Šľapaje v betóne Bratislava dostala pamätník, na ktorý sa ľudia môžu postaviť za hodnoty Novembra

Hoci sa Nežná revolúcia v Bratislave spája skôr s Námestím SNP, pamätník je situovaný na Námestí slobody. Aj tu sa však v roku 1989 konali masové demonštrácie, prvá z nich bola 21. novembra.

Námestie sa vtedy volalo Gottwaldovo a jeho dominantou bolo okrem fontány Družba súsošie s týmto bývalým československým prezidentom a predsedom ÚV KSČ až do novembra 1990, keď bolo odstrelené. Autormi súsošia bol Tibor Bártfay a Karol Lacko.

Po tridsiatich piatich rokoch dostalo námestie nový pamätník, ktorý je výrazne menší, priam až nenápadný. Nemonumentálny rozmer diela vyzdvihol aj bratislavský primátor Matúš Vallo v príhovore pred jeho slávnostným odhalením.

„Je to betónový kváder, ktorý možno z diaľky neuvidíte, ale o to je silnejší pocit, keď prídete bližšie a uvidíte bronzové stopy, ktoré sa na ňom nachádzajú,“ uviedol. Podľa jeho slov sa v týchto stopách skrýva symbolika sily, ktorá prišla zospodu vďaka ľuďom, ktorí sa postavili vedľa seba a vydržali.

Súsošie Klementa Gottwalda na Gottwaldovom námestí v Bratislave v roku 1982. Foto: TASR/Peter Šimončík

Pamätník totiž nahrádza dovtedy tu prítomný betónový kvetináč, ktorý s mnohými ďalšími slúžil na obmedzenie zhromažďovania ľudí na tomto priestranstve. Autorov diela Emanuela Zatlukaja, Branislava Lackoviča a Jakuba Trajtera inšpirovali stopy v snehu, ktoré vyšliapali ľudia, keď na kvetináče v Novembri ’89 vystúpili.

„Našou snahou nie je za každú cenu konkurovať fontáne Družba, ale skôr ,nežne‘ doplniť priestor pred vstupom do budovy úradu vlády. Preto nepoužívame zbytočne veľké okázalé vertikálne hmoty, ale, naopak, ideme do horizontálneho prvku. Umožňuje to priehľady do námestia a na okolité stromy aj pri prechádzaní po komunikácii pred budovou úradu vlády, ako aj z námestia smerom k vládnej budove,“ uviedla v súťažnom návrhu trojica autorov.

Oproti pôvodnému návrhu je však aj realizované dielo podstatne skromnejšie. Autori navrhovali, že celá plocha v okolí pamätníka by mala obsahovať zaliate bronzové nápisy s odkazmi na November, obete komunizmu či citáty slávnych slovenských osobností. Osadený mal byť aj stožiar so štátnou zástavou.

Ten však umiestnený nebol a aj samotný pamätník je oproti návrhu upravený. Na priečelí obsahuje namiesto dlhšieho nápisu iba vročenie „1989“ a na zemi pred ním je vyrytý nápis „NOVEMBER“.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Pri odhalení pamätníka vystúpila aj Barbara Henterová z Nadácie Slovenskej sporiteľne, ktorá jeho výstavbu spolufinancovala. Henterová sa vyslovila, že si želá, aby sa stal inšpiráciou pre vznik ďalších pamätníkov Nežnej revolúcie naprieč Slovenskom.

Prejav mal aj politik, bývalý minister životného prostredia a osobnosť Novembra Ján Budaj, ktorý spolu s ďalšími ľuďmi vznik tohto pamätníka ešte pred vyše desiatimi rokmi inicioval. Ešte v roku 2014 mestské zastupiteľstvo schválilo zámer, kam pamätník umiestniť, a v nasledovných rokoch prebehli dve kolá architektonickej súťaže.

„Je to v podstate tribúna a stojí pred vládnym palácom,“ vyjadril sa Budaj. „Tento rok to má špeciálnu príchuť, lebo z pamiatky Novembra chce niekto spraviť hoax a vysmiať ju. Ale bude tu stáť, aj keď budú iné vlády.“

Budaj vyzdvihol, že pamätník Novembra v Bratislave bude pripomínať vládnucim, že sú iba nájomníci. „Tuná sú stopy ľudí, ktorí sú suverénmi a majiteľmi republiky, ktorí majú volebný hlas a ktorí vás [do paláca] môžu poslať, ale môžu zvoliť aj inak,“ odkázal vládnym predstaviteľom. V príhovore zároveň poďakoval množstvu ľudí, ktorí sa o pamätník pričinili.

„Na Námestí slobody pribudlo miesto, kde sa dá zapáliť sviečka slobody a každý sa môže postaviť za hodnoty Novembra ’89,“ uzavrel svoj prejav Budaj.

Vystúpenie na pamätník je v súlade s autorským zámerom jeho tvorcov. Ako píšu vo svojom návrhu: „Ľudia budú môcť na pamätník vystúpiť a fyzicky sa stotožniť so stopami Nežnej revolúcie. Väčšina pamätníkov je len vizuálnych, my, naopak, umožňujeme ľuďom slobodne si užiť pamätník ako jednu z foriem slobody, ktorú si v Novembri 1989 vydobyli.“

Na výslednú podobu pamätníka, ako i na jeho umiestnenie sa Postoj opýtal historičky umenia a autorky súpisu sôch v Bratislave Sabiny Jankovičovej. Na diele vyzdvihla, že bude v reálnom kontakte s divákom.

„Jeho forma nízkeho sokla, pódia či kubusu bezprostredne nadväzuje na kontakt s okoloidúcimi, vyzýva na vystúpenie a fyzický kontakt s danou plochou, na komunikáciu prostredníctvom chôdze či ohmatania povrchu,“ vyjadrila sa Jankovičová. „Dielo bude plniť celkom prirodzene edukačnú funkciu cez konkrétny zmyslový zážitok, čo je rozhodne dobrá forma na zapamätanie si a pochopenie udalosti.“

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Kritickejšia je historička umenia Nikoleta Bukovská z Galérie mesta Bratislavy. „Hoci zvolený motív možno považovať za plne oprávnený a legitímny, problematickým ostáva výtvarná forma samotného diela. V umeleckom stvárnení absentuje súčasný umelecký výraz a celková forma nereflektuje aktuálny vývoj v pamätníkovej tvorbe,“ vyjadrila sa.

Námestie slobody prešlo v nedávnej minulosti výraznou zmenou. Mestu sa podarilo priestranstvo zrekonštruovať vrátane fontány Družba, ktorá bola sfunkčnená a prešla úpravou z hľadiska stavebného i funkčného. V letných mesiacoch plní funkciu malého mestského kúpaliska, respektíve detského bazénika. Podľa Jankovičovej sa to s prítomnosťou pamätníka Nežnej revolúcie nebije.

„Fontána priťahuje ľudí aj tým, že sa otvorila a je previazaná s priestranstvom ako vodná plocha určená na hru a oddych obyvateľov,“ skonštatovala. Hoci v Bratislave už vzniklo aj Námestie Nežnej revolúcie – vyňatím z Námestia SNP –, podľa Jankovičovej sa sem ďalšie dielo pre dominantný Pamätník SNP nezmestí. Na Námestí Nežnej revolúcie túto udalosť pripomína iba tabuľa.

„Námestie slobody pokladám za najvhodnejšie miesto, pamätník sa nachádza na frekventovanom priestranstve v blízkosti Prezidentského paláca a úradu vlády, čiže takpovediac pri centrách moci, ktoré by však mali slúžiť ľuďom, ktorí svojich zástupcov volia,“ myslí si historička.

Historička umenia JankovičováKvalitných sôch je vo verejnom priestore množstvo, no dnes vznikajú najmä gýče

Jakub Lipták

Diskutovať by sa podľa jej slov dalo o tom, či dielo nemalo byť priamo na mieste Gottwaldovej sochy, čo by podľa nej malo vhodnú symboliku – nahradenie totalitného symbolu novým, ku ktorému sa spoločnosť chce hlásiť.

„Pomníky a pamätníky pripomínajú konkrétne udalosti či osobnosti, na ktorých sa zhodne isté spoločenstvo ako na vhodných pripomínania si. Na význame 17. novembra 1989 sme sa výnimočne zhodli ako na významnom dátume symbolizujúcom istý zlom a zmenu,“ uviedla.

„Autorom diela sa rozhodne podarilo tému uchopiť bez pátosu, ale výstižne a dôstojne. Vzdali hold ľuďom, ktorí sa v danom okamihu rozhodli vystúpiť za zmenu,“ uzavrela.