Kauza so Sorosovou nadáciou
Keď Fico kritizuje dnes to, čo on sám robil včera
Čo robiť, aby si tu šéf Smeru do septembra nešiel spanilú jazdu.

Foto: TASR/Jakub Kotian
Robert Fico opäť potvrdil, že je majstrom v konštruovaní alternatívnej reality, ktorú následne dokáže s úspechom využiť v politickom boji.
Predvčerom to dotiahol takmer k dokonalosti, keď vyrobil hrozbu pre opozíciu z niečoho, s čím ešte pred pár rokmi nemal žiaden problém.
Ale po poriadku. Fico obvinil „Čaputovej vládu“ z toho, že dala takmer 22 miliónov eur Nadácii občianskej spoločnosti spojenej s finančníkom Georgeom Sorosom, a v tejto súvislosti formuloval obavu, že tieto peniaze budú použité na „likvidovanie a krágľovanie“ opozície. Toľko Ficova realita.
Teraz aká je skutočnosť. Faktom je, že rezort práce sociálnych vecí a rodiny získal možnosť využiť európske peniaze na to, aby si mimovládne organizácie spätne kompenzovali svoje náklady pri pomoci utečencom z Ukrajiny.
Keďže prerozdelenie týchto peňazí si na ministerstve vyhodnotili ako administratívne pomerne náročnú záležitosť, rozhodli sa peniaze dostať k jednotlivým mimovládkam prostredníctvom konzorcia šiestich nadácií, ktoré s tým majú skúsenosť.
Okrem Nadácie otvorenej spoločnosti sú ďalšími členmi konzorcia ešte Nadácia Ekopolis, Nadácia pre deti Slovenska, Nadácia Centra pre filantropiu, Nadácia Pontis a Socia – Nadácia na podporu sociálnych zmien. Každá nadácia zo spomínaného konzorcia získa 3,5 milióna eur.
Ministerstvo poskytne na tento projekt 13 miliónov z európskych peňazí, zvyšok tvoria vlastné zdroje nadácií.
Nadácie si však tieto peniaze nenechajú pre seba, ale prerozdelia ich konkrétnym mimovládnym organizáciám, ktoré sa podieľali na pomoci utečencom z Ukrajiny. Momentálne existuje 86 žiadateľov, medzi nimi aj viaceré cirkevné charity. Napríklad Bratislavská arcidiecézna charita, Spišská katolícka charita, diecézne charity v Nitre, Rožňave či Žiline.

Robert Fico bez dôkazov tvrdí, že cez projekt pod vedením Nadácie otvorenej spoločnosti chcú peniazmi „poraziť slovenskú opozíciu“.
Takýto model prerozdeľovania peňazí bol zvolený ešte za úradovania ministra Milana Krajniaka, ktorý nemá ani dnes problém sa k nemu prihlásiť. Preto útoky poslanca Tomáša Tarabu na aktuálnu ministerku Soňu Gaborčákovú a prostredníctvom nej aj na KDH sú úplne mimo reality.
Obdobný model, keď štát využil na prerozdelenie peňazí mimovládnym organizáciám nejakú nadáciu, navyše v minulosti využila aj vláda, na ktorej čele stál Robert Fico. Prerozdeľovateľom bola dokonca tá istá Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorú dnes šéf Smeru podozrieva z úkladov voči opozícii.
V roku Ficova 2015 vláda odobrila vyčlenenie 500-tisíc eur zo zdrojov štátnej spoločnosti TIPOS, ktoré boli poskytnuté siedmim organizáciám poskytujúcim pomoc počas utečeneckej krízy. Správcom a prerozdeľovateľom týchto peňazí bola Nadácia otvorenej spoločnosti a podporu z tejto sumy napríklad získali aj Diecézna charita v Nitre, Slovenská katolícka charita, Vysoká škola zdravotníctva sv. Alžbety či Spoločenstvo Ladislava Hanusa na projekt Kto pomôže?.
V tejto chvíli by sme to mohli uzavrieť s tým, že o žiadnu kauzu nejde a rezort práce a sociálnych vecí len na prerozdelenie peňazí mimovládnym organizáciám využil model, ktorý tu už v minulosti fungoval.
Lenže celý tento príbeh má aj silnú politickú rovinu.
Manipulácie Roberta Fica sú čoraz nehanebnejšie a problémom je, že mu veľmi dobre politicky fungujú. Zvyšok politického spektra si musí klásť otázku, ako na ne reagovať.
Určite nebude fungovať, keď politici ponechajú vyvracanie Ficových účelových výmyslov len na médiá, analytikov či rôznych teoretikov z oblasti krotenia hoaxov. Na politika takého rangu, ako je šéf Smeru, sa tiež nedá reagovať iba slabučkými tlačovými vyhláseniami, ktoré zapadnú v pene dní.
Fico je v existenčnom politickom zápase a vypúšťanie manipulácií používa ako silnú predvolebnú zbraň. Nad jeho metódami síce môžeme ohŕňať nosom, ale príliš nám to nepomôže.
Tak ako je vyrábanie alternatívnej reality silným nástrojom Ficovej volebnej kampane, malo by sa jej demaskovanie stať dôležitou súčasťou predvolebných stratégií politickej konkurencie Smeru.
Bez toho, aby sa do vyvracania Ficových nezmyslov plnou váhou a energiou zapojili štáby a lídri ostatných politických strán, hrozí, že si tu šéf Smeru do septembra pôjde spanilú jazdu.