Keď Západ uvažuje, ako Putinovi zachovať tvár, Východ má dôvod na obavy

V denníku Politico vyšiel zaujímavý text, ktorý sa snaží poodkryť uvažovanie kľúčových európskych lídrov o riešení konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Francúzsky prezident Macron, nemecký kancelár Scholz a taliansky premiér Draghi sa podľa Politico obávajú toho, čo Macron nazýva „ponížením“ Ruska. Hoci všetky tieto štáty solidarizujú s Ukrajinou aj jej vo vojne pomáhajú, z prípadného ukrajinského vojenského úspechu, ktorý dnes už vôbec nevyzerá ako úplná utópia, majú predsa len strach.

Francúzsky prezident otvorene hovorí o tom, že takéto poníženie Ruska by spôsobilo sériu nových problémov. Obavy západných štátnikov vyplývajú z toho, že prípadné ukrajinské víťazstvo by mohlo destabilizovať Rusko, urobiť ho ešte menej predvídateľným a oddialiť normalizáciu energetických vzťahov.

Aj preto sa v berlínskych či parížskych diplomatických salónoch začína čoraz viac uvažovať o riešení konfliktu, ktoré by Vladimirovi Putinovi umožnilo zachovať si tvár. Hoci by to aj Ukrajinu stálo stratu nejakého územia.

Politico odkazuje napríklad na telefonický rozhovor medzi Olafom Scholzom a Vladimirom Putinom, v ktorom sa ho nemecký kancelár podľa vlastných slov snažil prinútiť k trom krokom, z nich jedným bolo čo najrýchlejšie uzavretie prímeria. Stiahnutie ruskej armády z ukrajinského územia medzi nimi nebolo.

Podobne taliansky premiér Mário Draghi po rokovaniach vo Washingtone vyhlásil, že je čas začať uvažovať o mierovej dohode. „Dohodli sme sa, že musíme pokračovať v podpore Ukrajiny a vyvíjať tlak na Moskvu, ale aj sa začať pýtať, ako nastoliť mier,“ povedal Draghi novinárom a dodal, že toto úsilie musí zahŕňať aj Ukrajinu.

Skutočnosť, že najvyšší predstavitelia troch najvplyvnejších krajín Únie zaujali totožné stanovisko k mierovým rokovaniam práve v čase, keď Ukrajina začína mať na bojisku prevahu, podľa Politico naznačuje, že trojica lídrov sa snaží Ukrajinu dotlačiť k vyjednávaniam.

Na takéto úvahy jednoznačne reagoval prezident Zelenskyj s tým, že jeho krajina jednoznačne trvá na tom, aby ruská armáda opustila ukrajinské územie. „Nezaplatíme za zachovanie Putinovej tváre svojím územím. Bolo by to nespravodlivé,“ povedal pre taliansku verejnoprávnu televíziu.

Téma, ktorú otvorilo Politico, nás stavia pred niekoľko vážnych otázok. Nie preto, že západní lídri začínajú intenzívne riešiť, ako túto vojnu ukončiť. To je úplne legitímne a skôr či neskôr k tomu muselo dôjsť.

Problémom je spôsob, ako o tomto riešení uvažujú. Ten by mal celú strednú a východnú Európu vzbudiť k ostražitosti.

Nejde pritom len o morálny rozmer operácie na zachovanie Putinovej tváre za cenu špinavého obchodu s Ruskom na úkor Ukrajiny.

Takéto uvažovanie má v sebe zakódované aj geopolitické riziká.

Ak Západ Ukrajinu prinúti k mieru v čase, keď ani zďaleka nie je vojensky porazená, a k tomu akceptuje, že Rusko si odtrhne kus jej územia, tak Kremľu sa opäť potvrdí, že jeho modus operandi funguje. A v budúcnosti po ňom môže siahnuť znovu. Či už opäť voči Ukrajine, alebo aj niekomu inému.

Zároveň platí, že rizikom nemusí byť iba potenciálny rozvrat v Rusku, ale aj možná destabilizácia Ukrajiny. Vôbec sa nedá vylúčiť, že súčasné ukrajinské vedenie by malo väčší problém ustáť vnútený špinavý kompromis ako diktátor Putin vojenský neúspech.

Ukrajinská spoločnosť je iná ako ruská, kde už dlhý čas funguje tvrdý autoritatívny režim a masy sú denne masírované propagandou, ktorá aj prehru dokáže podať ako víťazstvo.

Zelenskyj a súčasný ukrajinský establišment by mohli mať s obhájením vnúteného a pre Ukrajinu ponižujúceho mierového riešenia veľký problém. Možné riziko búrlivej reakcie frustrovanej ukrajinskej verejnosti je tiež fakt, ktorý treba brať do úvahy.

Najmä štáty v susedstve Ukrajiny si ho, na rozdiel od Berlína či Paríža, nemôžu dovoliť ignorovať.

Foto: TASR/AP