Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
16. november 2021

Vysokoškolský zákon

Študenti protestujú, Gröhling ho nestiahne. Čo hovoria na reformu odborníci?

Odpovedajú v ankete Radomír Masaryk, Renáta Hall, Eugen Zeleňák, Vladimír Šucha a Ľudovít Paulis.

Študenti protestujú, Gröhling ho nestiahne. Čo hovoria na reformu odborníci?

Do protestu sa zapojila aj Univerzita Komenského. Foto – Andrej Lojan

Vysokoškolská novela, ktorú pred pár týždňami predstavil minister školstva Branislav Gröhling, spustila silnú vlnu kritiky a protestov zo strany slovenských univerzít. Tie hovoria o porušovaní akademických slobôd, politizácii a tvrdia, že ministerstvo stratilo ich dôveru. 

Návrh vysokoškolského zákona v pondelok odmietla aj generálna prokuratúra, ktorá ju žiada prepracovať. Ministerstvo oznámilo, že pripomienkové konanie je ukončené, chce zapracovať pripomienky a následne predstaviť aktualizovaný návrh zákona vláde. Ako celok ho neplánuje stiahnuť. 

Dnes sa v Bratislave koná proti Gröhlingovej reforme demonštrácia. Vysoké školy naďalej novelu odmietajú a ostávajú v štrajkovej pohotovosti. Prekáža im najmä zámer v zmene riadenia univerzít, napríklad pri voľbe rektora či nakladaní s ich majetkom. Veľké výhrady majú voči postaveniu správnej rady, kde by mali polovicu členov tvoriť nominanti ministerstva. Petíciu proti novele podpísalo viac ako 14-tisíc ľudí.

Viacerých expertov na vysoké školstvo sme sa opýtali, čo je hlavný problém novely a či v nej vidia aj pozitíva, ktoré môžu slovenské vysoké školy zlepšiť.

 

Radomír Masaryk, prorektor pre vonkajšie vzťahy na Univerzite Komenského v Bratislave

Najväčšie problémy novely sú tieto:

  1. Zavádza priamu kontrolu univerzít politikmi. To sa v minulosti nikdy neskončilo dobre. Politici sledujú svoje parciálne a úzke záujmy. Navyše je tu obava, že ak by ministerstvo školstva pripadlo napríklad extrémistickým stranám, môžu ich nominanti napáchať obrovské škody. Mohli by priamo rozhodovať v podstate o všetkom.

  2. Berie nám kontrolu nad majetkom. Univerzity sú niekedy pomalé, niekedy málo akčné, ale na svoj majetok a historické budovy si dávajú pozor, chránia si ich a nerozpredávajú ich.

  3. Nerieši tie skutočné problémy. Naše univerzity tvoria ľudia, ktorí za minimálnu odmenu, v náročných podmienkach verejného obstarávania a s minimom zdrojov na rozvoj robia priam zázraky. To, že naša Univerzita Komenského ostáva ako jediná slovenská univerzita v tisícke najlepších škôl sveta, je za týchto podmienok neskutočným úspechom. Tak ako nám mnohí študenti utekajú do zahraničia, rovnako odchádzajú aj kvalitní prednášajúci a výskumníci. Táto novela nič z toho nerieši.

Čo pozitívne môže priniesť, závisí, samozrejme, od znenia, v akom bude napokon schválená. V súčasnej podobe by jej schválenie viedlo k obrovskej kríze dôvery medzi akademikmi a decíznou sférou.

V ideálnom prípade by však novela vysokoškolského zákona mala prispieť k tomu, aby naše vysoké školy získali viac možností skvalitňovať sa a konkurovať zahraničným univerzitám – hlavne cez väčšine právomoci rektora smerom dovnútra univerzity, rozumne nastavený systém funkčných miest docentov a profesorov či vylepšenie procesov samosprávy tak, aby boli inkluzívnejšie a transparentnejšie.

Renáta Hall, odborníčka na vysoké školstvo

Pozitíva:

  • Otvára sa vnútorná organizácia vysokých škôl a oslabujú sa hranice fakúlt. Toto je pre študentov dobré, lebo im to zvyšuje možnosť interdisciplinárneho vzdelávania. V prieskume To dá rozum len 28 % študentov povedalo, že si môžu vyberať predmety z iných fakúlt. Dnes si však väčšina problémov vyžaduje interdisciplinárne riešenia, a tak je dobré, aby študenti mali širší rozhľad.

  • V novele sa tiež plne zavádzajú funkčné miesta profesorov a docentov bez viazanosti na slovenské tituly, čo umožní príchod akademikov zo zahraničia (ten je podporený aj plánovanými grantmi v pláne obnovy), rovnako aj príchod študentov – toto je dobré pre študentov, ktorí chcú ísť von kvôli medzinárodnému prostrediu.

  • Otvorenie voľby rektorov (vyhlásenie volieb má byť aj na medzinárodnom portáli) – zverejnenie a predĺženie procesu voľby – toto umožní, aby sa do volieb reálne prihlásili nielen insideri. Predĺženie trvania výberu rektora dáva príležitosť kvalitným ľuďom rozhodnúť sa zmeniť kariéru a ísť do súťaže. Tým, že budú do voľby zapojení aj ľudia zvonka školy, tak sa voľby stransparentnia, súťaž bude viac otvorená a bude väčšia šanca mať širší výber.

  • Novela zároveň dáva priestor na samosprávne rozhodnutie o vnútornej štruktúre VŠ, ktoré môže reflektovať potreby zabezpečovania kvality – tu sú študenti kľúčoví hráči. Je to teda priestor, aby študenti mali zastúpenie nielen v samosprávnych orgánoch, ale aby mali silný hlas pri riešení toho, čo ich naozaj trápi, a to je kvalita vzdelávania a služieb pre nich.

Negatíva

  • Ako hlavný problém vnímam časový stres, že sa zákon písal na poslednú chvíľu, tak aby sa všetko stíhalo kvôli platbám z plánu obnovy. To znamená, že sú v návrhu chyby a nedotiahnuté veci (napríklad ako definovanie, kedy je možné odvolať člena správnej rady, poistky proti rozpredaniu majetku, nie úplne domyslená voľba dekana/orgánu na čele fakulty), ktoré bude treba v rámci medzirezortného pripomienkového konania doriešiť.

Eugen Zeleňák, prodekan pre zahraničné vzťahy a rozvoj na Katolíckej univerzite v Ružomberku

Zrejme najväčším problémom novely je to, že tu ide o zásadný zásah do fungovania vysokých škôl, a to vo veľmi nešťastnom čase. Predstavte si, že máte prácu, v ktorej vám dávnejšie povedali, že v roku 2022 vás čaká veľká previerka a musíte zásadne zlepšiť kvalitu svojej práce, zároveň vám posledné roky radikálne znižujú plat a k tomu pripoja novinku – zmeníme vám celý rámec fungovania v pracovnom procese. Vy sa niekoľko mesiacov až rokov pripravujete na previerku, vylepšujete svoje pracovné postupy a zrazu – niekto vám oznámi, že vám prebuduje celý systém fungovania. Tak zhruba toto sa deje vo vysokom školstve na Slovensku.

Nejdem sa púšťať do opakujúcej sa a oprávnenej kritiky, že novela vážne zasahuje do autonómneho fungovania vysokých škôl. Rozprával som sa s kolegami od nás na západ i na východ, veci si na univerzitách spravujú autonómne, netuším, prečo na Slovensku musí zásadne zasiahnuť do tejto oblasti ministerstvo. Jednoducho nerozumiem, ako pomôže skvalitniť vysoké školy to, že sa posilní správna rada a externý (aj ministrov) vplyv.

Tieto veci však nechajme bokom. Absurdné je to, že v období, keď nám radikálne znižujú rozpočet a zároveň tlačia na zvyšovanie kvality, nám len tak zrazu hodia do systému bombu. Vysoké školy si aktuálne nastavujú a testujú systém kvality, vylaďujú vzťahy medzi orgánmi, ktoré majú kvalitu zabezpečovať, a zrazu niekto príde, a veci vám pár mesiacov pred kontrolou akreditačnou agentúrou prestaví. To máme zase ďalšie mesiace riešiť štatúty, predpisy, orgány a iné veci namiesto toho, aby sme sa venovali tomu, ako lepšie učiť alebo robiť lepší výskum?

Inzercia

V novele sa, samozrejme, nájdu aj nejaké pozitívne drobnosti. Napr. sa ruší požiadavka, aby každá vysoká škola ponúkala študijné programy v nižších stupňoch, oslabuje sa potreba titulov pre vysokoškolských učiteľov a pod. Pretože dôležitá je skutočná práca a výstupy, a nie tituly. Lenže tieto drobnosti v žiadnom prípade nedokážu vyvážiť neadekvátny zásah do fungovania vysokých škôl, ktorý novela prináša.

Vladimír Šucha, odborník na vysoké školstvo, spolupracoval aj na tvorbe vysokoškolských reforiem pre plán obnovy

Žiaľ, slovenské univerzity výrazne zaostávajú v porovnaní s okolitými krajinami prakticky vo všetkých merateľných ukazovateľoch. Pri prakticky úplnej samospráve, ktorú si užívajú od roku 1992, pri obrovskom majetku, ktorý im štát daroval, pri možnosti podnikať a zároveň poberať štátne dotácie univerzity nepodávajú porovnateľné výkony s okolitými krajinami. Výsledkom je exodus mladých ľudí zo Slovenska za štúdiom do zahraničia, ktorý v súčasnosti dosahuje až 21 %. Pritom okolité krajiny majú toto percento okolo 4-5 %.

Takýto únik mozgov je pre Slovensko v dlhodobom horizonte neudržateľný a krajinu oslabuje. Univerzity produkujú absolventov, z ktorých až 70 % je na miestach, ktoré nezodpovedajú ich kvalifikácii, a takmer 37 % absolventov nepracuje v odbore, ktorý vyštudovali. Vedenia univerzít, fakúlt aj katedier sú uzavreté samy do seba a nepripúšťajú medzi seba ani odborníkov z praxe, ani zo zahraničia.

Spolupráca s priemyslom je úplne zanedbateľná a v priemere sa pohybuje medzi 3-4 % celkového rozpočtu. Sťažnosti, ktoré neustále počúvame o nedostatku finančných prostriedkov, nie sú pravdivé, lebo štatistiky OECD jasne ukazujú, že v SR dáva štát na vysokoškolské vzdelanie rovnako ako v Maďarsku a viac ako v Čechách aj Poľsku. Okrem toho dynamika investovania do univerzít je od roku 2012 u nás najvyššia spomedzi všetkých krajín V4. Žiaľ, trend všetkých výsledkov je opačný.

Novelu Zákona o vysokých školách, ktorú predkladá ministerstvo školstva, je potrebné vnímať v kontexte viacerých reformných krokov, ktorých cieľ je posunúť slovenské univerzity k vyššej kvalite pedagogickej, výskumnej a inovačnej činnosti. Okrem novely zákona sa pripravujú výkonnostné zmluvy, ktoré by mali zviazať časť rozpočtu s kvantitatívnymi ukazovateľmi výkonu. Tretím pilierom reformy sú dodatočné investície do univerzitnej infraštruktúry.

Zmena zákona pomôže univerzity otvoriť viac odborníkom z praxe, ktorí budú mať posilnené kompetencie v správnych radách univerzít. Budú sa podieľať na výbere rektora, ktorý je v súčasnosti len v rukách volených zástupcov v senátoch univerzít, a budú schvaľovať aj rozpočet univerzity, ktorý schvaľuje rovnako akademický senát. Je to dôležité, aby sa odblokovala zacyklenosť, ktorá spôsobuje univerzitnú stagnáciu. Okrem toho na drvivej väčšine univerzít v rozvinutých krajinách sa správne rady alebo im podobné orgány podieľajú aj na výbere rektora, aj na schvaľovaní rozpočtu.

Okrem toho zmena zákona posilní riadiace kompetencie rektora a umožní mu podieľať sa aktívne na výbere dekana. Toho volí v terajšom systéme senát fakulty a rektor na jeho činnosť nemá žiadny dosah. Tým sa univerzity menia na klaster nespolupracujúcich fakúlt, bez jasnej spoločnej vízie.

Zmena zákona umožní aj ľahšie prijímanie expertov z praxe na miesta docentov a profesorov.

Dúfame, že zmena zákona prinesie aj trochu viac nástrojov na potláčanie plagiátorstva, ktoré je na univerzitách neuveriteľne rozplienené (nadácia Zastavme korupciu odhaduje, že u nás končí 13 % absolventov podvodom. Podobné číslo – 13 % uvádza v prieskume aj Akreditačná agentúra).

Veľmi často sa za problém novely považuje obmedzenie akademických slobôd, čo vôbec nie je pravda. Akademické slobody sú o slobode bádania, učenia, výberu vedeckých metód a podobne. Novela čiastočne obmedzuje akademickú samosprávu, čo je správny krok. 30 rokov je dosť dlhý čas na experiment s nebývalou akademickou samosprávou. Výsledky jasne ukazujú, že sa neosvedčila a úroveň univerzít výrazne, za tie dlhé roky, znížila.

Z môjho pohľadu mohla byť novela ambicióznejšia a samosprávu obmedziť ešte viac. Mohla byť explicitná v objeme finančných prostriedkov, ktoré budú zviazané s kvantitatívnymi výsledkami univerzít. Zároveň novela mohla oveľa viac zjednodušiť veľmi komplikované znenie existujúceho zákona a zaviesť ambicióznejšie nástroje na boj proti plagiátorom. 

Ľudovít Paulis, štátny tajomník ministerstva školstva

Hlavným cieľom novely je skvalitniť vysoké školy, aby tisícky študentov nemuseli odchádzať do zahraničia a aby z nich učitelia neodchádzali pre zlé podmienky. Samotný návrh novely obsahuje veľké množstvo opatrení, ktoré prinesú otvorenejšie a efektívnejšie vysoké školy.

Napríklad:

  • aby bolo možné zamestnávať kvalitných ľudí oveľa flexibilnejšie bez ohľadu na titul, teda aby študentov mohli učiť aj najkvalitnejší ľudia z praxe či zo zahraničia,

  • aby ľudia z VŠ neboli vytláčaní len preto, lebo sa lepšie ako v senáte cítia na prednáškach, seminároch a v laboratóriách a tam podávajú svoj kvalitný výkon,

  • táto novela rieši aj to, aby práve títo ľudia boli lepšie platovo ohodnotení, pretože sa bude pozerať na ich prínos vo výskume a vzdelávaní,

  • aby sa ohodnotili kvalitné fakulty, ktoré podávajú výkon a prešli reformami, a netrpeli na úkor menej výkonných fakúlt,

  • aby financovanie vysokých škôl bolo založené na kvalite prostredníctvom výkonnostných zmlúv. Chceme takto podporiť kvalitné vysoké školy a odmeniť tie, ktoré odvádzajú dobrú prácu.

Slovenské vysoké školy nevyhnutne potrebujú reformu a uvedené návrhy majú za cieľ komplexne zlepšiť ich kvalitu, atraktivitu a otvorenosť. Aj preto nás mrzí, že reprezentácie vysokých škôl brzdia tieto kroky k skvalitneniu škôl, ktoré tak potrebujeme.

Na protest majú vysoké školy, samozrejme, právo, ale pre kvalitu nového zákona je teraz potrebná skôr sila argumentov a konkrétne návrhy a ich zdôvodnenia ako takéto protestné akcie.

Od začiatku sme otvorení konštruktívnej diskusii a novým návrhom v oblasti vysokého školstva. Novela vznikala jeden a pol roka a na diskusiách k nej sa podieľali aj samotné vysoké školy a ich reprezentácie. Tento návrh je znením, na ktorom spolupracovali aj jednotliví aktéri. Uvítame návrhy v rámci pripomienkového konania. Myslím si, že vieme zapracovať pripomienky vysokých škôl aj ostatných aktérov tak, aby sme priniesli čo najlepšiu reformu.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva