Pandemické opatrenia Prečo už treba zrušiť covid pasy

Na Slovensku sa oddnes spúšťa očkovanie treťou dávkou pre deti vo veku od 12 do 17 rokov. Vláda nabáda rodičov, aby svojich tínedžerov poslali či presvedčili na booster dávku v prípade, že poslednú dostali pred štyrmi alebo šiestimi mesiacmi.

Lenže v tejto chvíli – keď sa celá verejnosť masívne premoruje superinfekčným omikronom, každý deň sa ním nakazí zhruba 40-tisíc ľudí, teda akoby jeden celý Zvolen – to je úplne pomýlená politika. Hoci posilňujúce dávky na úrovni jednotlivca môžu pomôcť.

V nemocniciach však už nepanujú katastrofálne pomery ako v minulých vlnách, minimálne nie na preočkovanom západe či severe Európy, no zrejme už onedlho budeme na vrchole vlny aj my a po nej sa začne prudký pád.

Tak ako vlani a predvlani príde po zime opäť na isté obdobie veľký výdych, no frustrovaná a rozdelená spoločnosť potrebuje v tejto chvíli niečo celkom iné než nové očkovacie kampane.

Na Slovensku to ukazuje aj rekordný nezáujem o očkovanie, ktoré v tejto fáze pandémie stráca zmysel. Slovami primára košickej infektológie Martina Novotného, „boostrovanie“ pre túto vlnu už nemá význam. Možno ho využiť najskôr na jeseň, ak bude nevyhnutné sa pripraviť na novú vlnu.

Rovnako dnes strácajú zmysel aj opatrenia, ktoré zakazovali prístup neočkovaným do neesenciálnych obchodov, do kostolov či marili ich prístup k službám. Preto by sa malo delenie na očkovaných a neočkovaných čo najskôr zrušiť, tak ako to dnes už platí v prípade všetkých obchodov.

Nasledujme český vzor

Samozrejme, viaceré opatrenia ako rúška v interiéroch či rôzne kapacitné obmedzenia musia ostať ešte pár týždňov v platnosti, ale inak by sme si už mohli zobrať príklad minimálne od Čechov, ktorí napriek rekordným počtom pozitívne testovaných rušia covid pasy.

Od štvrtka 10. februára sa Česi nemusia v službách či na hromadných akciách povinne preukazovať certifikátom o očkovaní či prekonaní covidu, hoci pasy naďalej platia pre cestovanie do zahraničia. Do českého rozhodovania však zasiahol aj tamojší Najvyšší správny súd, ktorý označil kontrolu covidových certifikátov v reštauráciách, divadlách či hoteloch za nezákonnú. Podľa sudcu Petra Mikeša nemôže byť cieľom opatrení nútenie ľudí do očkovania, ktoré je dobrovoľné.

Ak však covid pasy neprinášajú ani vyššie čísla zaočkovanosti, načo boli u nás prioritne zavedené, ich ďalší efekt v rámci pandémie je minimálne sporný.

Naznačuje to aj nedávny výskum holandských vedcov z Delftskej, Utrechtskej a Erazmovej univerzity pod záštitou miestneho rezortu zdravotníctva. Podľa štúdie má používanie covid pasov len obmedzený vplyv na zníženie reprodukčného čísla, teda zamedzenie rastu nových prípadov infekcie.

Vedúci výskumu Niek Mouter pre tamojšie médiá uviedol, že je tak ťažšie obhajovať stratégiu OP, ak covid pasy nedokážu znížiť reprodukčné číslo vírusu pod 1, teda zabezpečiť, aby bol vírus na ústupe.

Ak platí, že omikronom sa môžu nakaziť nielen prekonavší z delty, ale aj očkovaní, a to aj po troch dávkach vakcíny, kontrola covid pasov stráca jasný epidemiologický účel. 

Práve fakt, že omikronom sa masovo infikujú aj očkovaní, je jedným z dôvodov, prečo covid pasy rušia v Izraeli. Miestny epidemiológ Nadav Davidovič z vládneho konzília tiež argumentuje, že v prípade ich ponechania by v ľuďoch vzbudzovali falošný pocit istoty. 

Aj v židovskom štáte tak použitie zelených pasov obmedzujú už len na rizikové priestory, akými sú nemocnice, domovy dôchodcov či oslavy, svadby a veľké podujatia.

Obmedzenia po slovensky

Napriek prístupu našich susedov z Česka i Poľska, kde plánujú rušiť obmedzenia začiatkom marca, si Slovensko ide stále vlastnou cestou. Podľa slov ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského by sa mali všetci ľudia, aj neočkovaní, vrátiť do normálnejšieho života až koncom marca.

Ale také dlhé čakanie je napriek našej miere zaočkovanosti zbytočné. Napokon, v praxi sa už aj dnes využitie covid pasov minimalizuje na pár veľmi disciplinovaných prevádzok či podnikov, ktoré sa naďalej držia opatrení.

Zrušenie covid pasov, ku ktorému by vláda mala pristúpiť čo najskôr, vôbec neznamená, že sa vek korony končí. Je pravdepodobné, že po omikrone príde ďalší variant a na jeseň začneme opäť sledovať rastúce krivky z testovacích centier a stav v nemocniciach.

Ale ak nechceme ďalej rozleptať spoločenskú súdržnosť a ohroziť legitimitu demokratického zriadenia, doterajšia pandemická politika už nemôže pokračovať.

V prvej aj druhej vlne, keď sme ešte nemali k dispozícii vakcíny a čelili sme horším variantom než omikron, bolo pochopiteľné, že vlády siahali po viac či menej radikálnych lockdownoch. Lepšej alternatívy v tom čase nebolo.

Príchod vakcín bol prísľubom, že keď spoločnosť nadobudne kolektívnu imunitu, vírus prestane byť témou. Z tohto prísľubu čerpali vlády legitimitu na radikálne opatrenia na hrane ústavnosti, keď sa mäkkými či úplne tvrdými pákami snažili pritlačiť váhavých či neochotných vo všetkých vekových kategóriách, aby sa predsa len dali zaočkovať.

Očkovanie naozaj uspelo v hlavnom predpoklade – chrániť infikovaných nielen z rizikovejších skupín pred hospitalizáciou, ťažkým priebehom či smrťou. Vakcíny tak na Slovensku uchránili v tretej vlne tisíce životov a dlhodobo preťažované nemocnice pred ešte neúnosnejšou záťažou.

Problém však je, že očkovanie neuspelo v ďalších predpokladoch.

Vakcíny nepriniesli kolektívnu imunitu, vírus sa prudko šíri aj v spoločnostiach, kde majú značne vyššiu zaočkovanosť než u nás. Ďalším sklamaním je, že účinok vakcíny významne klesá už po niekoľkých mesiacoch, v niektorých štátoch ako Izrael už preto začali očkovaním štvrtou dávkou.

Lenže očkovanie štvrtou, piatou a ešte ďalšou dávkou nie je rozumnou ani udržateľnou spoločenskou stratégiou. A to nezaznieva z úst antivaxerov, ale inštitúcií ako WHO či EMA.

Čítajte tiež

Neuroimunológ Žilka Nemôžeme ľudí každé štyri mesiace očkovať tou istou vakcínou, nemá to logiku

Lukáš Kekelák

Rozhovor s Norbertom Žilkom o omikrone, pravidelnom preočkovávaní, potrebe nových vakcín i mRNA technológii.

Po prvé, aj mnohí zdravotnícki experti a imunológovia upozorňujú, že kým prvé dve či tri dávky mali zmysel, ďalšie opakované očkovanie je už problematické.

Marco Cavaleri, šéf vakcinačnej stratégie Európskej liekovej agentúry (EMA), je skeptický k ďalším kolám očkovania, hovorí, že „treba byť opatrný, aby sme imunitný systém nepreťažili neustále novými dávkami“.

Jeho slová podporila aj nemecká imunologička Christine Falková, ktorá je členkou expertnej komisie nemeckej vlády. Falková pre Der Spiegel vysvetlila, že hoci sa imunitný systém vie regulovať, všetko má svoje hranice: „Aj imunitný systém dozrieva a potrebuje svoj čas. Napríklad B- a T-bunky len postupne budujú imunologickú pamäť, vďaka ktorej vedia pôvodcov ochorenia dlhodobo rozpoznať a zneškodniť. Lenže ak do tohto procesu rýpete príliš často, môžete ho narušiť.“

Nielen podľa Falkovej, ale aj ďalších expertov, budú mať boosterové dávky naďalej význam v zraniteľných skupinách a pri senioroch, kde ich výhody jasne stoja nad potenciálnymi rizikami. Už však nie je udržateľné aplikovať ich plošne celej populácii.

Samozrejme, teraz vo februári nikto nevie, čo príde o pol roka. Vyhliadky sú vcelku optimistické – koronavírus s nami ostane aj ďalšie roky, ale je možné, že práve superinfekčný, no oveľa menej nebezpečný omikron je predzvesťou postpandemického sveta, v ktorom budú stačiť mierne a lokálne opatrenia. Vylúčené však nie je ani to, že omikron opäť vytlačí ešte infekčnejší variant podobný delte či niečo ešte nebezpečnejšie.

Aj v takom prípade by však bolo zdravotne i politicky neúnosné siahnuť po nástrojoch z tretej vlny a podmienkou jednoduchšieho prístupu k službám, kultúre či duchovnému životu nútiť celú dospelú populáciu k ďalším boosterovým dávkam. 

Preto aj keď na jeseň 2022 udrie ďalšia vlna korony, pri súčasnom poznaní a pri krátkosti efektu dnešných vakcín nebude politicky ani medicínsky obhájiteľné, aby štát cez covid pasy tlačil mladšiu či strednú generáciu – a už vôbec nie deti a tínedžerov – k opakovaným dávkam vakcíny.