Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského sa po nedávnom Festivale ženských práv, z ktorého sme priniesli reportáž, tento týždeň koná celotýždňový „Kvír festival“. Organizuje ho študentský spolok Light* FiF UK, ktorý sa prezentuje ako „prijímajúce prostredie pre kvír študentstvo a zamestnanectvo našej univerzity“.

Festival podľa facebookovej udalosti usporadúva aj samotná Filozofická fakulta UK, jej logo nájdeme aj na propagačných materiáloch tohto podujatia a svojou krátkou prítomnosťou ho prišli podporiť dekan fakulty Marián Zouhar a prodekanka Mariana Szapuová.

„Kvír festival“ na fakulte je podľa verejne dostupných informácií súčasťou projektu financovaného Európskou úniou.

Na prvom dni festivalu sme sa boli pozrieť, čo viedlo k roztržke a snahe nepustiť redaktora z prednáškovej miestnosti.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

„Kvír umenie“

Podujatie sa začalo v átriu filozofickej fakulty otvorením výstavy „kvír umenia“, na ktorom bolo prítomných asi dvadsať ľudí. Traja organizátori privítali prítomných krátkymi príhovormi, ktoré však v daždi pod obrovským skleneným zastrešením átria takmer nebolo počuť. Nakrátko sa objavil aj dekan filozofickej fakulty Marián Zouhar, ktorý prišiel hlavnému organizátorovi Juliánovi Vráblovi podať ruku a následne odišiel.

Návštevníci si mohli pozrieť niekoľko vystavených diel. Zväčša ich tvorili zobrazenia ľudí, ktorí absolvovali operačnú zmenu pohlavia, ale aj fotografie z fetišistického predstavenia. Na nástenke, kde boli tieto obrázky umiestnené, sa nachádzal oznam, podľa ktorého diela vystavil študentský spolok nezávisle od Filozofickej fakulty UK.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Nasledovala prvá časť prednášok s názvom „výskumný blok“, ktorá sa konala v učebni na filozofickej fakulte. Bolo tu prítomných tridsať až štyridsať ľudí.

Na začiatku tohto bloku Vrábel prítomným oznámil, že v tejto miestnosti je zakázané fotografovať, filmovať či si ho nahrávať na zvukový záznam. Uviedol tiež, že záznam smú vyhotovovať iba tri poverené osoby, ktoré boli v miestnosti prítomné.

Vzhľadom na to, že šlo o verejné podujatie, ktoré sa navyše koná na verejnej vysokej škole, som tento zákaz nepovažoval za oprávnený. Vyhotovil som si niekoľko fotografií a pre vlastnú potrebu som si spravil aj zvukový záznam. Fotografovanie sa stretlo s negatívnymi reakciami prítomných a niekoľkými pokrikmi, aby som s tým prestal.

Čítajte tiež

Radikálna ľavica na akademickej pôde Fakulta UK sa stáva nástrojom extrémneho politického prúdu, dekan problém nevidí

Jakub Lipták

Študentov inštruujú, ako inkluzívne písať, učia ich nahlasovať komplimenty a pozývajú ich demonštrovať za radikálne ľavicové idey.

„Protirodové hnutia“

Prvá s prednáškou vystúpila Zuzana Maďarová, ktorá pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Prezentovala svoj výskum „protirodových hnutí“ a ich požiadaviek, na ktorom spolupracuje s Pavlom Hardošom. Ten tiež pôsobí na tejto fakulte a nedávno s prednáškou na podobnú tému vystúpil na konferencii o homosexualite organizovanej staromestským evanjelickým zborom.

Maďarová vo svojej prednáške v podstate opisovala štandardné konzervatívne politiky a ich požiadavky, ako sú napríklad podpora rodín, ochrana manželstva, ochrana života od počatia po prirodzenú smrť či snahy o zvyšovanie pôrodnosti. Súhrnne ich pritom nazývala „protirodovými politikami“. Vo svojej prezentácii tiež konštatovala, že tieto „normalizujú nenávisť prostredníctvom jazyka ,konzervativizmu‘“.

Prezentácia pôsobila tak, akoby zmyslom jej a Hardošovho výskumu ani tak nebolo prinášať nové poznatky či súvislosti, ale akoby ich cieľom bolo iba zavedenie nálepky „protirodového hnutia“ či „protirodovej politiky“, ktoré si oni takto arbitrárne určili – a ktorú vo svojej prezentácii Maďarová použila niekoľko desiatok ráz –, aby ňou následne mohli byť označované štandardné konzervatívne a prorodinné politiky.

Program festivalu. Zdroj: facebooková stránka Light FiF UK.

Transštúdiá

Ďalší v poradí vystúpil študent filozofie Daniel Javoran, spoluzakladateľ študentského spolku Light* FiF UK, s príspevkom o téme transrodovosti, ktorej sa venuje v pripravovanej diplomovej práci. Z jeho prednášky bolo citeľné, že je presvedčený o mylnosti „rodových konvencií“, medzi ktoré patrí napríklad aj to, že ľudia sa delia na mužov a ženy, či to, že pohlavie bábätka sa určuje podľa jeho pohlavných znakov. Tieto konvencie, ale i ďalšie podľa Javorana nie sú osvojené na základe racionálnej diskusie.

Rodové konvencie podľa Javorana vedú k útlaku či k tomu, že v súčasnej spoločenskej organizácii „cisrodoví ľudia“ (tí, ktorých pociťované pohlavie je v zhode s ich biologickým pohlavím) majú viac slobody ako „transľudia“, čo je podľa jeho slov dôsledkom ideológie, a takáto organizácia spoločnosti je podľa neho iracionálna.

Javoran vo svojej prednáške konštatoval tiež to, že tézy o dvoch ľudských pohlaviach či o ich nemennosti sú „empirickými nepravdami“, čo podložil argumentom, že „v súlade s najnovšími poznatkami z biológie môžeme kategorizovať pohlavie aj na päť alebo viac kategórií“.

Na jeho prednáške bola prítomná aj prodekanka Mariana Szapuová, ktorá je aj odbornou koordinátorkou Centra rodových štúdií na fakulte, ktoré má na starosti výraznú časť z cieľov Plánu rodovej rovnosti UK. Javorana sa opýtala, či sa v súčasných teóriách transrodovosti (nazývaných aj „transštúdiá“) úplne upúšťa od rozlišovania pohlavia a rodu. Reagoval, že sa nedá celkom povedať, že by sa od tohto rozlišovania upustilo, ale že už sa aj pohlavie vníma kriticky ako niečo, čo je iba sociálny konštrukt.

Vlajky rôznych sexuálnych orientácií a identít zavesené v prednáškovej miestnosti. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Polyamoria

Posledná v tomto bloku vystúpila psychologička Denisa Derevjaníková s prednáškou o spôsoboch uspokojovania ľudskej intimity v polyamorných vzťahoch. Vysvetlila, že polyamorné vzťahy sú druhom konsenzuálneho nemonogamného vzťahu (nie však polygamného), pričom ďalšími takýmito druhmi sú „swinging“ a „otvorené vzťahy“. Polyamoria označuje praktizovanie viacerých ľúbostných vzťahov súčasne s plným vedomím a súhlasom všetkých zainteresovaných.

Prednášajúca uviedla, že oproti minulosti vzrástla popularita konsenzuálnych nemonogamných vzťahov a podľa novších štatistík takmer sedemnásť percent Američanov po takomto vzťahu túži. Niektorí v polyamorii vidia východisko preto, že nie sú spokojní s monogamným vzťahom, keďže v ňom býva priemerné trvanie vášnivej lásky okolo dvoch rokov. Hľadajú teda iné riešenie.

Derevjaníková prezentovala výsledky svojho vlastného výskumu realizovaného na vzorke dvadsiatich dvoch ľudí, predovšetkým žien, pričom, ako uviedla, všetky ženy v jej výskume sa označovali za sexuálne fluidné a prostredníctvom polyamorie uspokojovali svoje bisexuálne sklony.

Výsledky Derevjaníkovej výskumu však neboli voči polyamorii veľmi priaznivé. Iba v pár prípadoch sa stretla s funkčnou polyamoriou, vo väčšine šlo skôr o ľudí, ktorí boli v takomto vzťahu nešťastní. Ako uviedla, často sa stretávala s tým, že jej respondentky síce spočiatku polyamoriu aj vplyvom načítanej literatúry opisovali ako skvelú, ale už po dvoch hodinách rozhovoru s nimi videla, že v tomto vzťahu veľmi trpia a o jeho funkčnosti sa iba snažia samy seba vedome oklamať.

Keďže táto prednáška vyznela voči polyamorii vo výsledku skôr kriticky, stretla sa aj s nepochopením niektorých prítomných. Derevjaníkovej vyčítali, že skúmala najmä nefunkčnú polyamoriu alebo že odignorovala „queer polyamoriu“, v ktorej je často praktizovaná „vzťahová anarchia“ a tá jej vraj dodáva nový rozmer.

Potýčka pre fotografie

Následne bola vyhlásená prestávka, počas ktorej sa odohralo pomerne nepríjemné divadlo. Keď som sa pokúsil vyjsť z prednáškovej miestnosti na chodbu, do dverí sa postavil organizátor Julián Vrábel s ešte asi dvomi ďalšími účastníkmi podujatia a oznámil mi, že nesmiem opustiť miestnosť, kým nevymažem vyhotovené fotografie.

Tie som však vymazať odmietal s vysvetlením, že ide o verejné podujatie. Z miestnosti na chodbu som sa dostal až fyzickým pretlačením sa, pričom som zavolal na prítomných dvoch členov SBS, ktorú pre toto podujatie najal dekan Zouhar. Poprosil som ich, aby mi pomohli odísť zo sály, namiesto toho sa mi postavili do cesty. Okrem nich sa okolo mňa na úzkej chodbe ocitlo asi zo dvadsať študentov, desať z jednej strany, desať z druhej. Emócie boli vybičované, viacerí ľudia čosi pokrikovali a situácia bola pomerne neprehľadná.

Vrábel aj so svojou spoluorganizátorkou odo mňa naďalej žiadali vymazanie fotografií a k telefónu mi dali dekana Mariána Zouhara, ktorý povedal, že nie je zverejnený oznam o tom, že sa môžu vyhotovovať fotografie na podujatí, a mám preto rešpektovať pokyny organizátorov. Dekanovi som odpovedal, že ide o verejné podujatie, kde nemôže byť zakázané fotiť.

Zouhar argumentoval, že fotením porušujem GDPR, a pokiaľ fotky zverejním, budem ja, ako i denník Postoj žalovateľný.

Po niekoľkých minútach tejto výmeny sa študenti rozptýlili a program pokračoval s prednáškou o rastovom kapitalizme, neraste, systémovej zmene a tradičnej maskulinite.

Rozhovor s predstaviteľmi študentského spolku Light* FiF UK v školskom časopise Naša univerzita. Reprofoto: Postoj

Na programe aj speeddating či workshop o revolučnom speve a „dragu“

Program „Kvír festivalu“ pokračuje celý tento týždeň, pričom väčšina jeho podujatí sa koná na pôde filozofickej fakulty, napríklad aj speeddating. Ide o zoznamovaciu akciu, ktorá štandardne prebieha tak, že pri jednotlivých stoloch sedia ženské účastníčky a pri nich sa na niekoľkominútovej konverzácii striedajú mužskí účastníci. Na konci akcie každý označí, s kým by sa rád stretol, a ak sa zhodnú, organizátori im vymenia kontaktné údaje. Speeddating na tomto festivale však zrejme nebude prebiehať podľa takéhoto tradičného modelu.

Okrem niekoľkých ďalších besied a prednášok sa v rámci festivalu majú konať aj workshopy „Hodina revolučného spevu“ či „Daj sa do dragu“. Pojem „drag“ pritom označuje obliekanie sa do odevu asociovaného s opačným pohlavím, než je pohlavie daného človeka (transvestitizmus). Tieto dve podujatia sa nebudú konať v priestoroch školy.