Primár košickej infektológie Covid pasy zrušme a boostre odložme na jeseň, teraz už strácajú zmysel

„Mali by sme na Slovensku prestať s vytváraním pravidiel a odporúčaní, ktoré aj tak skoro nikto nedodržiava a štát ich nevymáha. Za týchto podmienok covid pasy už môžeme zrušiť, ale ak sa situácia v nemocniciach vyhrotí, buďme pripravení znova ich využiť,“ hovorí primár košickej Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura.

V rozhovore približuje súčasnú situáciu v nemocnici, ktorá je napriek rekordným počtom pozitívne testovaných zatiaľ lepšia ako v tretej vlne. „Jednoznačne vidieť, že priebehy ochorenia sú ľahšie,“ vraví a tiež vysvetľuje, prečo posilňujúce dávky pre túto vlnu už nemajú zmysel. Zároveň dodáva, kde by sme mali zabrať v očkovaní.

Počet pozitívnych rekordne rastie. Ako to ovplyvnilo situáciu vo vašej nemocnici, kde je dlhodobo najviac hospitalizovaných covidových pacientov na Slovensku?

Košice majú v tejto chvíli dvakrát taký počet nakazených, ako mali na vrchole predošlej vlny. Ide o obrovské číslo. Aj v príjmoch vidíme stúpajúci trend, ale s predošlým tlakom na lôžka sa to nedá porovnať.

Len keď sa pozrieme na nemocničnú covidovú ambulanciu, tá sa počtom denných ošetrení dostáva blízko k vrcholu tretej vlny, no do nemocnice zatiaľ prijímame asi len pätinu z toho, čo sme prijímali predtým. Jednoznačne vidieť, že priebehy ochorenia sú ľahšie. Inak by nám ambulancia už kolabovala, hoci často suplujeme aj obvodného lekára.

Nakazených je však také veľké množstvo, že aj malé percento môže zrejme postupne zaplniť nemocnice.

Plošne klesá počet pacientov na pľúcnych ventiláciách. Ako je to u vás?

Aj u nás sa už dlhšie držíme na minimálnych číslach. Napríklad na vysokoprietokovom kyslíku „high-flow“ sme mali v piatok päť pacientov, pritom na prelome novembra a decembra boli obsadené skoro všetky miesta. Na pľúcnej ventilácii máme momentálne obsadených 7 z 15 vyhradených miest pre covid. Keďže máme menej ťažších pacientov, skracuje sa aj dĺžka hospitalizácie.

Vírus teraz skôr rozhodí človeku iné diagnózy. Ľudia už chodia častejšie aj s inými ťažkosťami ako len s dýchacími problémami.

Napríklad?

Pribúdajú pacienti s covidom, ktorí majú gastroenterologické ťažkosti, hnačkujú a sú dehydrovaní. V ambulanciách riešime aj búšenie srdca, kardiálne zlyhanie, poprípade neurologické ťažkosti. Aj takýto covid pozitívny pacient musí mať osobitný režim. Nemôžeme ho len tak uložiť vedľa pacienta so srdcovým zlyhaním, ktorý je negatívny.

Odhliadnuc od schopnosti omikronu zhoršiť pacientom ich chronické zdravotné ťažkosti, máte v nemocnici aj takých, ktorí síce sú pozitívni, ale do nemocnice boli prijatí pre iný dôvod?

Takzvaných pacientov „s covidom“ máme z celkového počtu pozitívnych asi tretinu. Väčšina z nich je na chirurgii či po úrazoch na traumatológii. Na internom, infekčnom a pľúcnom oddelení však stále ležia pacienti primárne pre covid. Teda dve tretiny hospitalizovaných aj naďalej tvoria tí, ktorí potrebujú minimálne kyslík alebo majú aj zápal pľúc, hoci ten omikron spôsobuje už oveľa zriedkavejšie.

Napriek tomu sú dnes pre mnohých pacientov so zápalom pľúc väčším problémom neustupujúce teploty, ktoré trvajú aj dlhšie ako týždeň.

Omikron vlna sa rozbehla v čase, keď bolo v nemocniciach ešte pomerne dosť pacientov z vlny delta. Omikron to už vytlačil?

Ucelenú štatistiku v tomto smere ešte nemáme. V polovici januára sme mali s omikronom len 11 percent pacientov. Minulý týždeň sme to skontrolovali znova a podiel sa úplne obrátil. Pozitívne testy na variant omikron malo už 93 % pacientov.

Čo sa týka úmrtnosti, veľkú časť pacientov, ktorí dnes zomierajú na covid, má ešte stále na svedomí delta. Minimálne tí, čo zomierajú v nemocniciach po dlhej hospitalizácii.

Sú dnešní pacienti typovo iní ako v tretej vlne?

Väčšina hospitalizovaných je stále neočkovaných, ide o 74 percent, ale do ambulancie nám už častejšie prichádzajú aj zaočkovaní či ľudia po prekonaní ochorenia. V tomto ohľade je omikron iný ako delta. Stále však platí, že najkritickejšími pacientmi sú ľudia nad 65 rokov, i keď sa nám vyskytujú aj mladšie ročníky.

Pri zaočkovaných sú to vo väčšine prípadov ľudia bez tretích dávok, ale ak aj prišiel niekto po tretej dávke, riešili sme ho len ambulantne. Zatiaľ sme mali len jedného hospitalizovaného po tretej dávke, ale tiež je už doma. Ak nejde o veľmi zraniteľných pacientov či ťažko chorých, očkovaní treťou dávkou by to mali v pohode zvládnuť doma.

Ak je v nemocnici 26 percent očkovaných, koľko percent je prekonavších?

Takúto štatistiku si vo vlne omikronu nevedieme, keďže anamnéza prekonania covidu sa do štatistík v prípade hospitalizovaných neudáva.

A vás interne tento údaj nezaujíma?

Zaujíma, ale ťažko sa tieto informácie zhromažďujú. Je to otrocká práca, keďže systém nefunguje tak, ako by mal. Už len zistiť, či je pacient očkovaný, je pomerne náročné.

V minulosti ste spomínali, že otázky, či je chorý očkovaný, vyvolávali pnutie či agresivitu zo strany pacientov. Deje sa to aj dnes?

Je to tak stále, ľudia sa ohradzujú, ako sa na niečo také vôbec môžeme pýtať. V tomto ohľade je to strašné a ľudí téma očkovania naďalej veľmi rozdeľuje. Vlastne ani neočakávam, že pri tejto téme niekedy dôjde k zmiereniu. Hoci ide skôr o otvorenú konfrontáciu než o nadávky či agresivitu. Často títo pacienti používajú barbarský štýl komunikácie. Takže ak sa dá, veľmi sa v tom nevŕtame. Je to len faktická otázka s odpoveďou áno-nie.

Nehovoriac o otvorených polemikách pacientov, či ich liečime správne a ako by sme to podľa nich mali robiť. Nepomáhajú tomu ani vyjadrenia niektorých lekárov, ktorí otvorene spochybňujú celý systém zdravotníctva a vyhlasujú, že pacientov cielene liečiť nechceme.

Pacienti stále spochybňujú spôsob, akým ich liečite?

Áno. Ani dnes nie je raritou, že pacienti nie sú zmierení so svojou diagnózou, lebo to nesedí do ich videnia sveta. Hľadajú si skratky a vlastné vysvetlenie svojich zdravotných problémov. Niektorým pacientom, hoci majú pozitívny test, ťažký zápal pľúc a ležia na JIS-ke, neviete stále vysvetliť, že je to covid.

Už od tretej vlny máte v absolútnych číslach v  nemocnici najviac pacientov na Slovensku. Mali ste čas oddýchnuť si medzi vlnou delty a omikronu?

Ale áno. Keď čísla klesli z absolútneho vrcholu, dokázali sme nájsť priestor konečne čerpať dovolenky, hoci syndróm vyhorenia za päť dní nevyriešite a na viac dovolenky priestor nebol. Nevieme sa dočkať Veľkej noci, keď dúfame, že bude už lepšie a od pandémie si načas oddýchneme.

Podobne dramatické vlny ako delta či alfa už neočakávate?

Ak nepríde horší variant ako omikron, myslím, že to najhoršie by sme mohli mať za sebou. Ale covidu sa celkom nezbavíme. Sezónne treba byť naň určite pripravení, hádam však už nebude blokovať personál a ani ostatnú zdravotnú starostlivosť v takom rozsahu, ako si to situácia vyžaduje teraz.

Pri omikrone sa mnohí stále obávajú vyblokovania zdravotného personálu. Vy tento problém nemáte?

Začíname to cítiť, ale nejdeme ešte na plný plyn, takže sa to dá zvládnuť. Momentálne v práci nie sú dve skupiny ľudí – nakazení, ktorých zatiaľ až tak veľa nie je, a tí, ktorí sú doma na OČR kvôli deťom. Tých je podstatne viac.

Prišli vám už na výpomoc medici?

S medikmi sme čulo spolupracovali aj predtým, keďže v Košiciach máme lekársku fakultu hneď za rohom. Pomáhajú nám od začiatku pandémie, ale je pravda, že sme ich teraz prijali viac a zintenzívňujeme ich výpomoc. Zatiaľ však nie je situácia taká, žeby sme nimi museli nahrádzať vypadávajúci personál.

Foto – TASR/František Iván

Minister Lengvarský hovorí, že na vrchole vlny môže byť v nemocniciach až okolo 7000 pacientov. Tiež to vidíte tak kriticky?

Máme na to pripravené scenáre, ale dúfam, že to tak nebude. Všetko závisí od toho, ako dlho budú pribúdať vysoké počty pozitívnych. Modlím sa, aby sme sa k takémuto číslu nedostali.

Aj keby išlo najmä o ľahších pacientov, viete si vôbec predstaviť, ako by ste takéto vysoké čísla zvládali v nemocniciach manažovať, keď v tretej vlne bol problém už pri troch tisícoch?

Hoci počet ošetrení za mesiac bude krátky čas určite vyšší než čokoľvek doteraz, reálnejšie to vidím na vrchole niekde medzi štyri- až päťtisíc hospitalizovanými. I keď môj problém v celej pandémii je môj optimizmus, a tak moje predpovede celkom nevychádzajú. (Smiech.) Ale ani v minulosti sa nenapĺňali najkrízovejšie scenáre, preto verím, že to tak bude aj teraz.

Liečbu monoklonálnymi protilátkami ste už nadobro skončili?

Monoklonálne protilátky už nepoužívame, ale hladko sme sa preklopili do používania antivirotík, konkrétne molnupiraviru, a dúfame, že v krátkom čase dôjde aj paxlovid. Ale už pri molnupiravire vidíme výrazný efekt. Veľkou výhodou je, že ho už nepredpisujeme len my, ale aj obvodní lekári. Dodnes sme nehospitalizovali pacienta, ktorý bol liečený molnupiravirom, ak je nasadený včas.

Vzhľadom na súčasný zväčša miernejší priebeh ochorenia covidu je ešte potrebné plošné očkovanie?

Síce sa aj po očkovaní môžu ľudia nakaziť covidom, stále je to zriedkavejšie. Nehovoriac o tom, že nakazení očkovaní či prekonavší majú v drvivej väčšine prípadov len mierny priebeh, po piatich dňoch dokážu normálne fungovať, na rozdiel od neočkovaných a neprekonavších, ktorí to zvládajú horšie. Aj očkovaniu vďačíme za to, že sa nám neplnia nemocnice ťažkými pacientmi a covid sa začína správať ako ostatné koronavírusy – spôsobuje už skôr nádchu a zápaly horných dýchacích ciest.

Očkovanie zmysel má, stále chráni proti ťažkému priebehu a najviac z toho benefitujú rizikoví a starší pacienti nad 65 rokov. S treťou dávkou sú chránení lepšie ako len s dvomi.

Zo štúdie amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb vyplýva, že ľudia, ktorí prekonali covid, boli lepšie chránení pred deltou ako tí, ktorí sa zaočkovali, no ochorenie neprekonali. Omikron zrejme väčšinu z nás „doboostruje“. Bude teda vakcína naďalej nutná plošne pre všetkých?

Z môjho pohľadu je stále dôležité pracovať s očkovaním dospelých a hlavne rizikových. Prácu s týmito ľuďmi musíme zintenzívniť, lebo možno očakávať, že na jeseň sa situácia môže opäť zmeniť. Deti teraz neriešme.

Je fakt, že očkovaní, ktorí covid aj prekonali, majú dnes najlepší priebeh. Ľahšie si prechádzajú ochorením aj čisto prekonavší než len zaočkovaní. Tieto tri skupiny v nemocnici takmer nevidíme. Ale to, že tu máme omikron, ktorý sa správa vcelku šetrne k pľúcam, neznamená, že sa na jeseň neobjaví niečo rovnako nákazlivé ako omikron, no závažné ako delta.

Možná jesenná vlna je jedna vec. No aký zmysel má dnes dávať booster dávku či čerstvo prekonavším prvú? Rozbehnutú vlnu to už v zásade nezastaví a ľuďom to extra benefit na sklonku vlny neprinesie.

Na túto vlnu nám už boostre nepomôžu. Ak sa nič zlé neobjaví, táto vlna bude do jari posledná. Optimálne sa adekvátna imunitná odpoveď vytvorí do dvoch týždňov, no v tomto rozpätí už môžeme byť za vrcholom a do klesajúcich počtov týmto spôsobom už intervenovať netreba. Už vôbec nie u ľudí, čo tieto dni prekonali covid.

Radšej sa zamerajme na jeseň, keď budú mať väčší zmysel. Vtedy by sme hádam mali mať už aj aktualizovanú vakcínu.

Ako v tomto kontexte hodnotíte začiatok očkovania tretími dávkami deti vo veku od 12 do 17 rokov? Má to zmysel?

Pre túto vlnu to už zmysel nemá. Boostrovanie má zmysel len ako príprava pre nasledujúcu vlnu, teda najskôr na jeseň.

Martin Novotný očkuje exprezidenta Rudolfa Schustera. Foto – TASR/Milan Kapusta

Niektorí sa však rozhodnú dať dieťa aj tak zaočkovať, lebo booster vyžaduje cestovná politika niektorých štátov.

Možnosť cestovania nepokladám za správnu motiváciu, prečo ísť na očkovanie. Možno by som ešte počkal, či nedôjde aj v tomto smere k zmene pravidiel. Ale skôr ako na boostre by som sa zameral na prvé dávky, kde máme v rizikovej populácii stále veľké medzery.

Mnohé krajiny rušia či plánujú zrušiť covid pasy, keďže pred nákazou omikronu dostatočne nechráni ani očkovanie, ani predošlé prekonanie covidu. Je načase zrušiť ich aj u nás?

Treba pozerať na viaceré faktory. Prvým je napĺňanie nemocníc, čo zatiaľ aj napriek obrovským počtom pozitívnych prípadov také tragické nie je. Druhým je kooperácia populácie v rámci dodržiavania opatrení, čo vidíme, ako v realite naozaj vyzerá. A tretím je schopnosť štátu napĺňanie opatrení aj vyžadovať.

Povedzme si otvorene, že covid pasy na Slovensku povinné nie sú. Mnohí nemajú pocit, že ich vôbec využívajú. Len si spomeňte, kde ho od vás pýtali naposledy. A keď to tak je, zabudnime na ne. Nemá zmysel mať nálepku na okne a robiť si len administratívnu čiarku. Prakticky to už aj tak nič nemení na situácii a len to ľudí ďalej zbytočne rozdeľuje.

Takže covid pasy by ste už zrušili?

Za týchto podmienok ich už môžeme zrušiť, ale ak sa situácia v nemocniciach vyhrotí, buďme pripravení znova ich využiť. Mali by sme na Slovensku prestať s vytváraním pravidiel a odporúčaní, ktoré aj tak skoro nikto nedodržiava a štát ich nevymáha. Zbytočne to len podkopáva autoritu štátu. Radšej menej, ale jasných obmedzení, s ktorými sa každý stotožní a nebude hľadať cestu, ako ich obísť.

Čo očakávate od proteínovej vakcíny spoločnosti Novavax, na ktorú sa môžu ľudia registrovať od 15. feburára?

Podľa jednej štúdie 60 percent neočkovaných by zvažovalo očkovanie proti covidu vakcínou s tradičnou technológiou. No keď sa ich opýtali, či by to spravili aj budúci týždeň, ostalo z nich len 30 percent, a to stále ide len o prieskum, a nie o realitu. Napriek tomu si myslím, že sa vytvára nový komunikačný priestor na diskusiu o covide, možnostiach očkovania a jeho výhodách pre pacienta.

Ale nepôjde to samo a v tomto smere musíme stále zabrať, najmä v ambulanciách obvodných lekárov, ktorí musia byť sami o benefitoch vakcíny pre svojich pacientov presvedčení.

O miere presvedčenia všeobecných lekárov svedčí zrejme aj to, že proti covidu stále neočkuje ani len polovica z nich a niektorí očkovanie ani neodporúčajú. Čo s tým?

Tu je stále problémom aj náročný byrokratický proces spojený s očkovaním, no je pravda aj to, že doteraz tu podľa mňa neexistovala kampaň zameraná na očkovanie dospelých či lepšia edukácia v tomto smere. Tu máme veľké rezervy. Staršia generácia ľudí nie je zvyknutá očkovať sa proti ničomu.  

Však to vidíme už len pri očkovaní proti chrípke, kde sme na chvoste Európy. Pokiaľ toto nebudeme riešiť programovo, tak môže prísť akákoľvek vakcína a ďaleko sa aj tak nepohneme. Ľudia nemajú dostatok informácií o tom, aký zmysel pre nich očkovanie má.

Často si mnohí povedia, že keď sa dajú očkovať proti chrípke, tak majú podobné ťažkosti, ako keby ju dostali, ale vôbec nemyslia na to, že samotná chrípka je u človeka spúšťačom zápalu pľúc a môže rozhodiť aj ostatné jeho diagnózy. Benefit troch dní ťažkostí po očkovaní je omnoho výhodnejší pre telo človeka ako týždeň ležať v horúčkach, čo mu celkom rozhodí organizmus. Pri cielených skupinách má očkovanie nespochybniteľný benefit a treba ich s tým konfrontovať.