Marek Števček Skoršie voľby rektora sú našou poslednou zbraňou proti vysokoškolskej novele

Tento týždeň Akademický senát Univerzity Komenského rozhodol, že voľba nového rektora sa uskutoční o niekoľko mesiacov skôr, ako bývalo zvykom v minulosti. Najstaršia a najväčšia slovenská univerzita tak bude voliť nové vedenie podľa aktuálnych pravidiel a vyhne sa tak novým podmienkam, ktoré by mohla priniesť novela vysokoškolského zákona. Tá by umožnila pri voľbe rektora spolurozhodovať aj ľuďom mimo univerzity, čo viaceré vysoké školy považujú za neprijateľné.

Voči reforme vysokých škôl protestujú už vyše roka, poslanci v parlamente ju budú schvaľovať na marcovej schôdzi. Rektor UK Marek Števček vysvetľuje, prečo sú od začiatku zásadne proti navrhovaným zmenám, či je pravda, že študenti boli zastrašovaní, aby novelu nepodporovali, a či je šanca, aby k nej vysoké školy ešte zmenili postoj. Hovorí aj o tom, čo sú podľa neho skutočné problémy slovenských univerzít, prečo odchádza veľká časť študentov mimo Slovenska a prečo len ťažko dokáže prilákať na školu odborníka zo zahraničia.
 

O novele vysokoškolského zákona sa vedú ostré spory už viac ako rok. V pondelok viaceré vysoké školy protestovali formou prerušenia výučby. Naozaj nebolo možné, aby sa za tie dlhé mesiace našlo riešenie, ktoré by bolo prijateľné pre obe strany, a nepoužili ste takúto radikálnu formu protestu?

My sme sa o to snažili. Ak tu niekto nebol ochotný robiť kompromisy, bolo to ministerstvo školstva. Osobne som absolvoval nespočetné množstvo debát a mediálnych výstupov, boli sme tomu otvorení. Spôsob komunikácie zo strany ministerstva bol však veľmi nešťastný.

Bola vytvorená aj tzv. kontaktná skupina, kde sa mali nájsť riešenia. My sme však nikdy nevideli ani len zápis z jednotlivých stretnutí, a teda to, k čomu sme dospeli. Jedného dňa sme zrazu ostali prekvapení, keď sa novela ocitla v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Prečo prekvapení? Pokiaľ si pamätáme, ministerstvo avizovalo, že tam novelu posunie a bude sa o nej ďalej diskutovať…

Bolo to prekvapenie pre všetkých členov kontaktnej skupiny a akademickej obce. Ocitlo sa to v pripomienkovom konaní v znení, ktoré nikto z nás neodsúhlasil. Dali nám o tom vedieť len asi dvadsaťštyri hodín vopred.

Keď hovoríte o nešťastnej komunikácii, nemôžu za ňu skôr predstavitelia univerzít, ktorí ešte pred zverejnením návrhu novely používali mimoriadne tvrdé vyjadrenia na adresu ministerstva? Zaznievali výhrady o politizácii, snahe vziať akademické slobody a prirovnávali ste to k obdobiu mečiarizmu. Akoby ste ani nedali priestor baviť sa o jednotlivých problematických bodoch, ale okamžite ste to zmietli zo stola. Nebola to zbytočná hystéria?

Určite nie, nevidel som ani náznak hystérie. Ak vám predložia nosnú myšlienku, s ktorou zásadne nesúhlasíte, čo iné vám ostáva, ako zásadne vyjadriť nesúhlas? Myslím, že sme komunikovali pomerne vecne. Ak vám však niekto siaha na jednu z mála vecí, ktorá v tomto štáte funguje, nechápem, prečo to robí a chce to zničiť.

Vysokoškolský zákon Študenti protestujú, Gröhling ho nestiahne. Čo hovoria na reformu odborníci?

Adam Takáč

Odpovedajú v ankete Radomír Masaryk, Renáta Hall, Eugen Zeleňák, Vladimír Šucha a Ľudovít Paulis.

Najspornejším bodom novely je voľba rektora. Tá sa po stredajšom rozhodnutí akademického senátu uskutoční už v máji. Netajíte sa tým, že je to preto, aby ste obišli podmienky voľby, ktoré by stanovil nový zákon, ak by vstúpil do platnosti. Nevysiela to zlý signál pre verejnosť?

Nevidím na tom nič zlé. Prečo by to bolo v neporiadku?

Nie je to účelový ťah, aby sa pri voľbách išlo podľa starých pravidiel?

Neexistuje žiaden presne určený dátum toho, kedy sa mali voľby konať. Je to „fake“, ktorý sa tu vo verejnej diskusii vytvára. Zákon ani predpisy univerzity nám predsa neurčujú, kedy presne sa majú voľby konať. Môj mandát sa končí v januári budúceho roka, nikde však nie je stanovené, že sa rektor nemôže voliť už na jar.

V minulosti to však takto nebolo, voľby sa vždy konali v novembri…

To je síce pekné, ale my sme si tu nevymysleli novelu, ktorá je teraz na stole. Iba na ňu reagujeme. A áno, je to naša forma protestu.

Táto novela má tendenciu pochovať slovenské školstvo a nám neostali iné zbrane, ktoré by sme mohli použiť. A ak by aj zákon prešiel, voľba by sa i tak neuskutočnila v čase, ako to bolo v minulosti. To si nikto neuvedomuje? Nekonala by sa v novembri.

No veď práve, bola by neskôr a aj iní kandidáti by mali viac času na rozhodnutie a prípravu.

Ale prosím vás, to sú také nezmysly.

Naozaj to nie je nefér voči iným kandidátom?

Kandidoval som pred pár rokmi a naozaj si myslíte, že som čakal, kým sa voľba zverejní, a až potom som začal o tom uvažovať?

Áno, ale šesť mesiacov je dosť dlhý čas, ktorý sa potenciálnym kandidátom zvonka zoberie.

Absolútne nesúhlasím. Komu sa čo zoberie?

Čas.

Aký a načo?

Na prípravu, je predsa prirodzené, že ho kandidáti, najmä tí, ktorí nie sú zabehnutí v štruktúrach univerzity, pred voľbami potrebujú.

Ak niekto potrebuje trištvrte roka času na prípravu, aby kandidoval za rektora, tak nech radšej nekandiduje. Po prvé, nemal by to byť predsa človek, ktorý sa jedného dňa zobudí a povie si, že ide kandidovať za rektora. A po druhé, ak má taký úmysel, tak by mal byť oboznámený s univerzitným prostredím a jeho problémami. A opakujem, každý vie, že sa mandát rektora končí 31. januára 2023. Nevidím v tom žiaden problém.

Ste už rozhodnutý, či budete kandidovať opäť?

Všetko, čo som chcel zatiaľ povedať, som povedal.

Odrádzajú vás od toho udalosti z uplynulého roka?

Odporcovia nášho postoja k novele hovoria, že nám ide o teplé miestečká a snahu zabarikádovať sa. To si fakt myslíte, že je to také terno byť rektorom univerzity?

Asi to nie je málo prestížna funkcia.

Naozaj? Vezmite si, čo všetko som musel za posledné obdobie zvládnuť. Trúfam si povedať, že žiaden rektor v novodobej histórii nečelil takýmto výzvam. Keď som nastúpil, okamžite ma na niekoľko mesiacov zamestnala príprava storočnice univerzity. Potom sme sa trochu nadýchli a prišla pandémia a po nej boj s novelou zákona. Neskôr prišla redukcia financií pre vysoké školy, následne nárast cien energií. A my tu riešime voľby rektora na UK.

Možno by sa neriešili, keby neboli protesty proti novele a voľby by sa nepresunuli o pol roka skôr. V každom prípade, skúste vysvetliť, prečo je podľa vás problém, že by po novom mohli rektora voliť aj ľudia, ktorí nie sú súčasťou univerzity.

Ide o principiálny postoj, ktorý hovorí, že ak má byť raz niečo spravované samosprávne a máme mať v tom autonómiu, tak je neprípustné, aby do voľby zasahoval ktokoľvek zvonku. Toto sú princípy vysokého školstva v Európe.

Často používam príklad: čo by bolo samosprávne na tom, ak by sme si primátora Bratislavy volili tak, že by isté percento hlasov mal mať štát alebo iný externý subjekt? V prípade Univerzity Komenského by mali členovia správnej rady v tejto veci sedemnásť členov.

Čo je asi len pätina z celkového počtu hlasujúcich.

Pozrite si výsledky volieb z minulosti. Je to presne ten jazýček na váhach, ktorý rozhoduje o konečnom výsledku. A je mi úplne jedno, či je to pätina alebo desatina z celkového počtu hlasujúcich. Porušuje sa tým princíp samosprávy.

Pri protestoch voči novele často zaznievalo, že sa porušujú princípy akademickej slobody. Obhajcovia novely však tvrdia, že akademickou slobodou nie je riadenie univerzity a nie je to nedotknuteľné.

Ak by ste čítali vysokoškolský zákon, vedeli by ste, že medzi akademické slobody patrí právo voliť si svojich reprezentantov.

Čo vám nikto neberie, len sa voľba rozšíri o hlasy správnej rady.

Ak je raz akademickou slobodou voliť si svojich reprezentantov, tak akýkoľvek externý prvok na to nemá mať dosah.

Ale najmä, my nekritizujeme iba voľbu rektora a dekanov, problém je oveľa komplexnejší. To, čo je na novele absolútne najhoršie, je štruktúra a deľba kompetencií. To je kameň úrazu, no úplne sa na to zabúda. Správna rada by po novom mala na univerzite rozhodovať takmer úplne o všetkom. Presne týmto sa stráca prvok samosprávnosti. Nebudeme môcť rozhodovať o rozpočte či metodike delenia dotácií.

Tá však o tom bude rozhodovať na návrh rektora.

Áno, ale kompetencie, ktoré mal akademický senát, sa novelou na univerzitnej úrovni derogujú a na fakultnej úrovni sa tento inštitút úplne zruší.

Zástupcovia študentov hovorili o tom, že vysoké školy na nich tlačili a zastrašovali ich, aby nevyjadrovali novele podporu.

Kto to tvrdí?

Študentská rada vysokých škôl.

Áno, ale to nie sú zástupcovia Univerzity Komenského. To, že to tvrdí študentská rada, je ich problém, no zástupcov z našej univerzity som o tom hovoriť nepočul, naopak, ohradili sa voči tomu. Naša študentská časť akademického senátu prijala stanovisko, že naďalej podporuje boj proti novele. Ani vo všeobecnosti som nezaregistroval prípad nátlaku, nieto ešte niečo konkrétne.

Vyčítalo sa vám aj to, že ste akoby jednou z hlavných tvárí protestov a nie je to tak čisto študentská iniciatíva.

Čo je na to zlé? Nerozumiem tomu. Veď tu ide o akademickú obec a ja som tiež jej členom.

Poďme ešte k ďalšiemu zámeru nového zákona. Zmeniť by sa mala aj voľba dekanov fakulty, kde by mal mať väčšie slovo samotný rektor prostredníctvom výberového konania. Zámerom je, aby sa zlepšila súčinnosť medzi rektorom a jednotlivými fakultami. Čo je na tom zlé?

Rozumiem tomu argumentu, no bytostne nesúhlasím s tým, aby to tak bolo. A tým dávam podľa mňa najväčší dôkaz toho, že mi nejde o moje teplé miestečko. Ak by som to bral takto, tak sa hlásim prvý a poviem, že chcem všetky tieto kompetencie a budem tu rozhodovať ako autokrat. Moje presvedčenie je však také, že rektor nie je nič viac a nič menej ako ostatní.

Nie je správne, aby sa takáto moc koncentrovala v rukách jedného človeka, nech je to ktokoľvek. Legitimita akademickej samosprávy má prichádzať zdola a nie centralizovane zvrchu. Áno, ak zákon prejde, rektor bude mať viac kompetencií ako doteraz, no jeho legitimita bude oslabená tým, že sa bude odvodzovať aj externým prvkom, teda správnou radou.

Často spomínaným bodom novely je aj vytvorenie tzv. funkčných miest. Ide o to, že miesta profesorov a docentov by mohli obsadzovať aj odborníci bez toho, aby museli mať na to titul zo slovenskej vysokej školy. Nie je to pozitívny krok, ktorý môže otvoriť dvere pre expertov vrátane tých zo zahraničia?

Samo osebe to nie je zlý návrh. Prekáža nám však, že nenápadnou vetičkou si ministerstvo presadzuje, aby mohlo vnútorným predpisom určiť, kto môže vykonávať funkciu vysokoškolského učiteľa. Opäť je to centralizácia, ktorá sa tu diala v časoch socializmu.

Nemá to posudzovať odborná komisia?

Áno, ale ministerstvo si to právo osobuje samo pre seba. Takisto sa o tom málo hovorí, pritom ide o veľmi nebezpečný nástroj, vďaka ktorému si to ministerstvo môže určovať samo.

Kto má byť ten orgán, ktorý o funkciách vysokoškolských učiteľov rozhodne?

Nezávislá akreditačná agentúra pre vysoké školstvo. No zrazu sa tvrdí, že to má robiť ministerstvo. Načo potom agentúru máme? Veď preto sme ju zriaďovali na základe európskych odporúčaní. Trváme na tom, aby to neposudzovali štátni úradníci, ale skutočne nezávislý orgán.

Je vlastne niečo, čo sa vám na návrhu zákona páči?

My sme netvrdili, že v novele nie sú aj dobré veci. Niekoľko z nich sme pomenovali. Správnym krokom je aj zjednotenie dĺžky denného a externého štúdia, podpora niektorých pedagogických programov či výkonnostné zmluvy, ak pri nich budú dobre nastavené parametre. Páči sa mi aj iniciatíva študentskej rady proti akademickým podvodom a plagiátorstvu.

Návrh je momentálne v parlamente v druhom čítaní. Ako by sa musel zmeniť, aby rektori zmenili svoj názor?

Museli by reflektovať našich päť základných požiadaviek, ktoré formulovala rada vysokých škôl. Prakticky by sa to teda upravilo pozmeňujúcimi návrhmi pred hlasovaním v parlamente.

Je dnešná podoba novely po istých ústupkoch zo strany ministerstva pre vás aspoň o niečo prijateľnejšia ako pred rokom?

Predstavte si, že vám dohodnú s niekým sobáš a postavia vás pred hotovú vec. Hlboko s tým nesúhlasíte, no oni vás stále do toho tlačia. Napokon vám povedia: Ale vieš čo, môžeš si vybrať farbu kravaty. Je to úplne zbytočné, ak bytostne nesúhlasím s tým, do čoho ma tlačia.

Z vášho pohľadu sa teda nič podstatné nezmenilo.

Zmeny, ktoré sa dosiahli cez pripomienkové konanie, sú skutočne len kozmetické.

Ste aj v osobnom kontakte s poslancami a presviedčate ich, aby zákon nepodporili?

Osobne sa stránim takýchto politických vplyvov. Som s nimi v kontakte iba na štandardných rokovaniach o novele a tam im hovorím svoje výhrady.

Spomínali ste, že navrhovaná reforma by pochovala slovenské vysoké školy. To je dosť silné vyjadrenie. Zákon je už v druhom čítaní v parlamente a je dosť pravdepodobné, že bude aj schválený. Naozaj hrozí, že pochová naše univerzity?

Povedal som, že má potenciál to urobiť, vychádzam predovšetkým z tvrdení mnohých kolegýň a kolegov. Naposledy ich verbalizovala pani dekanka Peterková na pondelňajšej tlačovej konferencii. V prípade schválenia reformy plánujú zorganizovať protest vo forme symbolického prekročenia hraníc. Toto gesto má vyjadriť to, že ak nám nedovolia slobodne si spravovať naše veci, tak nebudú húfne odchádzať iba študenti, ale aj profesori. Jedna z mála výhod tohto povolania je vnútorná sloboda, ktorú máte.

Čiže hrozí, že slovenskí vysokoškolskí učitelia by išli do zahraničia alebo by opustili akademické prostredie?

Asi jedno aj druhé, neviem, čo sa stane o desať rokov, to nevie asi nikto, ale pokiaľ táto trajektória bude pokračovať, tak to bude veľmi, veľmi zlé.

Čo mi však na novele najviac prekáža, je to, že mi nikto nevysvetlil, ako naplní proklamované ciele. Ako vďaka tejto reforme študenti prestanú odchádzať do zahraničia. Vďaka tomu, že rektora bude voliť správna rada?

Tým asi nie, ale reforma možno vytvára podmienky na to, aby sa situácia na našich školách postupne zlepšovala. Aj tým, že sa viac otvoria.

Áno, tak to im držím palce. Najviac stredoškolákov nám odchádza do Českej republiky, kde majú presne taký zákon, ako máme my teraz.

Reforma podľa vás nerieši skutočné problémy vysokého školstva. Čo by teda bolo potrebné urobiť, čo by vám pomohlo?

V prvom rade treba odstrániť tú katastrofálnu finančnú poddimenzovanosť. To je alfa a omega. Investičný dlh len našej univerzity sa počíta pomaly v stovkách miliónov eur. Za posledných 30 rokov sa do vysokých škôl nedal ani cent. A teraz ich má zachrániť jedna novela, ktorá zmení voľbu rektora a odstráni akademickú samosprávu? Ďalšia vec, ktorú by bolo treba akútne zmeniť, je obrovská byrokratická a legislatívna záťaž.

Čo presne to znamená?

Jeden príklad za všetky. Pri nástupe do funkcie som chcel zriadiť turnikety, kontrolovaný vstup do budovy. Trvalo mi to tri roky, budú sa osádzať až teraz. S tým súvisí aj zúfalý nedostatok ľudí, čo vytvára večný kolobeh. Máme získať európske prostriedky, ale na to potrebujete projekty a tie musí niekto napísať. A ten niekto tomu musí rozumieť. Ale z čoho týchto ľudí zaplatíme?

Fungujeme podľa zákona o výkone prác vo verejnom záujme, takže máme tabuľkové platy. Viete, na koľkých výberových konaniach som sedel iba ja sám osobne, kde s hanbou poviete uchádzačovi, aký bude jeho tabuľkový plat, a on sa zasmeje, odíde a už nikdy nepríde? Treba urobiť systémové zmeny vo financovaní vysokého školstva, bez toho sa ďalej nepohneme.

Zámerom reformy je v každom prípade zvýšenie kvality našich škôl. Základná otázka: sú vysoké školy kvalitné?

Niektoré áno, iné menej. Chýba nám inštitucionálna kategorizácia škôl, aj to je opatrenie, bez ktorého sa nepohneme ďalej. Aktuálny systém spôsobuje, že všetky školy robia všetko, a aj tie, ktoré by nemuseli, jednoducho simulujú procesy, pretože systém ich do toho tlačí. No ani toto novela absolútne nerieši. Takže áno, slovenské vysoké školy sú primerane kvalitné systému, v ktorom fungujú.

Na začiatku ste hovorili, že vysoké školy sú jedna z posledných vecí, ktoré na Slovensku fungujú. Faktom však je, že 30 percent slovenských študentov odchádza do zahraničia. Nie je to znak toho, že asi tu máme nejaký problém?

Nie, do istej miery je prirodzené, že mladí ľudia odchádzajú do zahraničia získať skúsenosti.

To áno, ale v porovnaní s inými krajinami u nás odchádza do cudziny výrazne viac mladých.

Áno, len nerozumiem tej logike, že za to môžu vysoké školy. Nemôže za to aj kvalita našich stredných či základných škôl, systémové nastavenie, mediálny obraz, ktorý sa tu o našich univerzitách vytvára? Aj mnohí naši absolventi nabádajú svoje deti, aby na Slovensku neštudovali. Naše národné špecifikum je, že máme tendenciu kydať na nás samých a tvrdiť, že sme horší ako niekto iný.

Cítim to aj vo verejnom priestore a do značnej miere za to môžu aj politici Nechcem byť osobný a poukazovať na minulé prehrešky politikov, ale neprispelo aj to k zlému imidžu škôl?

Hovoríte, že za odchody mladých môže aj kvalita stredných škôl. Prečo?

Máte štatistiky o tom, koľko stredoškolákov odchádza do zahraničia už počas strednej školy?

Nie, ale tých 30 percent, o ktorých sa bavíme, je z maturantov slovenských stredných škôl.

Nie som si istý, či je to 30 percent, myslím, že to je o niečo menej. Ale za to nemôžu vysoké školy. Ako ja ovplyvním niečie rozhodnutie, keď tu ešte nie je? Ja by som pochopil, keby niekto prišiel, vyskúšal si, odišiel.

Študenti sa však o týchto veciach rozhodujú zväčša pred začiatkom štúdia...

Ale podľa čoho sa rozhodujú? Že ich rodičia im povedia, že tie internáty sú v takom istom stave, ako keď tam študovali oni?

A nie je to pravda?

Je to pravda, ale môžu za to vysoké školy? Z čoho máme financovať rekonštrukcie? My nie sme výrobná firma. Snažíme sa, čo nám sily stačia, ale taký obrovský investičný dlh nikdy v živote nedoženieme.

Takže opäť, problém je hlavne v peniazoch. Nemôžete pracovať na zmenách, pretože nie sú peniaze.

Nepovedal som, že to je len o peniazoch, povedal som, že to je z veľkej časti o peniazoch, ale pomenoval som aj iks ďalších faktorov. Ale odmietam, že za exodus mladých ľudí môžu vysoké školy a ich kvalita.

Slovenskí študenti v Česku často vysvetľujú svoj odchod veľmi prozaicky. Sú z východu, a keď uvažovali nad štúdiom v Bratislave, už išli rovno do Brna. Nie vždy sú teda za odchodom konkrétne výhrady ku kvalite, a ak by sa naše školy možno trochu viac prezentovali, viacerí by zostali študovať tu.

Áno, súhlasím, je to aj o PR a marketingu. My sme tento vlak zmeškali a nabehli sme iba nedávno na to, čo české školy začali robiť už pred 15 rokmi. Za posledné tri roky sme však dramaticky zmenili spôsob komunikácie. Ale súhlasím, že je to veľký problém. 

Aj jeden z nás študoval v zahraničí. Keď sa vrátil a porovnával svoje skúsenosti so skúsenosťami tých, čo zostali na Slovensku, najviac zarážajúce nebolo to, aké majú školy vybavenie, ale ako funguje vzťah profesor – študent. Často to pôsobí tak, že profesori nemajú o študentov záujem a skôr ich demotivujú.

Toto viem iba ťažko zhodnotiť paušálne. Už iba naša univerzita je tak veľmi divergentná dovnútra, že neviem zhodnotiť, aký je vzťah študenta na tej-onej fakulte. Do istej miery to môže byť spôsobené počtom študentov na niektorých odboroch. Ale tu sme zasa pri metodike financovania. Sme totiž financovaní aj od počtu študentov, ktorí na našich školách študujú. Druhou príčinou môže byť demotivácia ľudí aj pre nízke finančné ohodnotenie. 

Jedna zahraničná profesorka prišla na Slovensko a pôsobila istý čas na jednej z bratislavských vysokých škôl. Po niekoľkých rokoch odtiaľ odišla a opäť, dôvodom boli medziľudské vzťahy alebo, lepšie povedané, spôsob fungovania medzi samotnými akademikmi. Zásah do samosprávy sa vám nepáči, ale myšlienkou za navrhovanou reformou je možno to, že vysoké školy sa samy zvnútra nezmenia.

Rozumiem tejto úvahe a je možno dokonca aj legitímna. Ale odpovedal by som protiotázkou: zmení sa tento stav zákonom?

Ide o komplexný problém, sociologický, historický, ťažko to zmeniť akýmkoľvek zákonom. Často sa zneužíva ten bonmot, že je to ako so sťahovaním cintorína, že tí zvnútra vám nepomôžu.

Čo však musím priznať, je, že akademické prostredie je prirodzene veľmi konzervatívne. V tomto ponímaní to však myslím ako dobrú hodnotu. Nie že sa bránime zmenám, ale že uchovávame hodnoty, na ktorých sú vystavané európske univerzity už osemsto rokov bez ohľadu na to, ako sa mení okolitý svet.

V tomto zmysle si myslím, že konzervatívne prostredie je dobré, ale bol som obviňovaný aj z toho, že som mladý progresívny rektor. Áno, myslím si, že niečo treba zmeniť. Spôsob komunikácie, ísť z kamenného do virtuálneho prostredia. No týmto nezmeníte medziľudské vzťahy. Ani žiadnym zákonom. 

Ale rozumiete teda tomu argumentu, že reformou chcú školy viac otvoriť ľuďom zo zahraničia a tým docieliť zmenu aj v medziľudských vzťahoch. 

Tomu nerozumiem, pretože tomuto sme otvorení už teraz. Čo nám bráni podľa súčasného zákona? Nič. A prečo tí ľudia zo zahraničia nechodia?

Prečo?

Lebo im poviete, že budú zarábať 800 eur v čistom.

Čiže znova je to iba o peniazoch?

Do veľkej miery áno. Robili sme pokusy aj na tejto univerzite. Keď sme robili výberové konanie na riaditeľa vedeckého parku, dali sme ponuku do všetkých európskych databáz. Prišli ôsmi, a keď sme im povedali, aký majú mať plat, tak sa zdvihli a odišli. 

Slováci zo zahraničia často hovoria, že problém je, že v cudzine dosiahli určitý kariérny postup, no ak by sa vrátili a chceli by pôsobiť na slovenských školách, nič by im neuznali a museli by začať od nuly.

Nie, problém je inde. Poviem vám jeden zábavný príbeh, ktorý mi rozprával prorektor. Jedna naša doktorandka išla na zahraničný pobyt a po jej príchode za ňou prišiel vedúci katedry a ospravedlňoval sa jej, že bude musieť zdieľať svojho vedeckého asistenta. A ona sa naňho iba nechápavo pozerala, že čo je to vedecký asistent.

Podpora, ktorú akademici dostávajú v zahraničí, je neporovnateľná s tým, akú dostávajú na Slovensku. Neprimerane veľké percento práce vysokoškolského pedagóga zaberie zbytočná administratíva, ktorú by mal za neho robiť niekto úplne iný. Beriem medziľudské vzťahy, beriem históriu a sociológiu, ale kým sa nezmení financovanie a prírodovedec si bude musieť sám cez systém verejného obstarávania objednávať chemikálie, tak sa ďalej nepohneme.
 

Foto: Andrej Lojan