Ministerka práce a rodiny Gaborčáková K násiliu mám nulovú toleranciu, ale pri Borisovi Kollárovi rozhodcom nebudem

„Do úradníckej vlády som vstúpila autenticky ako odborník s konzervatívnymi hodnotami,“ hovorí ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Soňa Gaborčáková, podľa ktorej by kresťania nemali zabúdať, že majú aj zodpovednosť.

Gaborčáková vyštudovala sociálnu prácu a v Starej Ľubovni vybudovala charitný Dom svätej Anny pre deti a mladých so zdravotným znevýhodnením. Bola dlhoročnou mestskou poslankyňou. Do Národnej rady sa prvýkrát dostala v roku 2016 na kandidátke OĽaNO, v roku 2020 doň neúspešne kandidovala už za KDH, následne si ju za štátnu tajomníčku vybral minister práce Milan Krajniak zo Sme rodina. Napriek tomu tvrdí, že nie je političkou.

V rozhovore približuje, na čo spoločnosť zabudla pri kauze Borisa Kollára, akým premiérom je Ľudovít Ódor, aké má výhrady k Matovičovmu prorodinnému balíku, čo chce presadiť za päť mesiacov v úrade ministerky aj to, či by sa dokázala stotožniť s tým, keby sa počas úradovania vlády odborníkov zaviedla potratová tabletka.

Tri roky ste boli štátnou tajomníčkou na rezorte práce. To bol aj hlavný dôvod, prečo ste sa rozhodli zobrať funkciu ministerky v prezidentkinej vláde?

Áno, práve preto, že som si uvedomovala, o aký košatý rezort ide a o aké výzvy môžeme prísť. Pokiaľ by sa tu nový minister poobzeral, prípadne začal presadzovať nový pohľad na vec, množstvo ľudí by mohlo prísť o pomoc, ktorú dnes dostávajú.

Osobne milujem sociálnu prácu. Mám rada ľudí, vždy som ich aj mala rada, preto som v minulosti pôsobila v charite. Práca so zdravotne znevýhodnenými nebola ľahká, ale vedela som, že týmto ľuďom treba pomôcť, nielen v malom, ale aj vo veľkom, keďže viem určiť priority, ktoré zaznávali vlády dlhé desaťročia.

Ako sa k vášmu výberu dostala pani prezidentka?

Myslím si, že to vychádzalo z môjho portfólia pomoci najzraniteľnejším ľuďom nielen v teréne, ale aj od začiatku pôsobenia na ministerstve. Sociálne veci boli v mojej gescii, či už išlo o ľudí v hmotnej núdzi, so zdravotným postihnutím, náhradnú starostlivosť, centrá pre rodinu, stále som to bola ja, ktorá to na ministerstve zastrešovala.

A keď boli k týmto témam požiadavky z prezidentského paláca, stretávala som sa s poradcami pani prezidentky pre sociálnu oblasť. Vedeli, ako fungujem, čomu sa venujem, aj to, aký mám charakter. Zrejme práve to zohralo svoju úlohu.

Radili ste sa s exministrom Krajniakom, či ísť do toho?

Neradila som sa s ním. Keď sa dozvedel, že som nominovaná do tejto funkcie, nijako mi nenaznačoval, čo mám robiť, a ani ma neodrádzal. Ale keby som bola egoistická a nebola kresťanka, práve preto, že som vedela, do čoho idem, tak by som to nebola zobrala.

Nestretli ste sa s výčitkami, že ste ako konzervatívne založená politička išli do vlády liberálnej prezidentky Čaputovej?

Očakávala som neprajnosť, no naopak, boli to veľmi príjemné reakcie, najmä z profesijných organizácií. Do úradníckej vlády zloženej z odborníkov som vstúpila autenticky ako odborník s konzervatívnymi hodnotami. Zložiť takúto vládu bolo jedinými riešením, ako z toho chaosu vyjsť von.

My kresťania by sme nemali zabúdať, že máme aj zodpovednosť. Niektoré veci bolia, ale musíme ich urobiť bez ohľadu na to, či vás bude niekto okrikovať, bude vám robiť zle a vo všetkom hľadať len chybu. Niekedy treba byť silný, premodliť to a ísť ďalej. Inej cesty niet.

Mimochodom, ako vnímate prezidentkino rozhodnutie znova nekandidovať za hlavu štátu?

Rešpektujem ho.

Aj v minulosti ste chodili na zasadnutia vlády – Matovičovej či Hegerovej. Keď to porovnáte so súčasnosťou, je to rozdiel?

Na zasadnutia vlády som ako druhá štátna tajomníčka nechodievala často, dokopy som bola na menej ako desiatich rokovaniach. Neviem to preto celkom objektívne zhodnotiť. Vždy je to o spôsobe vedenia rokovaní.

Ako ich vedie premiér Ódor v porovnaní so svojimi predchodcami?

Bez porovnávania môžem povedať, že pán premiér je dosť konštruktívny. Ak hovorím príliš zoširoka, čo ja zvyknem, tak ma uprace. (Smiech.) Ak treba niečo dôkladnejšie prediskutovať k danej problematike, zvolá ministrov, ktorých sa to týka. Rokovania vlády a diskusie na nich vedie veľmi efektívne.

S premiérom sa vám teda spolupracuje dobre?

Je to človek, ktorý načúva problémom ministrov a hneď aj nastaví proces, aby došlo k riešeniu. Vždy mám od neho uistenie, že vec, ktorú riešim, nepôjde do stratena, ale pracuje sa na nej a nastavený postup sa dodrží.

Soňa Gaborčáková. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Váš kabinet nedostal podporu ani od Sme rodina. Boris Kollár to vysvetľoval práve vágne napísaným programovým vyhlásením v sociálnej oblasti, teda tej vašej. Prekvapilo vás to, keď ste posledné tri roky boli práve vy nominantkou Sme rodina na rezorte za sociálne veci?

Hnutie Sme rodina chcelo od nás konkrétne záväzky v sociálnej oblasti, takpovediac cez odrážky. My to tak aj máme spísané, no nie každý rezort to tak pripravil. Aby bolo programové vyhlásenie jednotne napísané, len časť vecí je uvedená vo forme konkrétneho záväzku. Ale pán Kollár sa zároveň vyjadril, že by vládu podporil vtedy, keby jej chýbali len hlasy Sme rodina, čo tak vo výsledku nebolo.

Nebrali ste to teda osobne?

Nie, vôbec. Aj ja som skôr praktik, takže predsedovi parlamentu rozumiem.

Keď hovoríme o Sme rodina, zastavme sa pri kauze predsedu parlamentu Borisa Kollára, ktorý sa priznal, že v minulosti prefackal svoju partnerku a matku svojich dvoch detí. A dodal, že by to urobil znova a voči každému, kto by siahol na jeho deti. Ako sa k tomu ako ministerka rodiny staviate?

Osobne sa nechcem vyjadrovať k podobným politickým veciam ani byť rozhodcom. Ak vidíme násilie v rodinách a v nášmu rezortu podriadených organizáciách, okamžite reagujeme. Akékoľvek násilie je neprijateľné a neprípustné, ako ministerka mám k nemu nulovú toleranciu, no situácia sa musí vždy vyhodnocovať individuálne.

Aj vy to vnímate tak, že podobné tvrdenia, aké k tejto téme zaznievali, bagatelizujú fyzické násilie a budú mať vplyv na jeho vnímanie v rodinách?

Odpoviem na to ako odborníčka. Násilie nikdy nemožno bagatelizovať ani sa pri ňom zbavovať zodpovednosti, no situáciu treba vždy poriadne vyhodnocovať. Keď sa rodičia v rámci rodičovských konfliktov naťahujú a sporia, každý účastník hovorí svoju pravdu, no vždy treba vychádzať z faktov a zhodnotiť všetky uhly pohľadu. Prípad môže na konci objektívne vyšetriť len sociálnoprávna ochrana detí, polícia a zhodnotiť súd. Nehovoriac o tom, že sa aj tu pri každej medializácii zabúda na najlepší záujem dieťaťa.

Mal by Boris Kollár odstúpiť z postu predsedu parlamentu?

Na to nebudem odpovedať. Do tejto politickej šarvátky sa nijako zapájať nechcem.

Vaša vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že nebude otvárať citlivé kultúrno-etické témy. Pán premiér s ministrom zdravotníctva však nedávno otvorili tému potratovej tabletky. Ani vy to nevnímate ako morálnu tému?

Samozrejme, že to vnímam ako morálnu, kultúrno-etickú tému, ktorá však nie je v programovom vyhlásení vlády a na vláde to ani riešiť nebudeme.

Napriek tomu to chce minister zdravotníctva presadiť. Neprekáža vám to?

Ak to chce minister zdravotníctva urobiť, nesie za to plnú osobnú zodpovednosť. Keďže táto vec nejde cez vládu, ale cez rezort zdravotníctva, na ktorý nemám nijaký dosah, neviem to ani ovplyvniť. Nemám ani právo zasahovať do kompetencie iného ministra či angažovať sa v jeho rezorte.

Ako človek s konzervatívnym pohľadom na svet by ste mali problém s tým, keby túto tabletku zaviedla práve vaša vláda?

Pre mňa ide o jednu z vecí, ktorú osobne nemôžem prijať, nikdy ju ani neprijmem a je to pre mňa červená čiara. A keď bude treba, tak sa ozvem.

Krátko po svojom vymenovaní do rezortu ste museli čeliť kritike za „kauzu“ európskych grantov pre zvládanie príchodu ukrajinských utečencov, ktoré medzi ostatné organizácie, aj mnohé cirkevné, prerozdelí Nadácia otvorenej spoločnosti. Tá bola aj na Slovensku v minulosti financovaná Georgeom Sorosom, čo hneď proti vám využila opozícia a boli ste obviňovaná z toho, že idete peniazmi pre neziskovky bojovať proti slovenskej opozícii. Je faktom, že tento spôsob financovania celého projektu dohodol ešte váš predchodca Milan Krajniak a že obdobnú zmluvu práve s touto nadáciou v minulosti uzavrela aj Ficova vláda. Hodnotíte aj spätne ako správny postup prerozdeliť peniaze pomáhajúcim organizáciám podobným spôsobom?

Je mi ľúto, že sa táto téma spolitizovala, ostro odmietam tvrdenia opozície. Nie je sa veľmi k čomu znova vyjadrovať, zaznelo už dosť argumentov a nemá zmysel ani špekulovať, čo by bolo keby, ale je isté, že ak by tento projekt zastrešovala Slovenská katolícka charita, tak by sme o tejto „kauze“ asi ani nepočuli.

Výberové konanie urobil splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť a to, že to vyhrala nadácia, ktorú časť spoločnosti odsudzuje, s tým ja nič nespravím. Len pripomeniem, že peniaze dostanú všetky organizácie, charity, cirkevné spoločnosti, občianske združenia, ktoré pracovali na hraniciach pri pomoci ukrajinským utečencom.

Soňa Gaborčáková. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Premiér Ódor hovoril, že ste po tejto udalosti čelili vyhrážkam. O čo išlo?

Nechcem to konkretizovať ani sa viac k tomu vyjadrovať.

Keďže ste v minulých voľbách kandidovali za KDH zo 17. miesta, poslanec Tomáš Taraba to využil na útok voči KDH. V tomto smere však zaujala reakcia KDH, ktoré sa od vás hneď dištancovalo a nezastalo sa vás. Zarazilo vás to?

Ani k pánovi Tarabovi, ani ku KDH, ani k žiadnym politikom sa nebudem vôbec vyjadrovať. Ja som členkou žiadnej strany nikdy nebola a predpokladám, že ani nikdy nebudem.

Slovákov polarizuje aj samotná podpora ukrajinských utečencov. Mnohí hovoria, že na Ukrajincov myslí štát viac ako na Slovákov. Čo im odpovedáte?

Tak ako pomáhame Slovákom, pomáhame aj Ukrajincom. Aj oni môžu dostať príspevok v hmotnej núdzi, majú prístup aj k sociálnym službám, a ak prišlo osamelé dieťa bez sprievodu, je umiestnené v centre pre deti a rodiny, teda detskom domove. Za náš rezort nerobíme pre Ukrajincov nič navyše ako pre Slovákov a tak to budeme robiť aj naďalej.

Pochádzate zo severovýchodného Slovenska, kde zrejme cítite vyhranené naladenie Slovákov voči ukrajinským utečencom. Ako si vysvetľujete, že napriek všetkému, čo Ukrajinci prežívajú, majú mnohí voči nim negatívne nastavenie?

Neviem to celkom vyhodnotiť. Ale cítim, že v ľuďoch je priveľa nenávisti, potlačených emócií, ktoré si mnohí ventilujú práve týmto spôsobom.

V programovom vyhlásení vlády píšete, že „spoločnosť vie byť len taká silná a odolná ako jej najzraniteľnejšie skupiny“. Koho pokladáte za najzraniteľnejšiu skupinu Slovenska?

Sú to ľudia, ktorí si pre starobu, chorobu alebo neplnoletosť nedokážu pomôcť príjmom zo zárobkovej činnosti, teda sú to všetci tí, ktorí sa nedostali do ťažkej krízovej situácie vlastnou vinou. Akokoľvek ich môžete tlačiť, nech si pomôžu sami, nedokážu to. Toto je pre mňa najohrozenejšia cieľová skupina.

Chcete tiež lepšie nastaviť adresnú pomoc pre najzraniteľnejších, napríklad aj v prípade kompenzovania cien potravín. Akým spôsobom budete skupinu najzraniteľnejších vyberať, keď doteraz nám chýba napríklad jasné kritérium pre matky samoživiteľky, ktoré z toho dôvodu často prepadajú cez sieť pomoci?

Všetci tí, ktorí doteraz prepadli cez sito pomoci, sa môžu stále prihlásiť o inflačnú pomoc. Ale odkedy je táto možnosť spustená, veľa ľudí sa neprihlásilo, z čoho vychádza, že sme doteraz dobre cez naše registre identifikovali, kto pomoc naozaj potrebuje. Myslím si teda, že vieme pomoc dobre adresovať.

Takže matky samoživiteľky už cez schémy pomoci neprepadávajú?

Táto definícia je pre nás čoraz ťažším odborným problémom, ale už komunikujeme aj s občianskym združením pre pomoc samoživiteľom, aby nám pomohli definovať, kto presne samoživiteľom je. Je to ten, kto žije úplne sám s deťmi či so seniorom a nemá iný príjem? Alebo je to človek, ktorý oficiálne s nikým nežije, ale v skutočnosti to nie je pravda a len sa podieľa na prevádzkových nákladoch domácnosti? Zrejme pôjdeme do verzie, ako to funguje v zahraničí, že ten, kto splní kritérium samoživiteľa, sa aj úradmi odkontroluje.

Aby sme však prijali presné kritérium pre samoživiteľov, musíme to prediskutovať s ďalšími rezortmi. A potrebovali by sme následne prijať legislatívnu zmenu, čo v tomto parlamente už možné nebude, takže to len maximálne pripravíme pre môjho nástupcu.

Ako hodnotíte prijatie rodinného balíka minulou vládou, ktorý zvýšením daňového bonusu a rodinných prídavkov predstavuje 200 eur na dieťa?

Zvýšenie rodinných prídavkoch hodnotím ako správny krok, pretože dlhodobo neboli zvyšované. Čo sa týka daňového bonusu, vnímam, že istú cieľovú skupinu, ktorá zarába menej, môže demotivovať, že dostanú menej než tí, ktorí majú vyšší príjem, a teda dostanú od štátu viac.

Toto som aj ministerstvu financií namietala a pripomienkovala, osobne ani odborne s tým nie som stotožnená. Ak chceme ísť cestou zásluhovosti, vieme to pri daniach zaviesť aj iným spôsobom. Keď sme chceli cieliť opatrenia na podporu rodín s deťmi, pri daňovom bonuse sme mali ísť inou cestou.

Budete to chcieť opraviť?

My už legislatívne nemôžeme nič opravovať, ale mala by to byť strategická vec, ktorej by sa mala venovať nová vláda. Tá sa musí rozhodnúť, či uprednostní solidárnosť alebo zásluhovosť systému. Osobne by som v daňovom bonuse rada videla viac prvkov solidárnosti. Ale bez ohľadu na to ľudia skutočne dostanú viac a ako balík to hodnotím pozitívne. Mnohí rodičia už nemusia rozmýšľať, či dieťaťu kúpia papučky.

Soňa Gaborčáková. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Neprekážalo vám, ako sa prorodinný balík presadil?

Bol to politický proces, ku ktorému by som sa nerada vyjadrovala, keďže stojím na čele ministerstva ako odborník, nie politik. Nie som ani nominovaná politickou stranou.

Prečo hovoríte, že nie ste političkou, keď ste boli parlamentnou aj mestskou poslankyňou, politickou nominantkou na ministerstve práce a dnes ste ministerkou, čo je z povahy veci rovnako politická funkcia?

Napriek tomu nie som politička. Keby som bola politička, zasahovala by som do vnútornej politiky koalície, bola súčasťou koaličných rád a to som nikdy nebola.

Minister financií Horváth nevylúčil, že pri nastavení budúceho rozpočtu bude musieť dôjsť aj k istému osekávaniu plošnej sociálnej pomoci. Narážal zrejme aj na rodinný balíček. S tým počítate?

Neviem si reálne predstaviť, v akom marazme sú verejné financie, no myslím si, že čím viac peňazí do rodín dáme, tým viac zostanú na Slovensku a pomôžu ľuďom zvládať krízy, ktorým čelíme.

Ekonóm a expert Progresívneho Slovenska Tomáš Hellebrandt tvrdí, že slovenské dôchodky sú v pomere k HDP privysoké. Aj vy si ako odborníčka myslíte, že je na mieste znižovať ich?

Nebudem sa k politikom a ich predvolebným nápadom vyjadrovať, to by som nič iné nerobila. Oni musia prevziať zodpovednosť za to, čo hovoria. Kým som tu ja, žiadne dôchodky sa určite znižovať nebudú.

Moje kroky v rezorte zatiaľ zvyšujú podporu pre sociálne služby, keďže sme mimoriadne zvýšili na tento aj budúci rok finančné príspevky na poskytovanie sociálnych služieb, ktoré sa môžu použiť na zvýšenie platov zamestnancov, ďalej opatrovateľský príspevok aj príspevok na osobnú asistenciu.

Minulý rok vláda zvýšila platy sestrám len v nemocniciach, v sociálnych zariadeniach nie. Budú tieto vaše mimoriadne injekcie stačiť na to, aby vám sestry neodchádzali do nemocníc?

Kým som tu, chcem zastabilizovať sociálne služby. Počas môjho štvormesačného pôsobenia dávam už druhýkrát injekciu do sociálnych služieb a zároveň sanujem personál i klientov v zariadeniach. Verím, že to pomôže, hoci vnímam, že si aj pracovníci v sociálnych službách zaslúžia viac. Udávam trend, ale závisí to aj od budúcej vlády, čo bude jej prioritou. My rozpočet so zreteľom na sociálne služby pripravíme, ale nová vláda to môže zmeniť.

Máte dáta o tom, či sa za vášho pôsobenia na ministerstve začali z Rakúska vracať slovenské opatrovateľky?

Takýto prieskum ani štúdiu nemáme. Osobne však minimálne na východe, kde žijem, vidím zmenu. Keď si to porovnám s obdobím spred pár rokov, ženy sú teraz viac doma pri rodinách. Ale vnímam aj od nich tlak na naše mzdy. Určite by túto prácu robili aj na Slovensku, keby bola lepšie ohodnotená, preto sa snažím v tomto smere urobiť maximum.

A vďaka plánu obnovy by sme mohli presadiť aj nový model financovania sociálnych služieb viazaný na konkrétneho človeka, na základe ktorého by v závere mohlo ostať viac žien doma. Starnutie populácie je obrovská výzva pre Slovensko, ktorej musíme čeliť.

Ste členkou úradníckeho kabinetu, ktorý po predčasných voľbách skončí. Čo by ste pokladali za úspech tohto kabinetu nad rámec vášho rezortu?

Keby sa na vláde dialo to, čo v parlamente, bolo by to neudržateľné. Niekto musí aj doťahovať veci, nerobiť len politické šarvátky a nenechať po sebe potopu. Táto vláda má zmysel už len preto, že sa nesústreďuje na to, aby bola po voľbách zvolená, ale sústreďuje sa najviac na to, čo je skutočne potrebné. Pre mňa je alfou a omegou zraniteľný človek, ktorý si nedokáže zabezpečiť živobytie príjmom z objektívnych dôvodov.

Do parlamentu ste sa dostali v roku 2016 na kandidátke OĽaNO, v roku 2020 ste doň kandidovali za KDH. Následne si vás vybral ako štátnu tajomníčku Milan Krajniak zo Sme rodina. Už viete, koho budete voliť?

Tak ako mnohí, neviem ani ja. Potrebujem ešte priestor vyhodnotiť si, ktorá strana čo ponúka, či nejde len o populizmus a osočovanie, ale či má aj systémový plán pre danú oblasť na ďalšie desaťročie, skadiaľ na to chce vziať peniaze a či sa s týmto programom dokážem stotožniť.

Aj vy sa bojíte o stav demokracie po predčasných voľbách?

Takto sa nad tým nezamýšľam, momentálne riešim také otázky rezortu, že nemám na to ani čas.