Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
12. január 2022

Neuroimunológ Žilka

Nemôžeme ľudí každé štyri mesiace očkovať tou istou vakcínou, nemá to logiku

Rozhovor s Norbertom Žilkom o omikrone, pravidelnom preočkovávaní, potrebe nových vakcín i mRNA technológii.

Nemôžeme ľudí každé štyri mesiace očkovať tou istou vakcínou, nemá to logiku
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor s Norbertom Žilkom o omikrone, pravidelnom preočkovávaní, potrebe nových vakcín i mRNA technológii.

„Ak máme očkovať ľudí opakovane, je nevyhnutné tlačiť na výrobcov, aby vyvíjali aktualizované vakcíny. Pokojne aj na báze RNA, no musia zohľadniť, že vírus sa medzičasom zásadne zmenil,“ tvrdí neuroimunológ zo SAV, podľa ktorého je pravidelné preočkovávanie tou istou vakcínou dlhodobo neudržateľné.

V rozhovore vysvetľuje, prečo ešte nebol na tretej dávke, čo si po roku myslí o mRNA technológii, z čoho má obavy pri povinnom očkovaní, ale aj prečo mnohí imunológovia fanúšikujú proteínovým vakcínam. Hovorí aj o konci projektu slovenskej covidovej vakcíny, ale i nádejných monoklonálnych protilátkach, za ktorými stojí jeho tím.

Norbert Žilka je riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV a vedeckým riaditeľom biotechnologickej spoločnosti Axon Neuroscience. V nej sa venuje vývoju imunoterapeutík i vakcíne proti Alzheimerovej chorobe, ktorá má za sebou už druhú fázu klinického skúšania.

Stojíme pred vlnou omikronu. Čo od nej očakávate na Slovensku?

Úplne to isté, čo vidíme v ostatných krajinách. Aj pri predchádzajúcich variantoch sme časom vždy kopírovali dianie za našimi hranicami. Nízka zaočkovanosť asi nami viac zatrasie, ale napriek tomu si nemyslím, že to bude v porovnaní so zahraničím výraznejšie odlišné.

Vzhľadom na rýchlosť variantu a našu nízku zaočkovanosť neočakávate ešte väčší nápor na nemocnice?

Treba ešte počkať na dáta, čo presne omikron dokáže. Teda či bude spôsobovať naozaj ľahší priebeh ochorenia než predošlé varianty, ako naznačujú viaceré štúdie, a či aj napriek tomu pre svoju vysokú infekčnosť privedie do našich nemocníc viac ľudí. Stále je iba začiatok januára a tieto informácie len zbierame.

Ale každá správa o tom, že variant stráca svoju silu ubližovať ľuďom na zdraví, je dobrá. Ak by v takom prípade omikron vytlačil nebezpečnejšiu deltu, bol by to pomerne optimistický scenár do budúcna vzhľadom na to, že sa nakoniec infekcii nikto nevyhne.

V konečnom dôsledku môže priniesť riešenie celej situácie. No vakcína bude vždy jednou z možností ochrany zraniteľných jedincov podobne ako v prípade chrípky.

Práve v súvislosti s omikronom sa hovorí o nutnosti tretej posilňujúcej dávky vakcíny. Izrael už dokonca aplikuje štvrté dávky. Je správne očkovať proti inému variantu opätovne tou istou vakcínou?

Môj osobný pohľad je taký, že z hľadiska imunológie je preočkovávanie tými istými vakcínami dlhodobo neudržateľné. Nemôžeme ísť touto cestou. Už dnes vieme, že po štvrtej dávke bude nasledovať piata, po piatej šiesta, no stále nevieme, či je bezpečné imunizovať ľudí tým istým imunogénom bez jeho výraznej zmeny.

Máte v tomto smere obavy?

Skôr ako obavy vnímam nevyhnutnosť sledovať bezpečnostný profil. Nemôžeme ľuďom každé tri-štyri mesiace podávať to isté, keď stále nevieme, či nám takýmto spôsobom nebude pribúdať u očkovaných počet nežiaducich reakcií. Hoci po prvej ani druhej dávke nemuseli mať žiadne problémy, nevieme, či po tretej a štvrtej sa niečo nezačne objavovať, keďže v tejto schéme neboli vakcíny testované.

Aj v okruhu imunológov, medzi ktorými sa pohybujem, vidím skepsu, no zároveň aj intenzívne vyvíjaný tlak na firmy, aby zohľadňovali fakt, že vírus sa mení.

Medzi poprednými odborníkmi však často nezaznievajú podobné obavy z bezpečnosti v prípade pravidelného preočkovania mRNA vakcínami. O akom okruhu imunológov hovoríte? (Rozhovor sa uskutočnil pred vydaním stanoviska EMA a expertov WHO k štvrtej dávke, pozn. red.)

Ide o medzinárodnú komunitu, s ktorou sa pravidelne stretávam pod hlavičkou WHO. Nikto nespochybňuje, že dnes ideme cestou viacerých dávok vakcín, keďže nemáme nič iné na stole. Lenže v týchto diskusiách rezonuje jasné upozornenie, že z dlhodobého hľadiska je tento stav neudržateľný. Nemá to logiku a ide to proti celkovému vakcinačnému konceptu.

Ak máme očkovať ľudí opakovane, je nevyhnutné tlačiť na výrobcov, aby vyvíjali aktualizované vakcíny. Pokojne aj na báze RNA, no musia zohľadniť, že vírus sa medzičasom zásadne zmenil. Záujem medzi výrobcami určite je, aj firmy Moderna a Pfizer sa už niečomu podobnému venujú.

Na druhej strane prichádzajú aj nové typy vakcín, či už na proteínovej báze, alebo očkovacia látka vo forme inaktivovaného vírusu, a to je presne to, čo potrebujeme. Musíme mať spektrum rôznych typov vakcín a z nich si vybrať tú, ktorá bude najlepšia z časového hľadiska, teda dlhodobo použiteľná.

O mRNA vakcínach to neplatí?

V tejto chvíli to nemôžeme úplne potvrdiť, ale zároveň ani vylúčiť, kým ostatné formy vakcín neukážu, či sú v tomto smere lepšie. Ale zo skúseností z iných typov vírusových infekčných ochorení vieme, že pri dlhodobom koncepte väčšinou takmer unisono fungovali živé, oslabené vírusové vakcíny. Tie nám dávali celoživotnú imunitnú ochranu.

Samozrejme, pri koronavírusoch to pri ich častých zmenách nebude také triviálne, na celý život nás asi neochránia a preočkovanie bude nutné. Kľúčovou otázkou však je, ako často sa to má diať. Potrebujeme nájsť vakcínu, ktorá nám dá lepšiu pozíciu v zmysle pravidelného preočkovávania.

Čo pokladáte za udržateľný interval?

Preočkovanie raz ročne, ako to funguje pri chrípkovej infekcii. Nepokladám za optimálny scenár preočkovávať pravidelne človeka každých štyri-päť mesiacov v závislosti od toho, či ide o zraniteľného človeka alebo staršieho nad 65 rokov, u ktorého imunitná odpoveď pomerne rýchlo klesá.

Vy ste už boli na tretej dávke?

Vzhľadom na to, že dlhodobo sledujem vlastnú imunitnú odpoveď, tak čas pred treťou vakcináciou naťahujem. Počkám až do deviateho mesiaca od môjho druhého očkovania mRNA vakcínou, kým si dám podať tretiu dávku.

Platí nepísané pravidlo, že čím väčšmi toto obdobie predĺžim, o to viac mi boostrovacia dávka natiahne ochranu do budúcna. Vidíme, že čím viac sú intervaly očkovania bližšie k sebe, pre dlhodobú imunitnú ochranu to nie je výhodné.

No podľa niektorých odborníkov je to nevyhnutné, lebo vakcína neposkytuje dlhodobo dostatočnú ochranu.

Áno, ale najnovšie informácie z imunologických štúdií jasne hovoria, že čím viac oddialime podanie druhej dávky od prvej, a to aj na viac ako desať týždňov, tým lepšie pre človeka, lebo si predlžuje životnosť protilátok. Keď to už vieme, mali by sme tomu prispôsobiť aj očkovaciu schému, aby sme u ľudí dlhšie udržali ochrannú hladinu protilátok.

Nemám rád paušálne nastavenie podávania dávok, je to nerozumné, hoci chápem, že sa to najjednoduchšie organizuje. Pre mnohých ľudí však takéto nastavenie nemusí byť benefitom. Skĺzli sme do zvláštneho fenoménu sebakontroly na základe medializovaných dát a svojvoľného posudzovania svojej imunitnej odpovede. Napokon, to platí aj pri našom riadení sa podľa protilátkových testov, ktoré si namiesto imunológa interpretujeme najradšej sami.

Čo má robiť človek, ktorý po druhej dávke prekonal covid? Má ísť na tretiu?

Nedá sa to jednoducho paušalizovať. Z dát však vidíme, že človek, ktorý prekoná infekciu a potom ide na prvú dávku, má robustnú protilátkovú odpoveď. Je nesprávne podať tomuto človeku o štyri týždne ďalšiu dávku, lebo každý, kto videl tie dáta, vie, že sa mu na protilátkach nijako nepridá, len ho to možno skôr zaťaží prípadnými nežiaducimi reakciami.

Pokojne treba počkať šesť mesiacov a natiahnuť tak čas ochrany. Už len tá infekcia bola akoby prvou dávkou či prípadným neskorším boostrom. Nad týmto sa však u nás akoby nezamýšľa a ideme ako podľa stroja.

Očakávali ste, že v prípade covidových vakcín sa tak rýchlo vytratí preventívna ochrana pred nákazou a preočkovanie bude tak skoro témou?

Nie je to niečo, čo by som neočakával, pretože máme za sebou vlastné skúsenosti s našou vakcínou proti Alzheimerovej chorobe. Ide síce o iné ochorenie, avšak stále je to vakcína, ktorá sa prioritne podáva ľuďom nad 50 rokov. V našej dvojročnej štúdii sme trend klesajúcich protilátok pozorovali dlhodobo. U mnohých sa náš pokles ukázal už po troch mesiacoch.

Je to prirodzená reakcia starnúceho imunitného systému, ktorý sa snaží riešiť to, čo je preň momentálne akútne. A keď vyhodnotí, že protilátky po vakcíne nie sú to, čo presne v danej chvíli potrebuje, tak produkcia protilátok v tomto smere automaticky klesá.

Je na mieste upínať sa len na hladinu protilátok po očkovaní?

Sám hľadám odpoveď, či by sme sa nemali bližšie venovať aj bunkovej odpovedi a možno sa až tak nestrašiť tým, že nám klesnú protilátky. Osobne si nemyslím, že by to bunková ochrana po poklese protilátok nevedela úplne potiahnuť. Ale ak je to tak, potom výhradne sledujme hladiny protilátok a zistime, pri akom poklese končia ľudia opäť hospitalizovaní alebo s ťažším priebehom covidu.

Rovnako musíme lepšie pochopiť okamih, prečo časť ľudí napriek vakcinácii aj bez komorbidít končí hospitalizovaná a niektorí iní neočkovaní – aj s pridruženými ochoreniami – tam, naopak, nekončia.

Z čoho vychádzate, keď tvrdíte, že by nás mohla bunková odpoveď ochrániť aj bez protilátok?

Na našom pracovisku robíme štúdiu, v ktorej sledujeme celé spektrum imunitnej odpovede po covidovej infekcii alebo po podaní vakcín. A práve tu vidíme, že sú ľudia, ktorí v prípade nedostatočného množstva protilátok majú stále pomerne robustnú bunkovú imunitnú odpoveď.

My sme však celú imunitnú ochranu zúžili len na nejaké množstvo protilátok. Pritom pri protilátkach nie je kľúčové sledovať len celkové množstvo, ale počet tých, ktoré majú neutralizačnú schopnosť, čo znamená, že bránia vstupu vírusu do bunky. A táto subpopulácia je podstatne menšia a ani sa štandardne nemeria.

Zo štúdie zároveň vidíme, že nie je vždy zachovaný pomer. Teda keď má človek extrémne veľkú hodnotu protilátok, nemá automaticky aj vysokú mieru neutralizačných protilátok.

Čo si po roku očkovania mRNA vakcínami myslíte o tejto technológii, ktorá mnohých stále veľmi rozdeľuje a nenazvú ju inak ako experimentálnou?

Táto technológia je úžasná. Celý jej koncept, ktorý sa akoby snaží kopírovať samotný vírus, je veľmi zaujímavý. Príjemne ma prekvapila práve imunitná odpoveď, ktorú vakcína vyvoláva. Dnes dokážu RNA vakcíny vytvoriť pomerne homogénnu imunitnú odpoveď vo vybranej vekovej skupine a bunkovú imunitu dokonca porovnateľnú s tou, ktorú vyvolá samotný vírus.

Dlhé roky sa totiž výrobcovia borili s tým, že RNA vakcíny neboli schopné nabudiť dostatočnú protilátkovú odpoveď. Pracovali na tom dve dekády, aby docielili požadovaný efekt. Preto sa mýlia tí, ktorí túto technológiu pokladajú za niečo celkom nové, neodskúšané.

Už pred vyvíjaním očkovacej látky na covid mali niektoré mRNA vakcíny proti iným ochoreniam za sebou dve fázy klinického skúšania a testovania na ľuďoch. Neprišli tak s niečím úplne nepoznaným a neovereným.

Nikdy však nebola využívaná tak masovo, ako je to dnes.

Samozrejme, to si plne uvedomujem a prirodzený strach ľudí voči čomukoľvek novému chápem a rešpektujem. Nemyslím si, že je to niečo, čo by sme mali kritizovať a posmievať sa tomu. Tento strach musíme pochopiť a snažiť sa prinášať relevantné informácie, ktoré ľudí ubezpečia o kvalitách tejto vakcíny.

Odbaviť nejasnosti len opakovaním vety, že ide o bezpečnú a účinnú vakcínu a niet sa o čom baviť, nie je dostatočný spôsob, ako komunikovať a argumentovať o sile vakcín.

Kritici mRNA technológie majú napríklad obavy z nadmerného množenia spike proteínu a jeho aktivít v tele človeka. Niektorí tvrdia, že spike proteín sa môže usádzať v orgánoch, kde spôsobuje zápaly. Iní mu zas pripisujú možnosť vzniku autoimunitných ochorení. Sú tieto obavy relevantné?

Nebránim sa žiadnym výhradám, pokiaľ sú exaktne postavené na dátach. Ak sa preukáže, že sa spike proteín v tele nadmerne produkuje a existujú jasné dôkazy o tom, že nadprodukcia spôsobuje poškodenie tkanív, tak tomu treba venovať dostatočnú pozornosť.

Ale ak by to bola pravda, z imunologického hľadiska by sme sa dnes neborili s tým, že nám klesá protilátková odpoveď, keďže by sme mali stále dostatok s-proteínu.

Pokiaľ sa v tele stále nachádza, je to stimul na tvorbu protilátok. Ak protilátky klesajú, s-proteín očividne v tele už nie je prítomný a nemôže sa tak ani s najväčšou pravdepodobnosťou po organizme voľne pohybovať.

A tvrdenia o jeho usádzaní v tkanivách?

Na to potrebujeme vidieť štúdie, ktoré by to dokazovali aj s následným lokálnym poškodením týchto tkanív. Netreba zatvárať dvere pred akoukoľvek teóriou, no ak ju niekto vyslovuje, musí ju vedieť aj dostatočne vedecky pokryť. Alebo sa aspoň odvolávať na konkrétne aktuálne štúdie. Ak to nejaká publikácia tvrdí, rád si ju prečítam a budem hľadať, kde je pravda.

Inzercia

Nikdy sa nebudem brániť sledovaniu možných bezpečnostných rizík, no najlepším spôsobom, ako ukázať, kde je pravda, je to, že daný jav opíše niekoľko laboratórií nezávisle od seba. Ak to len niekto niekde opíše a už to nikto ďalej neverifikuje, tak je to len jedna z množstva rôznych informácií, ktoré plávajú v časopriestore.

Čo by vôbec mohlo nadmerné množstvo spike proteínu v tele spôsobovať?

Máme nejaké indície, že to pre organizmus nie je príjemné a s-proteín isté toxické vlastnosti mať môže, ale otázka je, v akých množstvách. Ľudia si neuvedomujú, že veľká časť z naprodukovaného proteínu sa musí „nasekať“. Imunitnému systému potrebujeme prezentovať danú bielkovinu v malých kúskoch.

Možno nejaká časť môže uniknúť do mimobunkového priestoru, ale koľko toho je, treba dôkladne zanalyzovať. Pokiaľ nevieme, koľko proteínu sa môže pohybovať voľne po tele, všetky tieto diskusie majú len akademický charakter.

Pokladáte podobné tvrdenia ako niektorí automaticky za hoaxy?

Hoci neviem o dôkazoch či štúdiách, ktoré by ich potvrdzovali, veda je čarovná v tom, že dnes si niečo myslíme, ale už zajtra to vieme vyvrátiť inými dátami. Z vedeckého dogmatizmu v akomkoľvek smere som už vyrástol. Už som prežil niekoľko úmrtí dogiem, o ktorých sme si mysleli, že sú nevyvrátiteľné. Myseľ vedca musí byť vždy otvorená novým veciam.

Pri podobných informáciách však vidím, že si človek prednastavil svoju myseľ tak, že pokladá vakcíny za nebezpečné, a preto hľadá už len také argumenty, ktoré podporia jeho tézu. To nie je vedecký prístup. Správny postup je skúmať pozitíva aj negatíva vakcinácie.

Trápia ma ľudia, ktorí na verejnosti vystupujú tvrdo a nekompromisne proti vakcínam, nie sú otvorení voči faktom, len cielene vyhľadávajú to, čo sa hodí do ich naratívu.

Na trhu je už aj proteínová vakcína od Novavaxu, ktorá funguje na tradičnom princípe, na ktorom fungujú aj vakcíny proti chrípke. Má lepší dizajn ako mRNA vakcíny?

Technológia tejto konkrétnej vakcíny je výnimočná v mnohých aspektoch. Zohľadňuje už potrebu nabudenia oboch ramien imunity – protilátkovej aj bunkovej –, čiže v prípade tejto vakcíny očakávame pomerne robustnú imunitnú odpoveď. Z pohľadu výrobných procesov je komplikovanejšia, preto sme na ňu čakali dlhšie ako na RNA vakcíny.

Bude zaujímavé sledovať jej správanie v porovnaní s RNA vakcínami v praxi, pretože časť imunologickej komunity je veľkým fanúšikom práve proteínových vakcín. Máme s nimi predsa len dlhodobejšie skúsenosti. Sám som zvedavý, či bude fungovať lepšie. Už dnes ukazuje z klinického skúšania vyššiu efektivitu, tak uvidíme, ako sa ukáže v celej populácii.

Je proteínová vakcína vhodná na preočkovanie?

Predpokladám, že áno. Vo svojej prapodstate sa bude správať podobne ako mRNA vakcíny, ale je možné, že bude dlhodobejšie pretrvávať protilátková odpoveď. Na tú informáciu si však budeme musieť ešte počkať.

Myslíte si, že sa vzhľadom na technológiu stane žiadanou alternatívou voči mRNA vakcínam, ktoré mnohí stále odmietajú?

Uvidíme. Máme na pracovisku ľudí, ktorí sa s očkovaním RNA vakcínami celkom nestotožňujú, a nevyčítam im to. Poznám aj množstvo lekárov, ktorí takisto sú proti očkovaniu len z tohto dôvodu. Až teraz sa však ukáže, na čom bol ich koncept odmietania vakcíny založený.

Či išlo skutočne len o technológiu alebo sa po nástupe overených typov vakcín ukáže, že to využívali len ako barličku. Sám som zvedavý, aký bude ich nový argument, ak budú vakcínu naďalej odmietať. A budem tomu pozorne načúvať.

Teším sa však, že ak by aj došlo k povinnému očkovaniu, ľudia už budú mať možnosť výberu z rôznych typov vakcín. V takom prípade dáva povinné očkovanie väčší zmysel ako dnes, keď by všetci museli dostať len RNA vakcínu.

Súhlasíte s povinným očkovaním?

Pokladám to za rozporuplné rozhodnutie. Mám obavu, aby sme týmto krokom nezväčšili počet odporcov očkovania proti iným infekčným ochoreniam. Keď sa preto rodičia rozhodnú nedať zaočkovať svoje deti proti iným ochoreniam, až potom sa začnú diať veci.

V takom Taliansku už klesá počet očkovaných detí a nariadením povinného očkovania proti covidu si podľa mňa ešte výrazne naložia. Môže to veľmi posilniť komunitu antivaxerov aj na Slovensku. Preto treba s touto otázkou narábať veľmi citlivo.

Potrebujeme zozbierať dostatočné množstvo argumentácie, aby ľudia, ktorí o očkovaní nie sú presvedčení, mali v rukách niečo, o čo sa môžu oprieť pri svojich rozhodnutiach. A to sa zatiaľ nedeje.

Ale o vakcínach a ich výhodách predsa počúvame neustále.

Tí, ktorí dnes obhajujú vakcíny, hovoria stále to isté: „Je to bezpečné a účinné, každý by sa mal dať zaočkovať.“ Toto však nie je argumentácia, ktorá môže obstáť z dlhodobého hľadiska.

Často mám pocit, že tu triedime ľudí, ktorí sú akože múdri a idú sa dať očkovať, a všetkých ostatných, ktorí sa nejdú dať očkovať. Ale ono to tak v praxi vôbec nie je. Nemali by sme robiť takéto deliace čiary a tváriť sa, že sme o očkovaní povedali už všetko.

Myslíte, že podobné problémy by spustilo aj povinné očkovanie skupiny 60+?

V takom prípade však musíme ponúknuť ľuďom vakcínu, ktorá ich nebude nútiť dať sa preočkovať každé štyri mesiace. Práve to u týchto starších ľudí hrozí, keďže pokles ich protilátkovej odpovede je ešte rýchlejší ako u mladých.

A ak má byť koncept očkovania postavený na tom, že máme protilátky aj pri nových variantoch držať stále na najvyššej hladine, potom by to malo zohľadňovať aj povinné očkovanie, ktoré dokáže ľuďom predĺžiť imunitnú odpoveď nielen na tri mesiace.

A očkovanie detí proti covidu? Pokladáte ho v čase omikronu za zmysluplné?

Nechcem, aby boli moje slová dezinterpretované v zmysle, že som proti očkovaniu detí, ale som v tomto smere veľmi opatrný. Malé deti majú dar, ich imunitný systém má niektoré danosti, ktoré chýbajú dospelým. Pri pôvodných variantoch to zvládali veľmi dobre, zhoršovať sa to začalo až pri delte a ani omikron nebude pre niektoré z nich veľkým víťazstvom, ale stále je tu veľké množstvo detí, ktoré to zvládnu. V prípade očkovania detí by som sa venoval najmä zraniteľnej populácii.

Niektorí však teraz argumentujú potrebou ich očkovania práve pre výrazný nárast hospitalizácií v tejto vekovej skupine, hoci stále ide o podstatne nižšie čísla ako v prípade seniorov.

Som si úplne vedomý, že počet hospitalizovaných detí narastá, no k tomu opäť potrebujeme vidieť štúdie a podrobnejšie dáta, o aké deti ide a či netrpeli rizikovými ochoreniami, napríklad obezitou. Potrebujeme detailné imunologické štúdie, ktoré nám napovedia, prečo sú deti menej odolnejšie voči novým variantom vírusu.

Sú aj takí, ktorí chcú pri očkovaní detí počkať na vakcínu Valnevu, fungujúcu na tradičnej báze inaktivovanej vakcíny. Aké máte od danej vakcíny očakávania?

Pri inaktivovanej vakcíne sa podáva celý vírus, čo je často veľká výhoda. Ponúkneme imunitnému systému celý komplex, nielen jednu bielkovinu, ako je to v prípade RNA vakcín, ale aj množstvo oblastí iných bielkovín, ktoré sú tiež súčasťou vírusu a až tak výrazne sa nemenia.

Vždy bude z hľadiska vírusovej vakcinácie lepšie, keď dostaneme väčšie spektrum imunogénov ako len jeden jediný proteín. Vakcinovať však aj touto vakcínou trikrát ročne môže byť vážnym problémom, keďže do tela vkladáme priveľa imunogénov. Ale predpokladám, že to nebude nutné.

No na podobnom princípe boli nadizajnované aj čínske vakcíny, ktorých účinnosť bola pomerne nízka. Prečo by to pri Valneve malo byť inak?

Biedna účinnosť čínskych vakcín môže byť daná tým, že neboli kvalitne urobené. Darmo, často je to aj o ľudskom ume, keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Uvidíme, aké budú dáta o účinnosti Valnevy.

Vektorové vakcíny ako AstraZeneca v západnej časti sveta išli už výrazne do úzadia. Myslíte, že už zažili svoju hviezdnu chvíľu alebo ešte nájdu svoje využitie?

Výsledky sú až priveľmi jednoznačné, v porovnaní s mRNA vakcínami ťahali výrazne za kratší koniec. Aj v našej štúdii sledujeme, že protilátková odpoveď je výrazne nižšia v porovnaní s mRNA vakcínami. Neočakávam ich zmŕtvychvstanie, skôr postupný ústup zo scény.

Pracovali ste aj na vlastnej covidovej vakcíne so zameraním na seniorov, ale od tohto projektu ste upustili. Prečo?

Pragmaticky sme zohľadnili aktuálnu situáciu v danom čase. Vybrané biotechnologické spoločnosti dostali štedrú podporu zo svojich domovských krajín a Európskej únie a my sme sa v tom momente stali absolútne nekonkurencieschopnými, keďže naši politickí predstavitelia nám povedali jasné nie. Napriek tomu nám pomoc ponúkalo množstvo iných ľudí, ktorí však neboli v spoločenskej hierarchii tak vysoko, aby nás to posunulo ďalej.

Preto ste sa presmerovali na vývoj monoklonálnych protilátok?

Áno. Interne sme sa rozhodli, že nám to dáva väčší zmysel, keďže tu stále budú ľudia, ktorí potrebujú terapiu, a my máme 40-ročné skúsenosti s výrobou špecifických protilátok. Profesorka Eva Kontseková, ktorá je náš vedúci imunológ, pripravila súpravu protilátok, ktoré sme v spolupráci s Borisom Klempom začali na Virologickom ústave testovať na živých vírusoch.

Aj tu sme potrebovali pomoc štátu, ale zase sme sa nestretli s podporou. Keby sme v marci-apríli dostali potrebné financovanie od štátu, už dnes by sme mohli byť v klinickom skúšaní, no to sa, žiaľ, nestalo.

Mali sme skutočne záujem priniesť niečo pre Slovensko, aby sme mohli povedať, že patríme medzi krajiny, ktoré prispeli k svetovému boju s pandémiou.

Ako budete teda ďalej postupovať?

Máme rozbehnutú spoluprácu s jednou americkou firmou a budeme sa snažiť posunúť ich vývoj ďalej. Nechceme poľaviť, keďže v týchto protilátkach vidíme obrovský potenciál.

Má to však zmysel, keď sa už dnes ukazuje, že omikron znižuje účinnosť monoklonálnych protilátok na minimum?

Má, lebo nami zvolené terapeutické protilátky poľahky zvládajú aj omikron, zatiaľ čo väčšina komerčných protilátok si na novom variante môže vylámať zuby. Našou výhodou je, že jedna z protilátok rozpoznáva také miesta na koronavíruse, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou ani mutáciami meniť nebudú. Aj preto budeme ďalej hľadať cestu pre naše protilátky.

Naše výsledky sa čochvíľa objavia v elektronickej verzii Lancetu, majú za sebou rozsiahlu odbornú oponentúru medzinárodnej vedeckej komunity. Vieme presne, čo a s kým chceme robiť, a ak nájdeme možnosť, ako to zafinancovať, tak sa dokážeme pomerne rýchlo dostať do klinického skúšania.

Plánujete sa aj naďalej uchádzať o podporu štátu?

Vždy sa o ňu budeme uchádzať, nezatvárame dvere pred ničím, lebo chceme náš potenciál využiť naplno. Priznávam však, že som voči tomu veľmi skeptický. Posledné dva roky ma utvrdili v tom, že ani v takej náročnej situácii, akou je pandémia, nedokážeme presvedčiť politikov, že aj na Slovensku sa robí špičková aplikovaná veda.

Tá obrovská nedôvera v naše schopnosti je zvláštne fascinujúca. Každý, kto tu chcel v tomto čase niečo spraviť, tvrdo narazil. Ale aj napriek tomu tu máme svetlé príklady, či už je to naša firma AXON Neuroscience, alebo MultiplexDX.

Frustruje vás to?

Netreba plakať nad tým, čo bolo, musí to byť pre nás memento, aby sme to takto nenechali. Treba systém nastaviť tak, aby štedro podporil tých, ktorí majú výborné výsledky, prestížne publikácie a presah do komercie. Nie zbytočne rozhadzovať štrukturálne fondy na všetky strany bez toho, aby sme požadovali svetové výsledky.

Videli sme to aj pri vývoji našich terapeutických protilátok. Okrem Virologického ústavu SAV a Univerzity Komenského sme dostávali ponuky na spoluprácu len od českých kolegov za hranicami, zo Slovenska nám nevedel viac pomôcť nikto, čo takisto o niečom svedčí.

Peniaze z plánu obnovy určené na vedu musia byť pod absolútnym drobnohľadom, aby sa využili v prospech budovania a podpory špičkových kreatívnych tímov na Slovensku. Je to jediná cesta, ako priniesť pre spoločnosť výsledky, ktoré budú mať priamy dosah na kvalitu nášho života.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.