stopy. A nie je ani možné, aby sa v jeho ďalšom živote, prekrytom rôznymi životnými skúsenosťami, táto indoktrinácia z mladosti nedostávala stále viac do popredia. Navyše dosiahol dôležité osobné víťazstvá. Vládne Rusku dlhý čas prakticky bez zásadnej opozície. Stal sa symbolom Ruska v dobrom aj v zlom. Dnes potrebuje zanechať historickú stopu, pretože všetko ostatné už urobil.

Je to viac o Putinovi ako o symbole Ruska, alebo o ňom samotnom?

Rusko vníma svet cez Putina. On v sebe zhmotnil to „ja“, ktoré je častejšie ako „my“.Zdieľať

Zrejme je to nebezpečná kombinácia. Rusko vníma svet cez Putina. On v sebe zhmotnil to „ja“, ktoré je častejšie ako „my“. O čom si on myslí, že je správne, to je správne aj pre štát. Jeho kritické myslenie sa zmenšuje. Zdá sa, že aktuálne trpí aj nejakými zdravotnými problémami. To všetko sú faktory, ktoré nám napovedali, že skôr či neskôr sa niečo udeje. Od prvého dňa, ako som nastúpil do funkcie, sme začali robiť prípravy, aby nás tento scenár neprekvapil.

Ukrajina sa vtedy javila ako najväčšie možné riziko?

Áno, a my sme v našich národných plánoch hovorili, že podľa nás je najpravdepodobnejší scenár buď zmena politickej orientácie Ukrajiny, kde sa z nej stane satelitný štát Ruskej federácie, alebo vojenské napadnutie Ukrajiny, odstránenie aktuálnej politickej moci a vznik takzvaného bábkového štátu alebo okupovaného štátu. V každom prípade sa Slovensko stane frontline state, čiže frontovým štátom.

Čo to pre nás v realite znamená?

Už v máji 2021, keď boli na ukrajinskej hranici naakumulované ruské vojská a naši najvyšší ústavní činitelia o tejto situácii konzultovali, sme hovorili, že zo slovenského pohľadu ide síce o vojenské cvičenia, ale môže ísť aj o overovanie, teda o cvičenia s cieľom overiť si určité veci. Vtedy však Rusi skutočne iba cvičili. Overovali si počet jednotiek, rozvinutie veliteľských stanovíšť a podobne. O reálnu agresiu nešlo.

Keď sa však v polovici novembra 2021 začali nasúvať ďalšie a ďalšie jednotky, tak nám to začalo do predpokladaného scenára zapadať. Aj ich postupné rozmiestňovanie, rozvíňanie miest velenia, bojovej podpory a bojového zabezpečenia, dovoz špeciálnej munície, pohyby námorných síl, všetko stále viac naznačovalo, že ruská agresia je nevyhnutná.

Keď sa aj niekto pýtal, prečo by to Rusi mali robiť, v armáde sme hovorili stále o týchto dôvodoch. Množstvo ľudí vravelo, že toto si Putin nedovolí, mohlo by to predsa viesť k tretej svetovej vojne. Spolu s našimi analytikmi sme si vtedy kládli stále tú istú otázku – akú má Putin v tejto chvíli exit stratégiu? Najdôležitejším faktorom v posledných týždňoch pred útokom, pre ktorý sme tvrdili, že konflikt je nevyhnutný, bolo, že sme nevideli, akú má Putin odchodovú pozíciu z politiky, ktorú nastolil a rozbehol.

Čo ešte nasvedčovalo, že Rusi skutočne na Ukrajinu zaútočia?

Takáto vojenská kumulácia sa musela prejaviť aj na bežnom živote radových Rusov.Zdieľať

Aj to, že sa prvýkrát zišli všetci čelní predstavitelia Ruska, teda ruský prezident, predseda vlády, predseda Štátnej dumy, minister zahraničných vecí, ako aj minister obrany, a všetci zrazu stáli v jednom šíku a povedali: toto sú naše požiadavky, toto je naša červená čiara a z tej neuhneme. Prebehlo kolo rokovaní, ktoré však zostalo bez výsledku. K ukrajinským hraniciam sa nasunulo obrovské množstvo ruského vojska, čo stálo nemalé peniaze a obmedzovalo aj bežných občanov. Vojenské vlaky mali absolútnu prioritu, kým ostatné spojenia meškali a podobne. Otcovia odchádzali od rodín, v krajine chýbali niektoré komodity. Takáto vojenská kumulácia sa musela prejaviť aj na bežnom živote radových Rusov.

A čo povie Putin na konci dňa do vnútornej politiky? Čo teraz povie radovým občanom, keď podľa posledného prieskumu v polovici decembra 2021 75 % občanov Ruska bolo presvedčených, že krajina musí ísť do vojny? A 95 % z týchto presvedčených občanov si dokonca myslelo, že je to vďaka agresívnej politike NATO a USA? Za tým sú ruské média a domáca scéna a dlhodobé opakovanie tých istých vecí, ktoré sa stávajú absolútnou pravdou, o ktorej už nikto v Rusku nediskutuje a ani sa nad ňou nezamýšľa. A k tomu, samozrejme, neustále podnecovanie rôznymi incidentmi z línie dotyku, teda z Donecka a Luhanska, ktoré hovorili o tom, že na tomto území dochádza ku genocíde Rusov zo strany ukrajinskej armády.

Objavujú sa informácie o tom, že časť ruských vojakov nevedela, že ide do skutočnej vojny. Je to pravda?

K tomu sa neviem vyjadriť. Mieša sa tu viacero vecí, svoje môže zohrať náhodnosť, keď zrovna ten vojak, ktorý o tom rozprával, bol skutočne ten, ktorý dorazil na poslednú chvíľu, strčili ho niekam ako veliteľa čaty či veliteľa roty, lebo pôvodný veliteľ vypadol. Druhá vec, ktorá môže stáť za takýmito vyjadreniami, je strach pred prípadnými represiami, keďže niektorí z nich sú už v zajatí a pokúšajú sa sami seba nejako ospravedlniť. Tá tretia je využitie aktuálnej situácie ukrajinskou stranou na vedenie psychologickej vojny.

Celý svet hovoril o vojne. Neviem si predstaviť, že by velitelia práporov a velitelia rôt neboli oboznámení so situáciou.Zdieľať

Toto však môžu byť skôr radoví vojaci, pešiaci. Osobne si neviem predstaviť, že by velitelia práporov a velitelia rôt neboli oboznámení so situáciou a nevykonali nácviky na úlohy, ktoré majú plniť. Bolo by to zbytočné riziko. Celý svet hovoril o vojne. Velitelia na jednotlivých stupňoch sa teda museli pripraviť na najrôznejšie scenáre. Musel prebehnúť štandardný plánovací proces, kde sa zvrchu nadol dáva úloha, ktorá sa rozdrobuje na stále menšie a menšie celky, až sa na konci dňa konkrétne povie, kto kam zaútočí a čo bude nasledovať.

A čo ten všeobecný naratív o denacifikácii Ukrajiny? Funguje vôbec?

Ten je určený predovšetkým domácemu obyvateľstvu. Tú vojnu potrebujete nejako doktrinálne zdôvodniť, a to nielen vojsku, ale aj domácemu obyvateľstvu, ktoré bude znášať útrapy vojny a jej následky. Dodnes Ruská federácia prišla o vyše 5-tisíc vojakov. Keby bolo toto číslo aj nafúknuté a len napríklad 2/3 z toho by boli pravda, aj tak ide o cca tri- až štyritisíc vojakov. Každý človek má vo svojom okolí v priemere 40 najbližších, ktorí mu prídu na pohreb, takže možno povedať, že v Rusku dnes vojna priamo zasiahla už cca 200-tisíc ľudí. To už je veľká komunita, ktorá neustále rastie a vyvoláva sociálne pnutie. Keď to pnutie chcete znížiť, musíte predložiť jasný dôvod, prečo vojnu vediete. A útočníkovi sa to, samozrejme, vysvetľuje vždy ťažšie, než tomu, kto sa bráni.

Čo môže aktuálne Rusko získať? Niektorí analytici predpovedajú, že Rusko prehrá. Môže prehrať s takou obrovskou presilou?

Poviem to slovami svojho spolužiaka a kolegu pána generála Petra Pavla, ktorý má veľký dar vyjadriť aj zložité veci jednoducho: „Rusko je slabé a z tohto konfliktu vyjde ešte slabšie.“ Neznamená to však, že Rusko vojnu na Ukrajine nevyhrá. Jedna vyhratá bitka však nemusí znamenať vyhratú vojnu. Sú to dve rozdielne veci.

Vidíme prudký pád rubľa, vylúčenie ruských športovcov a umelcov z medzinárodných súťaží, uzavreté vzdušné priestory pre ruské lietadlá. Nie je to pre Rusko aj v širšom rámci prehra?

Oddeľme teraz geopolitiku, ktorá bude hovoriť o Rusku o dve až tri generácie o tom, ako sa Rusko vyrovná so svojimi demografickými problémami, postupným vyčerpaním prírodných zdrojov, od ktorých je závislé, o tom, ako sa vyrovná s veľmi nerovnomerne rozdeleným národným bohatstvom či prebujnenou štátnou správou, ktorá veľmi neslúži vlastným obyvateľom. O tom, aký vplyv má na krajinu informatizácia a globalizácia, aký bude mať vplyv na mladú generáciu v Rusku čoraz širší prístup k informáciám. To všetko zohráva úlohu pri tom, akú tvár bude mať Rusko trebárs o 20 rokov. Toto je jedna stránka veci. Na druhej strane je tu však prítomné veľmi hlboko zakorenené ruské vlastenectvo k Matičke Rusi, ktoré sa v kritických chvíľach vždy prejaví.

Odhodlanie vojaka brániť vlastnú krajinu je vo vojne rozhodujúce. A vôľa Ukrajincov je veľká.Zdieľať

Druhá stránka je, ako aktuálne vyzerá situácia na bojisku. Stretávajú sa tu dve armády, obe čelia problémom so zásobovaním. Veľká armáda obvykle dokáže zásobovať svojich vojakov rýchlejšie a efektívnejšie, pretože je početnejšia a má väčšie možnosti. Velenie ukrajinských síl však veľmi efektívne manévruje a vedie na bojisku taktické bitky. Je vidieť, že uplatnili všetky skúsenosti z predchádzajúcich rokov, plne implementovali aj vplyv NATO na svoje vojenské myslenie, zároveň stavajú na extrémnej odvahe a odhodlanosti svojich vojakov a obrovskej podpore domáceho obyvateľstva.

Odhodlanie vojaka brániť vlastnú krajinu je vo vojne rozhodujúce a ich vôľa je veľmi veľká. Pokiaľ si obyvateľstvo želá, aby vojaci štát bránili, tak vojaci štát brániť budú. Pre nich je rozhodujúce, že okrem rozkazu veliteľa brániť štát sú presvedčení, že si to želajú aj ich rodičia a starí rodičia a nevolajú im neustále v panike, aby sa vrátili domov. Tá podpora je obrovská. Je to práve ona, ktorá im dáva tú nesmiernu odvahu a odhodlanie bojovať.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v zákopoch medzi ukrajinskými vojakmi.

Obrovská je však aj ruská presila.

Ak nie ste len formálnym, ale skutočným vlastencom, dokážete strhávať davy. A Zelenskyj takým naozaj je.Zdieľať

Iste, vojna je aj o matematike a tá nepustí. Rozprávame sa v momente, keď Rusi nasadzujú druhé sledy. Každá bitka príde skôr či neskôr do bodu, v ktorom sa musí víťazstvo preklopiť na niektorú stranu. A ten sa blíži. Uvidíme, ako efektívne nasadia Rusi posily, či dokážu vytvoriť dostatočne silné tretie sledy, či na to ešte majú po stratách, ktoré utrpeli, kapacity. Bude musieť prísť k vystriedaniu prvých nasadených jednotiek. Toto striedanie v boji je jedna z najzložitejších operácií. Teraz je rozhodujúce, ako rýchlo a efektívne sa im to podarí, a od toho ďalej závisí, ako sa im podarí dosiahnuť strategické ciele, teda územné zisky, zabratie vodných a jadrových elektrární, obsadenie administratívneho centra a eliminovanie ukrajinskej vlády, ktorá sa javí ako jeden zo symbolov aktívneho odporu.

Na oslavách 30. výročia nezávislosti Ukrajiny som mal možnosť počúvať prejav prezidenta Zelenského. Zanechal vo mne veľký dojem, rovnako ako naše krátke stretnutie. Je to človek, ktorý svoje vlastenectvo nehrá. A ak nie ste len formálnym, ale skutočným vlastencom, dokážete strhávať davy. A on taký naozaj je.

Ako môže v súčasnosti pomôcť NATO?

Je veľmi dobré, že sme dnes konečne pochopili ruskú agresiu. Pochybovačov bolo extrémne veľa. Doma na Slovensku aj v prostredí NATO. V žiadnom prípade v Aliancii nevládol jednotný názor, či Rusko skutočne na Ukrajinu zaútočí. Ani veľká časť vojenskej elity si to nevedela predstaviť.

Ako je to možné? Nepracujú so svojimi spravodajskými informáciami?

Viete, každý národ má svoju národnú kultúru a svoje videnie sveta. To, čo je pre niekoho racionálne, môže byť pre iného iracionálne. Je to komplikované. Samozrejme, rozhodovali aj ekonomické záujmy, s Ruskom predsa obchodujeme.

Odpor, ktorý sa vo svete zdvihol voči Rusku, je jednoznačne väčší, než očakávala ruská administratíva.Zdieľať

Dnes, keď sa rozprávame o tom, aká je zvýšená podpora Ukrajiny zo strany NATO, EÚ či krajín svetového spoločenstva, myslím, že je to jeden zo zlomových bodov, pre ktorý bude Rusko slabšie, nech už vojna dopadne akokoľvek. Odpor, ktorý sa vo svete zdvihol voči Rusku, je jednoznačne väčší, než očakávala ruská administratíva. A skutočnosť, že aj konzervatívne štáty sa pridávajú k vojenskej pomoci, je veľkým signálom. Na situáciu reaguje Nemecko, ktoré dlhodobo deklarovalo, že nikdy nikomu zbrane nedodá. K ekonomickým sankciám sa pripojilo aj historicky neutrálne Švajčiarsko. Je to skutočne veľký signál.

Ukrajinci potrebujú nielen logistickú podporu, muníciu a palivo, keďže väčšina prvých ruských úderov smerovala práve na muničné sklady a sklady paliva. Táto pomoc pre Ukrajinu je dôležitá. Zároveň je to signál pre Rusko, že sme jednotní a že by malo zvažovať svoje ďalšie kroky.

A čo my Slováci a tento vojnový konflikt?

Na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky sme vykonali viacero veľmi náročných logistických operácií na podporu Ukrajiny v oblasti humanitárnej a materiálnej pomoci. Išlo predovšetkým o dodávky zdravotníckeho materiálu, hygienických balíčkov, spacích vakov, prikrývok, ale aj odmínovacích kompletov Božena, pohonných hmôt, protilietadlových a protitankových striel a munície. Máme vypracovaný logistický systém a všetky operácie vopred konzultujeme s ukrajinskou stranou.

To, že sa nám to podarilo za taký krátky čas, je ukážka fungovania malej, ale profesionálnej armády, kde osobitne ďakujem každému zúčastnenému. Boli to dlhé noci. Osobne robím všetko preto, aby sme ukrajinským priateľom pomohli. A dúfam, že si zaslúžim byť na špeciálnom zozname krajín a osôb, ktoré sa podieľajú na podpore Ukrajiny, avizovanom Vladimirom Putinom. Bude mi cťou byť v ňom.

Ako vnímate túžbu niektorých občanov Slovenska bojovať po boku Ukrajincov?

Rozumiem tomu, i ja mám túžbu, aby som sa mohol zúčastniť osobne. No spomeniem k tomu jeden výrok: „Na niektorých želaniach je najhoršie, ak sa vám splnia.“ A to platí. Otázka je, kto tam ide bojovať. Či na Ukrajinu ide človek, ktorý má skúsenosti s bojovým nasadením, so situáciami, ktoré boli veľmi blízke bojovej situácii, a vie odhadnúť, kde je jeho pud sebazáchovy, aké je jeho odhodlanie a jeho schopnosť znášať útrapy vojenskej služby. Myslím to úplne vážne.

Dynamika bojov na Ukrajine je veľmi rýchla. Je otázne, ako sa dokáže pomoc zo zahraničia integrovať.Zdieľať

Máme tu aj 18- až 20-ročných mladíkov, ktorí sú plní ideálov a chcú pomôcť, no zomrú skôr od strachu než od náboja. Mnohí máme vôľu alebo chuť bojovať, najmä ak vieme, že sa momentálne v Európe nastavuje nová architektúra bezpečnostného systému. A chceme ju nastaviť tak, aby naše deti a vnúčatá vyrastali v dobrej a bezpečnej krajine.

Na druhej strane, dynamika bojov na Ukrajine je veľmi rýchla. Je preto otázne, ako sa dokáže pomoc zo zahraničia integrovať. Nie je jasné, či bude dostatok časopriestoru, aby sa vôbec sformovala takáto jednotka, aby bola vyzbrojená, dostala veliteľov, aby bola začlenená do vyššieho celku a zároveň aby jej bola pridelená úloha, kde môže začať pôsobiť. To je jedna vec.

Druhá vec je vnútorné legislatívne prostredie Slovenskej republiky. Za určitých podmienok je možné slúžiť v cudzom vojsku, no v realite je to u nás na Slovensku stále trestným činom. My nevieme, ako budú ukrajinskí partneri túto zahraničnú pomoc organizovať. Či budú zahraničné jednotky riadnou súčasťou ukrajinskej armády, alebo budú postavené na konkrétnej bezpečnostnej službe. Teda sa k tomu neviem vyjadriť v plnom rozsahu. Osobne som v podobných aktivitách skeptický a neodporúčal by som ich. A už vôbec nie niekomu, kto okrem túžby pomôcť nemá žiadne bojové skúsenosti.

A čo v prípade skúsených bývalých vojakov, ktorí chcú vycestovať?

Keď to nebudú 18-roční chlapci, ktorí si zamieňajú realitu s Playstation, títo vojaci sa budú pýtať na reálne veci: Kto ma tam bezpečne dopraví? Kto ma vystrojí? Koľko bude trvať integračný výcvik? Aké budú moje záruky? To znamená minimálne životná poistka, keďže každý žije v nejakom rodinnom prostredí. Podobne – aká úloha mi bude daná? Aký typ nasadenia sa odo mňa bude požadovať? Budeme v jednej skupine, budeme pešia jednotka, alebo budeme zaradení podľa špecializácií do štandardnej ukrajinskej armády? Ak sú to skutoční profesionáli, budú mať množstvo otázok. Ak im na ne niekto dokáže odpovedať, možno prijmú rozhodnutie a podľa platnej legislatívy riadnym spôsobom požiadajú prezidentku Slovenskej republiky o udelenie výnimky a ďalej je to už na ich pleciach.

Na tieto rozhodnutia vplýva aj fakt, ako statočne dnes bránia svoju krajinu Ukrajinci. Ich odvaha a odhodlanie priťahujú. Máme to aj my Slováci v takejto miere?

Avšak pozor, rovnako dnes vidíme aj plačúcich mužov, ktorí vravia, že nechcú bojovať.Zdieľať

Každá kríza brúsi charakter. Ukrajinci sú v kríze už osem rokov, čo sa na nich zásadne podpísalo. Tých, ktorí sa momentálne nachádzajú v predných líniách, a tých, ktorí aktuálne riadia štát a bojujú za budúcnosť Ukrajiny, tých, myslím si, táto kríza už vyformovala. Avšak pozor, rovnako dnes vidíme aj plačúcich mužov, ktorí vravia, že nechcú bojovať, túžia žiť v pokoji. Nikdy neboli vo vojne, nevedia, čo ich čaká, a prirodzene, majú obrovský strach. Je to tak vždy. Nič nie je stopercentne na jednej alebo stopercentne na druhej strane. Realita je širšia. No minimálne západná časť Ukrajiny je odhodlaná ubrániť si svoju štátnosť. A ja im držím palce.

Čo sa týka Slovenska, pozrite sa, ako rýchlo sa mení postoj obyvateľov. Ešte pred dvomi-tromi týždňami si 44 % Slovákov myslelo, že za konfliktom na Ukrajine je USA a NATO. Dnes sa tieto čísla významne menia. Je to jeden z indikátorov, že i nás táto kríza zjednocuje, a verím, že i pri najhoršom scenári by sme našli dostatok síl čeliť spoločne danej situácii.

Svoju úlohu tu zohráva aj hybridná vojna. Ako vnímate agresiu v mediálnom priestore?

Hybridná vojna prebieha často nádherne podprahovo. Je jedno, na akej téme budete spoločnosť polarizovať. Keď sa ľudsky delíme napríklad v názore na vakcináciu, okamžite vzniká priestor na rozdelenie spoločnosti.

Hybridná vojna prechádza aj cez našich slovenských politických hráčov. Ešte aj dnes u nás niektorí politici ruskú agresivitu zľahčujú.

Má to svoju schému: ako prvé sú pripravené vysokoprofesionálne vstupy ako články či kampane, ktoré začnú polarizovať spoločnosť. Následne sa politickí hráči rozdelia podľa toho, na ktorej strane stoja ich voliči. Funguje tu efekt snehovej gule. Vypustíte snehovú guľu a ona na seba začne nabaľovať, s odpustením, užitočných idiotov. Články či texty sú navonok robené veľmi profesionálne. Majú relatívne veľa zdieľaní, text je o vakcinácii a píše sa v ňom, že tento odborník je za to, aby sa vakcinovalo, druhý má opačný názor, pridané sú nejaké argumenty za a zdroje a celý článok vyzerá na prvý pohľad absolútne korektne. Akurát na konci dňa si z tohto článku, keď akoby použijete svoje kritické myslenie, urobíte názor, že vakcinovať sa je riziko.

Niektorí ľudia majú Rusko nakreslené v idealistických farbách. Občas je to ako rozprávať sa s členom sekty.Zdieľať

Následne nám naše vyhľadávania ponúkajú ďalšie súvisiace články, kde si tento svoj názor čoraz viac podporujeme. Na konci dňa zistíte, že vakcinácia ohrozuje váš život, a vy sa v žiadnom prípade nedáte očkovať. Jeden si nájde morálne dôvody, lebo sa niekde dočítal, že výroba spočívala v použití ľudských embryí, druhý si nájde zdravotné a podobne. Najdôležitejšie však je, že ten názor nemá človek preto, lebo mu ho ktosi konkrétny vtlačil, ale preto, že si ho urobil sám. Sám si to naštudoval, sám sa rozhodol, na ktorú stranu sa pridá. A už mu ho nik nevytlčie z hlavy.

Presne takto sa robí aj tá škodlivá propaganda. Do podvedomia vám posúva fakty, ktoré človeku kreujú názor. Následne sa rozprávate s ľuďmi, ktorí majú Ruskú federáciu nakreslenú v idealistických farbách, a nedokážete ich presvedčiť žiadnym racionálnym argumentom. Je to ako rozprávať sa s členom sekty. Ten človek je zarámovaný a nechce nič počuť. Následne, ako sa tieto dva názorové bloky formujú a polarizujú, nastupujú konkrétni politickí aktéri, ktorí vnímajú, v akom tábore majú svoj elektorát, a vlastné politické vyjadrenia ďalej stavajú výlučne na tom, aby im zabezpečili volebnú podporu.

Ešte nedávno sme tu mali celospoločenskú diskusiu o obrannej dohode medzi Slovenskou republikou a USA (Defense Cooperation Agreement, DCA, pozn. autorky), o ktorej začala vyjednávať ešte vláda Roberta Fica. Ten dnes označuje nemeckých vojakov, ktorí k nám majú v rámci zmluvy prísť, za okupáciu.

Nechcem ísť do politických vyjadrení. Miesto toho budem hovoriť za armádu. Nie sme štát v štáte, sme občania v uniforme. Máme svoje rodiny, svoj život mimo kasární. Diskusie, ktoré sú v spoločnosti, sa nám, prirodzene, prenášajú aj do armády. Bohužiaľ sa mi stáva, že v armáde riešime zarytého antivaxera, ako aj človeka, ktorý nie je stotožnený s oficiálnou bezpečnostnou politikou štátu, teda s naším členstvom v NATO. Nemá to žiadne ratio, no je to tak.

Osobne som si porovnával našu DCA zmluvu a tú, ktorú podpísalo Maďarsko. Nenašiel som medzi nimi zásadný rozdiel.Zdieľať

My na Slovensku sme v tomto smere úplne iní ako ostatné krajiny NATO. Väčšina krajín sa bije za to, aby na svojom území tieto základne mali. Napríklad naši chlapci chodia na základňu v Lotyšsku. Keď som tam bol pred rokmi prvýkrát, bola tam útla dedina a ošarpané kasárne. Dnes je tam ekonomicky prosperujúce mestečko s modernými kasárňami. Prítomnosť zahraničných vojsk jednoznačne pozitívne ekonomicky vplýva na daný región. A nielen ekonomicky, stúpa tu aj vzdelanostná úroveň a zároveň nám to vzniknuté prostredie pomáha potláčať aj našu vrodenú ľudskú xenofóbiu a podobne.

Osobne som si porovnával našu DCA zmluvu a tú, ktorú podpísalo Maďarsko. Nenašiel som medzi nimi zásadný rozdiel. Myslím si, že všetky tieto zmluvy sú v zásade rovnaké bez toho, aby ohrozovali ústavu alebo nezávislosť krajiny. Navyše táto zmluva nehovorí o budovaní amerických základní na Slovensku, tu môžeme hovoriť maximálne o prípadnej prítomnosti jednotlivcov a špecialistov. Toľko k okupácii.

Dôležité je však povedať, že aktuálne aktivity Slovenska a členských krajín NATO na posilnenie obrany východného krídla Aliancie priamo súvisia s agresiou Ruskej federácie na Ukrajine vrátane jej zastrašovania použitím jadrových zbraní. Rozmiestnenie spôsobilostí našich spojencov spoločne s našimi ozbrojenými silami má cieľ zvýšiť našu pripravenosť na obranu Slovenska, jeho obyvateľov a spoločného priestoru Aliancie. Ktokoľvek by to spájal s DCA, spája nespojiteľné, robí škodlivú propagandu proti obrane Slovenska a podkopáva myšlienku kolektívnej obrany NATO, za ktorú môžeme byť dnes viac ako vďační. Byť súčasťou NATO je naša výhoda, hlavne v prípade, ak by agresívna rozpínavosť Ruskej federácie pokračovala ďalej na západ.

Od niektorých politikov už roky zaznieva, že ide o konflikt Ruska a USA. A nás sa netýka.

Veď my sme Západ, my sme Európska únia, my sme NATO.Zdieľať

Ak by sme aj tento princíp, ktorý je akýmsi naším mentálnym dedičstvom, akceptovali, v poriadku. Máme tu dva svety, západný a východný. Kde chceme byť? Uprostred? Alebo chceme mať, ospravedlňujem sa, taký veľký zadok, aby sme sedeli na oboch týchto stoličkách naraz? Veď my sme Západ, my sme Európska únia, my sme NATO.

Aké sú pre nás najhoršie a najlepšie scenáre v aktuálnej situácii?

Je to ťažká otázka, keďže na tento konflikt existujú tri pohľady. Pohľad odborný, morálny a osobný. Sám by som bol najradšej, ak by sa ukrajinským vojskám podarilo zastaviť postup ruských vojsk. Ak by sa im podarilo vytlačiť ich zo svojho územia. A to sa asi v krátkom čase nestane. Potom je tu morálny pohľad. Chceme, aby Ukrajina mala ako štát vo svete svoje pevné miesto. Tretí, pragmatický – čo by bolo najlepšie pre Slovensko? Ak by sa medzi bojujúcimi stranami okamžite uzavrela mierová dohoda. Ak by Ruská federácia dosiahla svoj určitý čiastkový cieľ, postačujúci na to, aby si sadla k rokovaciemu stolu, bolo by to možné. No to bude na úkor morálneho i osobného pohľadu. Čiže ako vám mám teraz odpovedať?

Poďme teda k najpravdepodobnejšiemu scenáru.

Rusko chce dosiahnuť cieľ, ktorý bude schopné prezentovať ruskému obyvateľstvu ako víťazstvo.Zdieľať

Tým je, že Rusko chce dosiahnuť cieľ, ktorý bude schopné prezentovať ruskému obyvateľstvu ako víťazstvo. Verme, že to nebude cieľ, aký v Ruskej federácii očakávali na začiatku. Bude výrazne menší. Ide napríklad o scenár, v ktorom by Rusi zabrali Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť Ukrajiny. Teda by dosiahli zdroje potrebné na udržateľnosť oblasti, ktorú protiprávne anektovali v roku 2014.

Svet sa zmenil. Po celej Európe aj na Slovensku dnes vidieť veľkú solidaritu s Ukrajinou.

Želám si, aby nám to vydržalo a aby sme boli vytrvalí. Osobne som už trochu skeptický, pamätám si totiž nadšenie, s akým sme bojovali s prvou vlnou pandémie. Prešlo pár mesiacov a ľudia sa navzájom napádali, pretože mali na pandémiu rozdielny názor. Želám si, aby nám tá jednota, ktorá nás pri pohľade na nášho trpiaceho suseda zomkla, vydržala. Aby nás opäť niekto nerozdelil.

Iste, veľký prílev ukrajinských utečencov prináša aj množstvo problémov, na to sa treba pripraviť. Opakujem, budem veľmi rád, ak nás táto kríza zomkne a začneme sa na Slovensku starať viac aj o vlastnú bezpečnosť. Tridsať rokov hovoríme, že nám armádu netreba. Armáda je však výkladná skriňa štátu. Ako vyzerá armáda, tak vyzerá štát. Aká je kvalita ľudí, ktorí v nej slúžia, s akými technológiami pracujú, aké je puto medzi armádou a občanmi, to všetko rozhoduje o odolnosti štátu. Myslím si, že práve v tomto čase si to plne uvedomujeme.

Foto: Adam Rábara, TASR