Grant pre ukrajinských utečencov Gaborčákovej rezort podporí cez Sorosovu nadáciu neziskovky aj cirkevné charity

Aktualizované 8. júna o vyjadrenie ministerky práce

V atmosfére, keď takmer 70 percent Slovákov nie je ochotných znížiť si svoju životnú úroveň na úkor ukrajinských utečencov, prišla informácia o grante ministerstva práce pre ukrajinských odídencov a ich integráciu na slovenskom území.

Rezort, ktorý v rámci úradníckej vlády vedie Soňa Gaborčáková, poskytne milióny eur na projekt, ktorý bude manažovať šesť nezávislých nadácií pod vedením Nadácie otvorenej spoločnosti.

Konzorcium tvorí tiež Nadácia Ekopolis, Nadácia pre deti Slovenska, Nadácia Centra pre filantropiu, Nadácia Pontis a Socia – Nadácia na podporu sociálnych zmien. Každá nadácia zo spomínaného konzorcia získa 3,5 milióna eur.

Opozícia na čele so šéfom Smeru Robertom Ficom vraví, že peniaze odklepla „prezidentkina vláda pre inštitúciu, ktorá ju vychovala“. Zuzana Čaputová v minulosti pracovala pre organizáciu Via Iuris, ktorá získavala finančné prostriedky aj z Nadácie otvorenej spoločnosti. Tá je súčasťou rodiny nadácií známych ako Open Society Foundations, ktorých zakladateľom je filantrop a finančník George Soros.

„Chcel by som požiadať pani prezidentku, aby sa oficiálne vyjadrila k rozhodnutiu vlády, ktorú postavila, nadeliť Sorosovej nadácii 21 miliónov eur,“ vyhlásil Fico na utorkovej tlačovej konferencii. Smer zároveň bude iniciovať mimoriadnu schôdzu Národnej rady, na ktorej chce o týchto otázkach hovoriť.

Hoci opozícia hovorí o 21 miliónoch eur, ministerstvo poskytne na projekt nižšiu sumu. Zvyšné financie si pokryjú nadácie z vlastných zdrojov.

„Celková alokácia nenávratných finančných prostriedkov určených na podporu projektu pre mimovládne neziskové organizácie je v maximálnej výške 13 miliónov eur,“ uviedlo ministerstvo práce.

Financie získajú aj spätne

Financie sú podľa rezortu určené „na výdavky súvisiace s humanitárnymi a integračnými aktivitami, ktoré doposiaľ samosprávy a mimovládne organizácie financovali z vlastných zdrojov“. Ide tiež o podporu v prospech žiadateľov o azyl a azylantov z Ukrajiny, a to do konca roka 2023.

Podľa Nadácie otvorenej spoločnosti je „národný projekt spoločnou odpoveďou štátu a neziskového sektora na krízovú situáciu, ktorú od 22. februára 2022 vyvoláva ruská vojenská agresia na Ukrajine“.

Od vlaňajšieho ruského vpádu na Ukrajinu v podstate neexistoval štátom riadený mechanizmus na financovanie integračných aktivít či procesov na zvládanie migrácie na hraniciach. Mimovládne, ale aj cirkevné organizácie či samosprávy financovali tieto aktivity z vlastných zdrojov. Prípadne dostali peniaze z medzinárodných rozvojových organizácií, ako je Unicef či úrad OSN zaoberajúci sa utečencami.

V rámci súčasného projektu budú mať možnosť získať finančné zdroje aj spätne, ak pomáhali alebo pomáhajú ukrajinským odídencom.

„Pre mimovládne organizácie a tiež účelové zariadenia cirkví je tento projekt unikátnou príležitosťou získať finančné zdroje za svoju minulú činnosť s odídencami z Ukrajiny, ale tiež zvýšiť jej rozsah a pozdvihnúť kvalitu integračných aktivít v budúcnosti,“ reagovala v stanovisku Nadácia otvorenej spoločnosti.

O finančné prostriedky sa môžu uchádzať všetky mimovládne organizácie zaregistrované na Slovensku vrátane Slovenského červeného kríža, cirkevných organizácií a náboženských spoločností, občianskych združení, nadácií či neziskových organizácií.

Z grantu podporia aj cirkevné organizácie

Ministerstvo práce tvrdí, že konzorcium nadácií, ktoré dostalo financie na projekt, „proaktívne oslovilo 331 mimovládnych neziskových organizácií“, čiže potencionálnych žiadateľov.

Aktuálne je do projektu oficiálne zapojených 86 subjektov. V rámci prvého kola výzvy sú schválenými žiadateľmi napríklad Bratislavská arcidiecézna charita, Spišská katolícka charita, diecézne charity v Nitre, Rožňave či Žiline alebo aj Medzinárodná asociácia lekárov a zdravotníkov na Slovensku či napríklad nezisková organizácia Áno pre život.

„Prvýkrát v histórii Slovenska štát využíva konzorcium nadácií, ktoré v tomto prostredí pracujú už niekoľko desaťročí a majú skúsenosti s prerozdeľovaním zdrojov na rozličné účely,“ načrtla hovorkyňa rezortu práce Kristína Korenková.

Paralelne so spomínaným grantom existuje aj „zrkadlový projekt“, ktorý poskytne finančné príspevky aj samosprávam. Realizáciu tohto projektu zastrešuje implementačná agentúra na ministerstve práce.

Robert Fico bez dôkazov vyhlásil, že financie budú organizácie používať proti Smeru. „Sme presvedčení, že peniaze budú použité na neférový boj proti Smeru-SSD a ostatnej časti opozície, ktorá má na veci rovnaký názor, ako máme my,“ uviedol Fico. „Urobia všetko pre to, aby s peniazmi od Sorosa porazili slovenskú opozíciu,“ dodal šéf Smeru.

Ministerstvo rázne odmietlo tvrdenia o účelovosti finančného príspevku. „Ministerka práce Soňa Gaborčáková rázne odmieta medializované tvrdenia alternatívnych médií, že rezort účelovo finančne podporil jedinú nadáciu z celého mimovládneho sektora, konkrétne Nadáciu otvorenej spoločnosti. Rovnako zavádzajúce sú aj tvrdenia o výške poskytnutých finančných prostriedkov,“ reagovalo pre denník Postoj ministerstvo práce.

(doplnené 8. júna) Neskôr na sociálnej sieti reagovala aj priamo ministerka práce. „Ide o lživé vyjadrenia, ktoré skresľujú realitu a majú negatívne dopady na úsilie desiatok charitatívnych a mimovládnych organizácii, ktoré za posledný rok pomohli tisícom ľudí utekajúcich pre vojnou. Aj keď na zverejnenej zmluve o nenávratný finančný príspevok figurujem ako ministerka, míľniky daného projektu sa transparentne realizujú od decembra 2022,“ uviedla Gaborčáková.

Tému otvorili extrémisti, Smer a SNS

Ako prvý si zmluvu o poskytnutí príspevku všimol extrémista Daniel Bombic, ktorý na Telegrame na 55-tisícovom účte vystupuje pod menom Dany Kollar.

Informáciu od neho prebrali viacerí politici. Témy sa okamžite chopil šéf hnutia Republika Milan Uhrík, podpredseda Smeru Ľuboš Blaha či bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý pravidelne stojí po boku Roberta Fica na tlačových konferenciách.

Finančný príspevok na sociálnej sieti komentoval aj Tomáš Taraba zo strany Život, ktorý sa dohodol na spolupráci s SNS a pôjde do volieb na kandidátke Andreja Danka.

Taraba využil grant na útok voči KDH. Kresťanskí demokrati tak podľa neho vstúpili do „progresívnej vlády Zuzany Čaputovej“, pri ktorej odmieta „akékoľvek tendre a veľké záväzky v mene Slovenskej republiky“.

Poslanec Taraba hovorí, že by sa mal „každý kresťanský a konzervatívny volič otočiť KDH chrbtom“.

KDH sa od Gaborčákovej dištancovalo

Hnutie KDH sa ohradilo voči tvrdeniam Tomáša Tarabu s tým, že súčasná ministerka spravodlivosti nie je nominantkou hnutia.

„Ostrá kampaň sa ešte nezačala, podlé útoky už áno. Pán Taraba označil členku úradníckej vlády Soňu Gaborčákovú za ministerku KDH a na sociálnych sieťach to šíri ako holý fakt. Je to lož. Soňa Gaborčáková nie je a nikdy nebola členkou KDH. Na ministerstve bola nominantkou strany Sme rodina,“ napísalo KDH v stanovisku.

Kresťanskí demokrati dodali, že faktom zostáva iba to, že Gaborčáková bola v roku 2020 na kandidátke KDH ako nezávislá.

„KDH nemá žiadny vplyv na to, či niekto v úradníckej vláde je alebo nie je, a ohľadom jej zloženia nebolo (na rozdiel od iných strán) súčasťou žiadnych rokovaní,“ uviedlo hnutie Milana Majerského.