Dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda Sloboda slova na Slovensku je v ohrození

Právnická fakulta Univerzity Komenského pred niekoľkými dňami zverejnila na svojom facebookovom profile príspevok o esejistickej súťaži na tému konzervatívnej odpovede voči rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci registrovaných partnerstiev. Podľa nich totiž Rusko a Rumunsko porušujú Dohovor o ľudských právach Rady Európy tým, že neumožňujú úradne uzavrieť homosexuálne zväzky.

Príspevok vyvolal vlnu pohoršenia a reakcií aj vzhľadom na to, že bol zverejnený v deň výročia vraždy na Zámockej, ale aj pre samotnú tému súťaže. Dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda sa za toto načasovanie dodatočne ospravedlnil a označil ho za nešťastnú zhodu okolností.

Rozprávali sme sa o tom, prečo sa rozhodli pre takúto tému, či bude esejistická súťaž pokračovať a ako vníma vlnu odporu, ktorú súťaž vyvolala. V rozhovore sme sa venovali aj téme akademickej slobody a slobody slova, trendom umlčiavania na akademickej pôde a ako sa voči nim brániť, ale aj tomu, ako vyzerá na Univerzite Komenského monitoring komunikácie z hľadiska jej inkluzívnosti.

Taktiež sme sa rozprávali o niektorých aktuálnych politických otázkach súvisiacich s prokuratúrou a s nástupom novej vlády.

Príspevok na facebookovej stránke Právnickej fakulty UK o esejistickej súťaži, ktorý ste zverejnili na výročie vraždy na Zámockej, vyvolal vlnu rozhorčenia. Vnímate v tejto veci svoje pochybenie?

Chybou bolo, že sme to zverejnili akurát v deň výročia nenávistného teroristického útoku pred Teplárňou. To ma mrzí a za to som sa aj ospravedlnil. Pokiaľ ide o samotnú súťaž, vždy som bol zástancom slobodnej diskusie, ktorá na akademickej pôde musí byť. Preto si nemyslím, že by sme ako fakulta alebo ja osobne čokoľvek porušili.

Objavili sa rôzne verejné tlaky, je aj nejaká petícia na moje odstúpenie, na našom Facebooku je vlna „hejtu“ proti mne aj proti konzervatívcom, čo považujem za veľmi nešťastné, lebo takýmto spôsobom sa nediskutuje. V rámci fakulty bola určitá séria mailov, kde kolegovia pedagógovia aj niektorí študenti napísali, že sa osoby z LGBTQ+ komunity môžu cítiť u nás bezpečne a nemusia sa ničoho báť, čo som tiež potvrdil.

Záleží mi na tom a doteraz som sa tým hrdil – verím, že sa môžem hrdiť aj naďalej –, že konzervatívci a liberáli na našej fakulte žijú v mieri a vedia sa vzájomne tolerovať.

Momentálne teda čelíte tlakom na svoje odstúpenie?

Z vonkajšieho prostredia prichádzajú aj takéto tlaky. Nemienim im ustúpiť, tým by sa potvrdilo, že ktokoľvek, kto má iný názor, než je názor určitej skupiny, je nehodný toho, aby žil vo verejnom priestore. To je striktne v rozpore s demokraciou aj s hodnotami právneho štátu.

Pokiaľ bude zvnútra fakulty záujem na mojom odvolaní, existujú mechanizmy, ktoré sa v takom prípade aktivujú, celú túto procedúru by som podstúpil a nikoho neovplyvňoval, nech sa v tajnom hlasovaní rozhodnú tí, ktorým to prináleží.

Vyzerá to tak, že dôjde k aktivovaniu tých mechanizmov?

Zatiaľ to nepredpokladám, skôr mám dojem, že ide skôr o tlaky zvonku. Navyše právnická komunita si je väčšinou vedomá toho, že existujú rôzne názory na riešenia vecí. Preto značná časť právnikov pozerá na veci z rôznych uhlov pohľadu a často vedia tolerovať viac než niektoré iné komunity. No nikto doma nie je prorokom, neviem vylúčiť iné scenáre.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Jednak vám vyčítajú načasovanie daného príspevku. Už ste sa vyjadrili, že to bola nešťastná zhoda okolností a ospravedlnili ste sa za to. Na druhej strane to naozaj pôsobilo ako provokácia aj spôsob, ako získať pre túto súťaž publicitu. Nebola za tým táto motivácia?

Zverejnenie tejto esejistickej súťaže na pôde našej fakulty malo byť naviazané na omšu na začiatku akademického roka. Tá sa mala konať skôr, ale z organizačných dôvodov sa omša posunula na neskorší termín a bola práve deň pred zverejnením tohto príspevku. Sú to dohľadateľné údaje.

Druhá vec je tá – a spätne ľutujem, že som to okamžite nesformuloval v prvej reakcii –, že som mal rovno povedať, že sme si neuvedomili, že je akurát výročie nenávistného tragického teroristického útoku pred Teplárňou. Očakával som totiž, že mnohí by takéto vyjadrenie brali ako provokáciu v zmysle, ako je to možné, že sme si to nevšimli. Žiaľ, ja ani mnohí moji kolegovia jednoducho nedržíme dátumy v hlave.

Vzhľadom na vlnu „hejtov“, ktorá prišla, musím povedať, že ako dekan som na ne zvyknutý a som aj platený za to, aby som niečo takéto vydržal. No tá vlna nenávisti smerovala naozaj nevyberaným spôsobom aj voči konzervatívnym názorom a konzervatívnemu prostrediu.

Od niektorých študentov máme podporné reakcie v zmysle, že treba bojovať za akademické práva a slobody, no niektoré iné študentské reakcie prevažne z konzervatívnych kruhov sú, žiaľ, také, či netreba utlmiť aktivity, ktoré pôvodne zamýšľali rozbehnúť, lebo nechcú byť v centre pozornosti nenávistných názorov. Preto si nemyslím, že by to tejto súťaži pomohlo, skôr jej to môže uškodiť. Považujem to za veľmi nešťastné, lebo ľudia by sa nemali báť slobodne vyjadrovať svoj názor.

Komentár

Na obranu slobodnej diskusie O ľudských právach diskutovať treba

Jakub Lipták

Alebo prečo sa dnes treba zastať Právnickej fakulty UK, ktorú sa snaží umlčať rozvášnený dav.

Načasovanie toho príspevku ma zaujíma aj preto, že Spoločenstvo Ladislava Hanusa, ktoré túto esejistickú súťaž organizuje prostredníctvom svojho Inštitútu Ladislava Hanusa, o nej zverejnilo informáciu už 4. septembra. Odvtedy uplynulo vyše mesiaca, kým ste to zverejnili vy.

Bolo to preto, že sme to nechceli propagovať pred voľbami, aby sme sa nestali predmetom politického súboja. Čakali sme teda až do októbra a myslím, že aj z tejto stránky som to „prekoučoval“, mali sme to zverejniť hneď.

Poďme k podstate, pretože časť verejnosti v skutočnosti na súťaži irituje samotná téma, ktorá znie Registrované partnerstvá na Európskom súde pre ľudské práva – možnosti (a limity) konzervatívnej odpovede na rozsudky ESĽP (Fedotova, Buhuceanu). Prečo vôbec takáto téma?

Dôvodov je viac. V prvom rade vidíme už dlhšie, že verejná diskusia o kultúrnych otázkach, ktoré sa riešia právnou cestou, sa vyostruje a o týchto veciach sa verejne hovorí oveľa viac než v minulosti. Priznám sa, že pred rokom by som možno povedal, aby sme s takouto témou nešli von, lebo tým len vyvoláme vášne.

Medzitým sa však udialo pár vecí. Zorganizovali sme diskusiu medzi konzervatívcami a liberálmi na tému Prečo si nerozumieme?, ktorá bola zameraná aj na otázky dezinformácií a išlo o pomerne úspešnú diskusiu. Plánovali sme pokračovať v tomto formáte, ale pri druhej diskusii zrazu osoby z liberálneho spektra na poslednú chvíľu cúvli. Povedali sme si, že predsa to nemôže byť tak, že keď jedni cúvnu a nechcú sa baviť o veciach, druhá názorová skupina potom nedostane priestor.

Nemôže to byť tak, že keď jedni cúvnu a nechcú sa baviť o veciach, druhá názorová skupina nedostane priestor.Zdieľať

Ďalším faktorom bolo dianie na Filozofickej fakulte UK, keď tieto názorové aktivity – neviem, či ich môžem nazvať liberálne alebo progresívne – boli mimoriadne vypuklé, vyvolali značné vášne aj pozornosť v rámci akademickej obce, a to na všetkých fakultách UK. Pochopili sme, že pred týmito témami nemá význam zatvárať oči.

Do toho prišla ponuka na spoluprácu z Inštitútu Ladislava Hanusa, aby sme zorganizovali túto súťaž. Je pravda, že je to cielené na študentov, mladých právnikov či pedagógov, ktorí sú skôr konzervatívne zameraní. To však neznamená, že by sa do toho nemohol zapojiť aj niekto s opačným názorom. Z toho nijako nevyplýva, že by u nás nemohli byť akcie – a napokon také aj sú –, ktoré sú skôr liberálnejšie zamerané.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Čiže do tejto esejistickej súťaže sa môže zapojiť aj študent s liberálnymi názormi, ktorý bude daný rozsudok ESĽP obhajovať?

Sám som sa raz ako študent zapojil do jednej esejistickej súťaže, kde som prezentoval kontranázor oproti zadaniu.

Téma tejto eseje je zásadnou právnou otázkou ešte z iného dôvodu. Právna kultúra v kontinentálnej Európe, na rozdiel od tej anglo-americkej, vychádza z toho, že právo sa tvorí najmä cez zákonodarcov ako volených zástupcov ľudu. V anglo-americkom systéme časť, respektíve väčšina práva, vzniká práve prostredníctvom sudcovskej tvorby práva.

Tieto súdy, ako ústavné súdy či Európsky súd pre ľudské práva, sú koncepty, ktoré dotvárajú kontinentálne právo tvorené najmä vôľou zákonodarcov prostredníctvom sudcovskej tvorby práva. Nie je to v našej kultúre úplne bežné a musí to mať nejaké limity. Je pravda, že ESĽP v mnohých otázkach zachádza ďalej, než na čo bol pôvodne zriadený, a treba tiež povedať, že je často otázkou politického a kultúrneho boja, kto budú tí sudcovia ESĽP. Závisí to od toho, akú práve máte vládu – či viac konzervatívnu alebo liberálnu –, podľa toho sú často tí sudcovia nominovaní.

Znamená to, že tá istá otázka môže mať pri zložení inak hodnotovo nastavených sudcov diametrálne odlišné riešenie. Preto je celkom legitímne baviť sa o týchto rozhodnutiach ESĽP, v ktorých sa navyše nachádza množstvo viet, ktoré nejako zdôvodňujú to rozhodnutie. Tieto vety môže niekto interpretovať tak a ďalší zase onak. Je to naozaj dobrá téma na esej.

Kritika súťaže sa týkala práve toho, že je zameraná najmä na konzervatívcov. Padali slová napríklad o tom, že predmetom súťaže majú byť eseje zamerané na obmedzovanie ľudských práv alebo že sa pokúšate sformovať radikálne a nedemokratické prúdy na akademickej pôde. Čo na to hovoríte?

Na našej fakulte si zakladáme na tom, že máme skutočnú slobodu prejavu, slobodu výskumu a vedeckého bádania. Nikto sa nemusí báť povedať, čo si myslí o jednotlivých témach a hľadať k nim zodpovedajúce právne riešenia.

Nesmieme sa dať odradiť len preto, že nejaká skupina bude tendenčne tvrdiť, že o nejakých témach sa nediskutuje alebo že je podľa nich cynické diskutovať o rozsahu ľudských práv, pričom rozsah ľudských práv je v demokratickom priestore veľkou vedeckou témou.

Nesmieme sa dať odradiť len preto, že nejaká skupina bude tendenčne tvrdiť, že o nejakých témach sa nediskutuje.Zdieľať

Ľudia, ktorí sa často veľmi hrubo a znevažujúco vyjadrujú o svojich názorových oponentoch, by mali pribrzdiť, správať sa slušne aj k názorom, s ktorými nesúhlasia, a dokázať diskutovať. Ako chceme hľadať porozumenie medzi konzervatívcami a liberálmi, keď jednu časť toho spektra úplne odstavíme a nenecháme ju diskutovať dokonca ani vnútorne?

V poslednom období som sledoval, žiaľ, skôr odmietanie diskusie zo strany časti liberálneho spektra, ktorá dokonca niekedy označovala svojich názorových oponentov za niečo nehodné. To snáď nie.

V poriadku, viete si predstaviť, že by sa právnická fakulta podieľala aj na esejistickej súťaži pre skôr liberálnych študentov?

Samozrejme. Zároveň upozorňujem, že ak by sme to mali organizovať s nejakým partnerom, tak by to musela byť nejaká slušná liberálna organizácia, ktorá slušne diskutuje a dá sa s ňou normálnym spôsobom komunikovať.

Sú tu však, žiaľ, aj organizácie, ktoré o sebe tvrdia, že sú liberálne, ale začínajú sa správať maximálne neúctivo, až útočne, používajú heslá s pojmom „smrť“, ako napríklad „Smrť patriarchátu“, alebo nie sú ochotné prijať účasť inak zmýšľajúcich ľudí na svojich oficiálnych verejných akciách. Pokiaľ by sa o túto spoluprácu zaujímala takáto organizácia, hovorím jednoznačne nie. Ak by to bola slušná, seriózna organizácia, tak áno.

Narážate tým na niektoré nedávne akcie na Filozofickej fakulte UK?

Poviem to rovno, narážam na akcie na filozofickej fakulte. Viaceré názory alebo skutky, ktoré prezentovali niektorí jej študenti, považujem za extrémistické.

Radikálna ľavica na akademickej pôde Fakulta UK sa stáva nástrojom extrémneho politického prúdu, dekan problém nevidí

Jakub Lipták

Študentov inštruujú, ako inkluzívne písať, učia ich nahlasovať komplimenty a pozývajú ich demonštrovať za radikálne ľavicové idey.

Hovoríte, že mnohé liberálne organizácie majú dnes neúctivý slovník a neusilujú sa o diskusiu, skôr naopak, chcú ju obmedzovať. Prečo sa to podľa vás deje?

Vezmite si samotnú problematiku homosexuálneho spolužitia – v minulosti boli homosexuáli prenasledovaní, veľmi ťažko bojovali, aby homosexualita najprv nebola trestným činom, aby homosexuálom neboli vnucované drastické pseudoliečby, potom za to, aby ich spoločnosť akceptovala. Tieto práva si museli vybojovať a v rámci toho sa od defenzívnej taktiky v mnohých prípadoch prešlo do ofenzívnej. Možno si niektorí ľudia nevšimli, že už netreba trieskať rukou po stole, ale skôr sa snažiť o týchto veciach diskutovať, pokojne presviedčať a hľadať nejaké riešenie.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Dnes na niektorých západných univerzitách sledujeme, že študentské spolky z času na čas zrušia prednášku konzervatívneho rečníka, my sme tu teraz zažili pozdvihnutie proti esejistickej súťaži. Máte pocit, že aj na Slovensku môže dôjsť k ohrozeniu akademickej slobody?

Som presvedčený, že na Slovensku dochádza k ohrozeniu akademickej slobody a dokonca aj k ohrozeniu slobody slova ako takého. Nie tak dávno sme tu mali návrh novely Trestného zákona, ktorý bol aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní, podľa ktorého sa malo trestať šírenie dezinformácií.

Pri dezinformáciách je nasledujúci problém: kto určí, čo už je dezinformácia a čo ešte nie, keďže tu máme pokusy označiť pojmom dezinformácia len iný názor? V ostatnom čase som sa snažil poukazovať na to, že žijeme v akomsi súmraku slobody slova, a ak sa nezobudíme, budeme s tým mať veľký problém. Akademická pôda je presne tá, kde by sloboda slova mala byť najširšia – a presne tou vecou, o ktorej sa nediskutuje. Diskutujme o čomkoľvek, ale nie o tom, či môžeme diskutovať.

Diskutujme o čomkoľvek, ale nie o tom, či môžeme diskutovať.Zdieľať

Na západných univerzitách – nie na všetkých, ale na mnohých áno – je tu tlak na umlčiavanie nepohodlných názorov, ktoré sú zväčša z konzervatívneho spektra. U nás sú zatiaľ len náznaky tohto tlaku, napríklad niektoré prejavy študentov na Filozofickej fakulte UK v minulom semestri. Upozorňujem, že témou mojej habilitačnej práce boli extrémistické trestné činy, takže viem, o čom hovorím, aj z odborného hľadiska.

Napriek tomu, tieto tendencie sú u nás ešte len v začiatkoch, a pokiaľ sa k tomu zodpovedne postavíme všetci, konzervatívci, liberáli aj ďalší slobodne zmýšľajúci, máme šancu zachovať si tu normálne a slobodné demokratické prostredie. Lenže ak tu bude ďalej prekvitať vlna „hejtu“, ktorá však nepochádza len z prostredia, ktoré liberáli pejoratívne označujú za fašistické, ale často práve z toho liberálneho prostredia, tak sa bojím, že sloboda slova nakoniec môže dostať na frak.

„Kvír festival“ na Filozofickej fakulte UK Organizátorov dráždila prítomnosť novinára, žiadali vymazať fotografie

Jakub Lipták

Na festivale spoluorganizovanom fakultou sa okrem iného hovorilo o „protirodových hnutiach“, transštúdiách či o praktizovaní polyamorie.

Vnímate ten tlak na umlčiavanie nepohodlných názorov, ktorému sa hovorí cancel culture, aj na právnickej fakulte alebo celkovo na Univerzite Komenského?

Na Univerzite Komenského som to prvýkrát začal vnímať v súvislosti s činnosťou spolku Light na Filozofickej fakulte UK, keď verbálne násilnými prejavmi – a podľa všetkého nielen verbálne – ukázali, že nie sú ochotní diskutovať, a v podstate sa snažili zatlačiť ľudí s inými názormi do defenzívy. A teraz vidím aktivity zamerané proti esejistickej súťaži.

Ďalej je tu problematika rodovej rovnosti v rámci Univerzity Komenského, kde Európska komisia žiada od všetkých univerzít plány rodovej rovnosti, ktoré musíme vypracovať, aby sme mali nárok na granty z projektu Horizont Európa. Pokiaľ ide o túto aktivitu, aj keď sú na ňu rôzne názory – a mohla by sa zvrhnúť aj do diktátu určitej ideológie –, nepociťujem zatiaľ na našej univerzite problém. Ten, komu táto ideológia alebo hodnotové zameranie vyhovuje, môže podľa nej pôsobiť a ten, kto nechce, nemusí. Ale aj tu sa môže stať, že pokiaľ o týchto veciach nebudeme diskutovať, zrazu to prejde do neslobody.

K Plánu rodovej rovnosti UK ste sa už kriticky vyjadrili v marci, keď sme robili anketu medzi dekanmi Univerzity Komenského. Udialo sa na univerzite odvtedy niečo nové?

Uskutočnila sa debata na kolégiu rektora, ktorá bola veľmi seriózna, konštruktívna a zahŕňajúca všetky názorové skupiny. Zatiaľ ešte nie je ukončená a myslím, že mi neprináleží o nej informovať.

Anketa Čo hovoria dekani Univerzity Komenského na Plán rodovej rovnosti UK?

Jakub Lipták

Na otázky o zavádzaní Plánu rodovej rovnosti UK odpovedali Eduard Burda, Ján Klimas, Jozef Jančovič, Milan Jurík a Peter Štarchoň.

Plánujete na právnickej fakulte prijať fakultný plán rodovej rovnosti?

Je univerzitný plán rodovej rovnosti a nevidím dôvod prijímať aj fakultný. Je budovaný na báze dobrovoľnosti, napriek tomu, že v rámci tej smernice môžete nájsť aj niektoré kontradiktórne ustanovenia. Vnímam to tak, že máme akademické práva a slobody, ktoré majú stáročnú tradíciu a sú formulované aj priamo v zákone, pričom sa odvodzujú od Ústavy Slovenskej republiky. A tieto hodnoty majú prednosť.

To znamená, že teraz absolútne nemožno niekoho nútiť, aby používal rodovo neutrálny jazyk alebo niečo podobné. Sú kolegyne a kolegovia, ktorí používajú rodovo neutrálny jazyk a nijako sa im v tom nebráni.

V marci tohto roka na akcii pri príležitosti MDŽ pracovníčka projektového centra na univerzite, ktorá sa podieľa aj na implementácii plánu rodovej rovnosti, hovorila, že krátko nato sa má konať monitoring komunikácie všetkých fakúlt, či je dostatočne inkluzívna. Konal sa tento monitoring aj na právnickej fakulte?

Fungovalo to tak, že fakulty mali krížom hodnotiť iné fakulty, či je ich komunikácia dostatočne inkluzívna. Poslali k tomu aj nejaký dotazník, ktorý bol podľa mojej mienky tendenčný.

Ja som odmietol na základe tohto prístupu hodnotiť akúkoľvek fakultu, lebo to bolo maximálne nekorektné a mnohí ľudia sa necítili dostatočne inkluzívne, inak povedané, cítili sa vylúčení preto, že im bola vnucovaná rodová ideológia alebo rodová rovnosť – nech si každý vyberie ten pojem, ktorý považuje za vhodnejší.

Nebolo to teda tak, že nejaký orgán, napríklad Centrum rodových štúdií, mal hodnotiť komunikáciu všetkých fakúlt, ale vy ako právnická fakulta ste mali hodnotiť inú fakultu?

Dostali sme to od Centra rodových štúdií, ale bolo to koncipované takto, aby sme sa krížom navzájom hodnotili. Neviem, ako sa k tomu postavili na iných fakultách, my sme to odmietli ako tendenčnú a ideologickú vec.

Plán rodovej rovnosti UK Rodovo citlivé majú byť všetky predmety, oslavy diverzity budú raz ročne

Jakub Lipták

Plán rodovej rovnosti Univerzity Komenského predpokladá rodovú dimenziu vo všetkých kurzoch a výskume. Rod sa bude skúmať aj v grantových žiadostiach.

Ako vyzerá situácia s akademickou slobodou na iných právnických fakultách na Slovensku a v zahraničí?

Pokiaľ ide o Slovensko, nemyslím si, že by na právnických fakultách bol nejaký problém. Pokiaľ ide o zahraničie, je to veľmi individuálne. Závisí to od konkrétnej univerzity. Nedávno som sa rozprával s jedným profesorom z Edinburghu, ktorého sme sa pýtali presne na tieto veci, ten nám tvrdil, že u nich to umlčiavanie nejakým veľkým problémom nie je. Ale aj on vravel, že je to od univerzity k univerzite iné.

Ako sa dá podľa vás najúčinnejšie brániť proti umlčiavaniu?

Nedať sa zastrašiť, presne ako v tomto prípade. Tam, kde sme urobili chybu, tam som sa ospravedlnil, ale súťaž bude pokračovať a chcem vyzvať študentov, aby sa do nej nebáli zapojiť. Hneď ako sa ľudia začnú báť a ustupovať, ako demokracia sme skončili. Samozrejme, diskusia musí byť z každej strany slušná a tolerantná.

V novembri sa má konať konzervatívna právnická konferencia, ktorú máte organizovať spolu s Inštitútom Ladislava Hanusa. To stále platí?

Stále to platí a nadväzuje to práve na esejistickú súťaž. Akurát budeme musieť prijať vhodné opatrenia, aby sme zabezpečili nerušený priebeh konferencie, pretože predpokladám, že po tejto vlne „hejtu“ budú nejaké tendencie narúšať ho. Musíme to zvládnuť tak, aby sa konferencia uskutočnila a aby nás nikto nemohol obviniť z nevhodného správania.

Hneď ako sa ľudia začnú báť a ustupovať, ako demokracia sme skončili.Zdieľať

Budú tam vítaní aj novinári, ktorí sú vítaní aj na našich akciách liberálnejšieho charakteru. Hovoril som o tom aj s kolegami, že keď prídu novinári, treba ich nechať všetky veci si odfotiť, porozprávať sa, a som presvedčený, že pokiaľ ide o členov akademickej obce právnickej fakulty, tí prijmú každého novinára, a to aj keď má iný názor.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Poďme ešte k niektorým aktuálnym politickým témam. Vy ste nominovali Daniela Lipšica na špeciálneho prokurátora, neskôr ste však niektoré jeho kroky kritizovali. Ako spätne hodnotíte svoju nomináciu?

Už v tom návrhu som uviedol, že keď nebude pôsobiť podľa nášho názoru dostatočne profesionálne alebo keď nastanú nejaké pochybenia, budeme na to poukazovať. Dokonca si z nás na túto tému na jednej tlačovke Robert Fico s Ľubošom Blahom robili žarty. Lenže ja som to myslel vážne. Tým, že som Daniela Lipšica navrhol, cítim do istej miery zodpovednosť za to, čo sa tu následne dialo.

Myslím, že sú tu závažné podozrenia, ktoré sa týkajú možných manipulácií trestných konaní, a ja chcem, aby sa seriózne a na základne jasných dôkazov vyšetrili tak korupčné kauzy a ďalšie veci, ako aj tieto podozrenia z manipulácií. Videl som, čo sa dialo v akcii Rozuzlenie, kde priamo v rámci uznesenia o vznesení obvinenia Michala Aláča a ďalších sa obvinenie formuluje v tom zmysle, že vykonávali svoju povinnosť, ale údajne tak robili s úmyslom spochybniť políciu a trestné stíhanie.

Podľa mojej mienky je to dosť veľký právny paškvil a na základe toho, že Daniel Lipšic niečo takéto pripustil, hovorím, že moja nominácia jeho osoby bola chybou.

O podozreniach z manipulácie trestných konaní, o ktorých hovoríte, by sme mohli polemizovať, ale momentálne je tu vážnejší problém. Robert Fico sa už vyjadril, že ak bude Smer vo vláde, nepochybne musia byť pozície šéfa polície a špeciálneho prokurátora okamžite vymenené. Teraz už vieme, že vznikne vláda so Smerom a Fico bude premiér. Neobávate sa toho, že nastane revanš novej moci voči nepohodlným policajným vyšetrovateľom a voči špeciálnej prokuratúre a že sa tak vrátime pred rok 2020?

Ak by sa to udialo, bola by to ďalšia obrovská chyba. Všetky tieto veci treba vyšetriť, ale do tých vyšetrovaní politici nesmú zasahovať. Tak ako som bol proti vyjadreniam pána Šeligu, pána Hegera alebo ďalších, ktorí komentovali konkrétne trestné konania, rovnako som proti tomu, aby politici z nastupujúcej vládnej garnitúry komentovali vyšetrovania, ktoré budú či už v ich politický prospech, alebo neprospech.

Fakt je, že tento model, podľa ktorého je nastavený Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, spôsobuje určité trenice a nie je celkom šťastný. Treba sa zamyslieť nad tým, ako s tým ďalej naložiť a ako nastaviť procesy, aby sa všetko mohlo objasniť.

Ako presne to urobiť, je pomerne zložitá otázka aj z právneho hľadiska. Uvidíme, aké budú návrhy, a predpokladám, že sa k nim budeme vyjadrovať. Urobiť to s krvavými očami však nie je dobré a nemôže sa to robiť prioritne tak, že niekoho idem dať dolu. Aj keď je pravda, že treba vyhodnotiť prácu na vrcholných pozíciách v rámci prokuratúry aj polície.

Dnes nevieme, ako to napokon bude so špeciálnou prokuratúrou a či dôjde k reforme prokuratúry. Peter Pellegrini v tejto súvislosti hovoril o tom, že toto chcú konzultovať s vašou fakultou. Nebude sa snažiť nastupujúca vláda zneužiť vás nejakým spôsobom na svoje účely?

My sa zneužiť nenecháme. Máme jednoznačný názor aj na veci, ktoré sa týkajú reformy trestného systému. To je aj otázka Trestného zákona a rozvetvenosti a nejasnosti skutkových podstát trestných činov a vzťahov medzi nimi a enormnou výškou trestných sadzieb trestu odňatia slobody. Trestný zákon určuje, čo je trestný čin a aké sankcie sa za ne dávajú. Na Slovensku máme trestné sadzby úplne brutálne v porovnaní so všetkými okolitými štátmi a vlastne so všetkými štátmi Európskej únie.

Na Slovensku máme trestné sadzby úplne brutálne v porovnaní so všetkými štátmi EÚ.Zdieľať

Musí byť úplne jednoznačné, že keď niekto spácha nejaký trestný čin, tak je zodpovedný práve za tento trestný čin – ani nie závažnejší, ani menej závažný – a že bude spravodlivo potrestaný. Vrátane toho, že by sme si mali odvyknúť od toho, že existuje iba trest odňatia slobody. Existujú aj iné, takzvané alternatívne tresty: trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, ktoré by mali byť používané primárne pre páchateľov, ktorí páchajú nenásilnú trestnú činnosť.

Toto sú západné trendy. Mimochodom, vedenie ministerstva spravodlivosti pod vedením pána ministra Viliama Karasa si toto plne uvedomovalo a snažilo sa pripraviť novelu Trestného zákona práve v tomto trende, akurát z politických dôvodov nakoniec neprišlo k jej prijatiu.

Ale pokiaľ ide o samotné nastavenie kompetencií a vzťahov v polícii a v prokuratúre, s touto vojnou policajtov aj vojnou v rámci prokuratúry treba niečo robiť. Ako ste povedali, nevylučujem, že sa na nás obrátia aj politici s dopytom na odborné riešenia. Nerád by som teraz nejaké veci predikoval, pretože je potrebné urobiť detailnú analýzu a prísť s najvhodnejšími riešeniami.