Anketa Čo hovoria dekani Univerzity Komenského na Plán rodovej rovnosti UK?

V denníku Postoj sme sa v uplynulých týždňoch venovali dianiu na Univerzite Komenského v súvislosti s prijatým plánom rodovej rovnosti, ktorý okrem iného zavádza takzvanú „rodovú perspektívu“ do študijného programu a kurikúl jednotlivých kurzov, ako i do procesu výučby. „Rodová perspektíva“ má byť zároveň povinnou súčasťou výskumov i žiadostí o grant pre doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov. Tento plán zavádza aj povinné ročné školenia a tréningy o rode pre zamestnancov univerzity či každoročné oslavy diverzity.

Nedávno sa na Filozofickej fakulte UK konala aj konferencia Festival ženských práv, kde boli viaceré aspekty plánu rodovej rovnosti predstavené i priamo aplikované. Študenti tu boli inštruovaní o používaní takzvaného rodovo citlivého jazyka či poučení, že aj bežný kompliment môže byť považovaný za sexuálne obťažovanie, ktorý by v prípade nahlásenia bol prešetrovaný a mohol by viesť až k pracovnoprávnym následkom pre páchateľa.

Na tejto akcii sa však objavili aj viaceré radikálne aktivistické heslá proti patriarchátu, kapitalizmu či za feminizmus. V tejto súvislosti sme priniesli aj krátky rozhovor s dekanom filozofickej fakulty Mariánom Zouharom.

Obrátili sme sa aj na dekanov ostatných dvanástich fakúlt Univerzity Komenského. Prinášame odpovede piatich, ktorí na naše otázky odpovedali.

Eduard Burda, dekan Právnickej fakulty UK

Foto: TASR/Dano Veselský

1. Na jeseň minulého roka sme v rámci osláv storočnice fakulty zorganizovali podujatie nazvané Ženy v práve, ktoré si pripomenulo a uctilo prínos žien do odboru práva a nebolo viazané na žiadnu ideológiu. V tomto trende mienime pokračovať aj v budúcnosti.

Na akcii Festival ženských práv na Filozofickej fakulte UK som sa osobne nezúčastnil, iba som o nej počul, takže sa priamo k nej nebudem verejne vyjadrovať. Ale skúsim zovšeobecniť túto problematiku, pokiaľ ide o Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Na fakulte organizujeme mnoho vedeckých, odborných a spoločenských podujatí, ktorým, pochopiteľne, dominuje problematika práva, resp. právnych aspektov spoločenského života. Nevyhýbame sa ani citlivým a kontroverzným témam, pretože otvorene sa rozprávať o rôznych spoločenských problémoch s rešpektovaním všetkých názorov, aj konzervatívnych, aj liberálnych, musí byť v demokratickej krajine normálne, o to viac v akademickom prostredí.

Pri organizovaní našich podujatí zachovávame pluralitu názorov a okrem toho sa tieto podujatia snažíme projektovať tak, aby tam tie rôzne názory aj zazneli. Samozrejme, nesúhlasíme s takými vyjadreniami, ktoré sú mierené ako urážka názorového oponenta, v poslednom čase sa s takými názormi v spoločnosti všeobecne totiž stretávame, a to aj v konzervatívnom, aj v liberálnom spektre, za bizarné považujem práve ataky liberálov proti konzervatívcom, keďže samotná podstata liberalizmu by mala byť v rešpektovaní slobody názorov.

Na Právnickej fakulte UK máme, samozrejme, zastúpené široké spektrum názorov, na šťastie sa zatiaľ ukazuje, že ako konzervatívni, tak liberálni členovia akademickej obce sú u nás natoľko vyspelí, že sa vzájomne rešpektujú, diskutujú, ale nevnucujú svoje názory druhým. Verím, že to bude v tomto duchu pokračovať.

2. Podľa Ústavy SR sa Slovenská republika neviaže na žiadnu ideológiu, o to viac sa na ňu nesmie viazať univerzita, ktorá garantuje slobodu vedy, výskumu, výuky a šírenia názorov. Preto akýkoľvek výklad akýchkoľvek pravidiel, ktorým by sa ktokoľvek snažil vnucovať ideologické aspekty problematiky rodovej rovnosti, považujem za neprijateľný, som však presvedčený, že týmto smerom ani vnútorná legislatíva Univerzity Komenského nejde. A to, že si všetci majú byť rovní v právach a príležitostiach, vyplýva už desaťročia z ústavy a ďalších zákonov, debata o rodovej rovnosti na Univerzite Komenského má podľa mňa len podporiť aplikáciu týchto zásad v praxi.

Rovnosť však zároveň znamená, že nesmú byť stanovené nejaké kvóty na obsadzovanie akýchkoľvek miest či funkcii osobami na základe nejakých rodovo či obdobne podmienených kritérií, pretože to by bola diskriminácia voči ostatným.

Pokiaľ ide o školenia zamestnancov na rodovú rovnosť, tieto sú a v podmienkach našej fakulty zostanú dobrovoľné, pretože opak by znamenal zásah do slobody myslenia a prejavu názorov. Samozrejme, školenia zamerané proti akejkoľvek diskriminácii do tohto nepatria, ale zatiaľ ich neplánujeme, pretože zlyhania v tejto oblasti sú ojedinelé a na ich riešenie máme etickú komisiu.

3. V prvom rade sa budeme tak ako doteraz riadiť zdravým rozumom, princípom nediskriminácie, akademickými právami a slobodami a snahou vytvoriť čo najharmonickejšie prostredie a to bude nadradené nezáväzným odporúčaniam plánu rodovej rovnosti (v texte tohto dokumentu je výslovne uvedené, že odporúčania sú nezáväzné).

To v praxi znamená: So zberom dát nemáme problém, je ustanovený fakultný koordinátor (v praxi koordinátorka) pre danú oblasť, ktorý má na starosti férovú diskusiu a osvetu, ale čisto na dobrovoľnom princípe. Výberové konania sa riadia zákonmi a vnútornými predpismi a úloha pohlavia v nich nehrá žiadnu úlohu, rozhodujúce sú schopnosti uchádzača bez ohľadu na jeho pohlavie či sexuálnu identitu.

Na štúdium prvého a druhého stupňa prijímame bez prijímacích skúšok a študenti akéhokoľvek pohlavia a identity potom musia v rámci štúdia dokázať, že majú schopnosti na to, byť kvalitnými právnikmi.

Všetkých učiteľov sa v ostatných rokoch snažíme podporovať v habilitačných a inauguračných konaniach, čo dokazujú viaceré habilitačné a inauguračné konania učiteliek. Samozrejme, pokiaľ učiteľka zostáva na materskej a následnej rodičovskej dovolenke, dosiahnutie habilitácie alebo inaugurácie sa tým zväčša predlžuje, ale asi by nikoho nepotešilo, keby sme materstvo a rodičovstvo nepodporovali. Takže ho, samozrejme, podporujeme vrátane vytvárania takých podmienok, aby žena po materskej mohla čo najskôr nastúpiť do práce, ale len ak chce, a zároveň aby ju to pokiaľ možno čo najmenej odvádzalo od rodiny. To isté v prípade otcov. Ale toto všetko sme robili aj pred smernicou o rodovej rovnosti. 

4. Vo všeobecnosti hru na rodovo neutrálny jazyk hrať nebudeme, ale nikomu, kto ho bude chcieť používať, v tom brániť nebudeme. Ak by však boli akékoľvek pokusy ho ľuďom vnútiť, ostro by som sa ohradil, pretože by to bol brutálny zásah do ich práv a do logicky štruktúrovaného jazyka, ktorý sa nejako vyvíjal a väčšina z nás ho má prirodzene zakorenený.

Pokiaľ ide o vnútorné predpisy, používame a budeme používať generické maskulínum. Zároveň v novom štatúte, ktorý by mal byť do pár týždňov účinný, uvádzame ustanovenie, že keď texty vnútorných predpisov používajú mužský rod, rozumie sa tým akýkoľvek rod či identita. Takéto výkladové ustanovenia v minulosti v predpisoch neboli potrebné, ale je pravda, že čisto z formálneho právneho hľadiska dávajú zmysel.

V oficiálnej a verejnej komunikácii osobne už roky používam všeobecné oslovenie typu vážené študentky, vážení študenti, pričom vždy uvádzam ako prvé oslovenie v ženskom rode (používať generické maskulínom v tomto prípade, samozrejme, nie je chyba). Robím to čisto z dôvodu prejavu úcty v rámci zaužívaných noriem slušnosti. A nebudem to meniť na vyjadrenia typu vážené študentstvo, pretože to nie je v našom jazyku prirodzené. Ak niekto odo mňa bude vyžadovať, aby som ho v jeho konkrétnom prípade oslovoval určitým spôsobom a bude to myslieť vážne, urobím to, pretože to opäť považujem za slušné.

Záverom si dovolím vyjadriť presvedčenie, že len vzájomné rešpektovanie rôznych názorov nám pomôže zachovať slušné spolužitie. Takže rešpektujem každého jedinca, ktorý sa cíti inak, a správam sa voči nemu slušne podľa jeho želaní, zároveň však liberálne názory nemôžu nútiť ostatných, či už konzervatívcov, alebo jednoducho ľudí, ktorí to riešiť nechcú, k ideologicky podfarbenému správaniu a spôsobu jazyka. To, samozrejme, platí aj opačne, vo vzťahu konzervatívcov k liberálom.

Ján Klimas, dekan Farmaceutickej fakulty UK

Foto: TASR/Štefan Puškáš

1. Na spomínanom podujatí som sa nezúčastnil. Ani som nečítal program toho podujatia a ani sa ku mne nedostala informácia o jeho konaní. Neviem vôbec posúdiť zámer organizátorov ani relevantnosť názorov, ktoré tam možno zazneli. Filozofickú fakultu UK v Bratislave však považujem za rešpektovanú inštitúciu, ktorá má právo a aj nesie zodpovednosť za skúmanie tém, ktoré spoločnosť zaujímajú, a ako vzdelávacia a vedeckovýskumná autorita má pomáhať pri formulovaní názorov a formovaní názorových prúdov.

Som presvedčený, že na akademickú pôdu patria rôznorodé odborné témy, lebo akademická pôda vie prostredníctvom akademickej polemiky a diskusie témy spracovať a pomôcť spoločnosti sa s nimi stotožniť alebo ich odmietnuť. Ak by ma Filozofická fakulta UK požiadala o zapožičanie priestorov na podujatie, ktoré Filozofická fakulta UK organizuje, a boli by voľné, t. j. neprebiehala by v nich výučba, požiadavke by som s dôverou vyhovel. Identický prístup by som pri takejto požiadavke volil pri každej z fakúlt UK.

2. Nemám dôvod pochybovať o politike UK a v tejto súvislosti som sa ani nestretol so žiadnou obavou o ohrozenie akademickej slobody zamestnancov a študentov na Farmaceutickej fakulte UK, či už písomnou formou, alebo ústnou formou na zasadnutiach orgánov FaF UK.

3. Fakulta je súčasťou univerzity, preto plánujeme implementovať všetko, čo prijme univerzita a uloží nám, aby sme implementovali. Ani si neviem predstaviť, že by to malo byť ináč.

4. Na fakulte sa riadime pravidlami, predpismi, inštrukciami a usmerneniami orgánov Univerzity Komenského v Bratislave. Nevidíme možnosť a ani dôvod na prehodnotenie tohto nášho postupu. Príručka, na ktorú prikladáte odkaz vo Vašom e-maile, je zrejme výstupom konkrétneho projektu riešeného na univerzite. Viac Vám k tejto veci bude vedieť asi povedať prorektor univerzity doc. Radomír Masaryk.

Jozef Jančovič, dekan Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK

Foto: Postoj/Adam Rábara

Keďže dané dokumenty a odkazy na „príručky“ nemajú oficiálny charakter univerzitnej politiky či línie a sú to výstupy konkrétneho projektu, ktorý beží na UK, a keďže majú iba odporúčajúci charakter, na našej fakulte sa z pochopiteľných dôvodov nimi nebudeme bližšie zaoberať.

Milan Jurík, dekan Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK

Foto: Evanjelická bohoslovecká fakulta UK

Otázkou implementácie Plánu rodovej rovnosti UK sme sa na pôde Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK zatiaľ nezaoberali. Jedinou aktivitou, ktorá beží v prostredí celej univerzity a ktorá prebehla i na našej fakulte, je mediálna kampaň Stop obťažovaniu.

Momentálne sa venujeme príprave novelizácie vnútornej legislatívy a nastavovania procesov vnútorného systému kvality, vyplývajúcich z procesu zosúlaďovania študijných programov so štandardmi vydanými Slovenskou akreditačnou agentúrou pre vysoké školstvo s cieľom vytvoriť čo najviac motivujúce prostredie na dosahovanie kvality vo vzdelávaní i výskumnej činnosti.

Z dlhodobého hľadiska je pre nás najvyššou prioritou poskytovať kvalitatívne medzinárodne akceptovateľné teologické vzdelávanie, ktorého súčasťou je aj duchovná formácia našich študentov. Tá sa realizuje v duchovnom spoločenstve, ktoré sa roky snaží byť všetkých prijímajúcim, akceptujúcim a zároveň aj formujúcim. Riešenie otázok sexuálnej orientácie či rodovej identity patrilo vždy do náplne citlivo stvárňovanej individuálnej pastorálnej a poradenskej práce, ktorú vykonávali a vykonávajú naši duchovní správcovia (spirituáli). Spätná väzba, ktorú od našich študentov dostávame, potvrdzuje, že dosiaľ sa nám do veľkej miery darilo takéto spoločenstvo pestovať a rozvíjať aj bez potreby zvláštneho akcentovania a zdôrazňovania rodových špecifík.

Napokon, Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, ktorá sa do veľkej miery zameriava na prípravu duchovných tejto cirkvi, zrovnoprávnila postavenie žien s mužmi v duchovnej službe už na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia. Nebol to jednoduchý proces. K jeho reflexii sa aj na pôde fakulty pravidelne vraciame. Máme tak vlastnú platformu, vyplývajúcu z našej nedávnej histórie, na ktorej pozadí môžeme hovoriť a hovoríme o postavení a právach žien.

Peter Štarchoň, dekan Fakulty managementu UK

Foto: TASR/Jakub Kotian

1. Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave podporuje všetky aktivity súvisiace s jej vedeckovýskumným a pedagogickým zameraním, nevyhýbajúc sa pritom ani problematike inkluzivity či rodovej rovnosti. Ako inšpiratívny príklad vo vzťahu k položeným otázkam môžem uviesť našu kampaň na sociálnych sieťach pri príležitosti Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede. Na Festivale ženských práv som sa osobne nezúčastnil.

2. Nemyslím si, že by niekto z našich zamestnancov či študentov mal mať v danom kontexte obavy, práve naopak, môžu napomôcť rozširovať ich vlastné obzory.

3. Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave rešpektuje všetky záväzné právne predpisy vrátane vnútorných predpisov univerzity.

4. Osobne som zvedavý na výsledky monitoringu. Bariéry využívania inkluzívneho jazyka určite stavať nebudeme, jeho využívanie však nebude ani obligatórne.