Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Kultúra
11. december 2021

Dizajnérka interiérov o ľudovosti Vianoc

To, čo v príbytkoch preferovali naši predkovia, máme vpísané do DNA

Rozhovor s Veronikou Kotradyovou o prepájaní moderného dizajnu a tradičných remesiel v kontexte vianočných sviatkov.

To, čo v príbytkoch preferovali naši predkovia, máme vpísané do DNA
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor s Veronikou Kotradyovou o prepájaní moderného dizajnu a tradičných remesiel v kontexte vianočných sviatkov.

S dizajnérkou Veronikou Kotradyovou sme hovorili o tom, ako sa v priebehu času menil náš vzťah k bývaniu a usporiadaniu interiéru. „Pôvodná architektúra nabádala skôr k budovaniu komunity. Vnútorný priestor bol obvykle veľmi malý a v jednej miestnosti mohlo spoločne žiť aj šesť a viac ľudí.“ V kontexte prípravy domácností na vianočné sviatky hovorí, že zdobenie vianočného stromčeka je pomerne nový zvyk. „Vianočný stromček sa v období sviatkov stáva novým centrom bytu. Okolo neho sa odohrávajú všetky dôležité rituály a rodinné stretnutia.“ V rozhovore zároveň dáva návod na to, ako sa pri predvianočnom zdobení domu či bytu úspešne vyhnúť gýču.

Veronika Kotradyová pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje vzťahu ľudského tela, mysle a prostredia a v tomto duchu vedie aj výskumno-vývojové centrum BCDlab. Zároveň je interiérovou dizajnérkou a konzultantkou pre oblasť dizajnu. Vyštudovala odbor dizajn nábytku a interiéru na drevárskej fakulte vo Zvolene. Objektom jej záujmu je zdravý interiér a vplyv prírodných materiálov na pocit pohody u človeka. V súčasnosti sa zaoberá regionálnou identitou v materiálnej kultúre.

Venuje sa projektu projektidentita.sk, ktorého cieľom je zmapovať zmeny materiálnej kultúry na území Slovenska a taktiež prepojiť dizajnérov s remeselníkmi.  Podľa slov Veroniky Kotradyovej ide aj o podporu etnoturizmu v zmysle nachádzania stále prítomných pôvodných spôsobov života. V súčasnosti je tomuto projektu venovaná výstava Identita.sk v novootvorenom Dizajn štúdiu ÚLUV, ktorá potrvá do konca februára.

V rámci svojho výskumu ste sa venovali aj otázke, prečo sa v prítomnosti tradičných predmetov cítime dobre. Na čo ste prišli?

Vplyvom rôznych materiálov na človeka sa v našich výskumných projektoch zaoberáme už dlhšie. Na základe výsledkov sme sformulovali konkrétne princípy. Prvý z nich je, že nám tradičné materiály a predmety pripomínajú prežitie, bezpečie, živobytie či podporu a zdieľanie komunity.

Druhý princíp spočíva v dostupnosti, teda vo využití lokálnych materiálov a techník. Rovnaký princíp je dnes vyzdvihovaný aj z hľadiska ekologickej udržateľnosti. Benefitom je v tomto prípade aj to, že majú regeneratívny účinok na náš nervový systém. 

Ďalším z princípov je jednoduchosť, funkčnosť a efektivita. Mnohé veci v ľudovej kultúre sú totiž extrémne jednoduché až multifunkčné. Krása predmetu spočívala v tom, nakoľko bol funkčný.

Blízke je nám teda to, čo je poznáme a čo je funkčné?

Ukazuje sa dôležitosť kontaktu s archetypmi a so stereotypmi. Náš výskum poukazuje na to, že máme radi veci, ktoré sú nám známe. Mnohí genetici dnes uznávajú, že existuje genetická pamäť a že to, čo preferovali naši predkovia, máme istým spôsobom vpísané do DNA.

Keď sme robili výskum o tom, čo ľudia považujú na svojich starých stavbách za najhodnotnejšie, boli to práve priznané drevené trámy. Ide o istý archetyp prístreška a symbol niečoho, čo nám pomáha prežiť.

Ďalším princípom je identifikácia cez dekoráciu a ornament. Práve tieto prvky kedysi určovali príslušnosť človeka k istej skupine. Ornament bol v istom zmysle značka. Zároveň boli ornamenty výrazne inšpirované prírodnými motívmi, na ktoré reagujú ľudia pozitívne. Táto inklinácia k prírode a prírodným motívom a materiálom sa označuje aj ako biofília.

V neposlednom rade hrá dôležitú rolu spomínaná autenticita a s ňou spojený sklon vyhľadávať ručne vyrobené predmety a iné autentické zážitky.

Interiér viac ako storočného vidieckeho domu v obci Kuchyňa na Záhorí, ktorý bol obnovený podľa projektu architektov Borisa Hochela a Jozefa Frajku.

Ako sa tieto princípy uplatňovali v interiéroch a pri zariaďovaní bývania?

Interiér tradičného trojpriestorového domu bežného roľníka na Slovensku neponúkal veľa súkromia. Pôvodná architektúra nabádala skôr k budovaniu komunity. Vnútorný priestor bol obvykle veľmi malý a v jednej miestnosti mohlo spoločne žiť aj šesť a viac ľudí. Pocit spolunáležitosti prevažoval nad potrebou súkromia a intimity. Treba však povedať, že v dedinskom prostredí existovali aj bohatšie domy richtárov, šoltýsov či zemanov, kde bola už dispozícia sofistikovanejšia a ponúkala viac súkromia.

Všeobecne sa ľudia snažili byť viac sebestační a využívali lokálne zdroje. Remeslá a zručnosti sa dedili z matky na dcéru či z otca na syna. Tvorilo sa vždy podľa rokmi overených a odskúšaných poznatkov.

Čo bolo v minulosti centrálnym bodom interiéru?

Na to, aby rodina dobre fungovala, je aj dnes potrebné stretávať sa pri spoločnom stole. Spoločné varenie a stolovanie bolo aj v minulosti veľmi dôležité. V ľudových interiéroch bol stôl s lavicami spolu s pecou centrom miestnosti. Pri vstupe do izby bol naľavo vzadu v rohu stôl s lavicami a nad ním ikony či obrazy svätcov. Vpravo, hneď pri vstupe a krížom k stolu, stála pec, často prepojená na pitvor. Tam sa varilo, sedelo, sušilo a ľudia sa pri nej zohrievali.

Jedálenský stôl so sedením a krb sú aj dnes najvýraznejšími symbolmi tepla domova a najviac navodzujú súdržnosť rodiny. Práve pri nich sa oplatí pracovať s tradičnými prvkami a materiálmi. 

Mali naši predkovia potrebu svoje príbytky zútulňovať? Okrem funkčných nástrojov na každodenné použitie vyhľadávali aj okrasné dekorácie?

Skrášľovanie príbytkov kedysi prebiehalo najmä skrze výšivky na bytovom textile. Obvyklé boli aj nástenné výšivky s ponaučeniami. V bohatších príbytkoch sa na policiach mohli vystavovať taniere či riad určené na slávnostné príležitosti. Chudobnejší ľudia veľa takýchto parádnych vecí nemali. Ak sa v domácnostiach dekorovalo, tak skôr pri príležitosti sviatkov.

Ako sa v minulosti pristupovalo k vianočnému dekorovaniu?

Zdobenie vianočného stromčeka je pomerne nový zvyk, ktorý k nám z Rakúska a Nemecka prišiel až v 18. storočí. Kedysi bol stromček oveľa menší než dnes. Vešal sa z trámov nad stôl a bol dotvorený slamenými či drevenými ozdobami, medovníkmi, orechmi či sušeným ovocím. Návrat k ľudovým dekoráciám z prírodných a lokálnych materiálov je niečo, čo k Vianociam prirodzene patrí.

Dnes je na trhu množstvo slovenských výrobcov tradičných vianočných dekorácií a nie je problém vybrať si z nich podľa vlastného vkusu. V Čadci napríklad už od päťdesiatych rokov 20. storočia ručne vyrábajú tradičné sklenené vianočné ozdoby. Výrobné družstvo Okrasa bolo založené v roku 1954 a špecializuje sa výhradne na tradičnú výrobu sklenených vianočných ozdôb. Výroba je zameraná na ručnú prácu bez využitia strojov, čo zaručuje originalitu každého výrobku.

Inzercia

Foto: Vianočné ozdoby z Úľuvu.

Nachádzame sa v polovici adventu a mnohé domácnosti už majú ozdobený vianočný stromček. Nepotláča sa tým úloha a zmysel adventného venca?

Vianočný stromček sa v období sviatkov stáva novým centrom bytu. Okolo neho sa odohrávajú všetky dôležité rituály a rodinné stretnutia. Jeho veľkosť je určite potrebné prispôsobiť veľkosti bytu, aby netvoril prekážku bežnému fungovaniu a pohybu. Stromček je jednoznačne najsilnejší symbol Vianoc a adventný veniec je jeho predvoj, a to aj pre ľudí, ktorí nie sú praktizujúci veriaci. Pripomína nám plynutie času pred Vianocami a pripravuje človeka na stíšenie a hlbšie prežitie nastávajúcich sviatkov.

Máte vo svojej rodine nejaké zvyky či tradície, ktoré každoročne uplatňujete pri vianočnom dekorovaní? 

Osobne dávam prednosť živému stromčeku a ozdobám z prírodných materiálov. Dnes už existujú mnohé spôsoby, ako takýto stromček šetrne zlikvidovať a vrátiť späť do ekosystému. Niekto má potrebu dozdobiť stromček aj svietidlami, ktoré ešte umocnia sviatočnú atmosféru. Sviečky sú podľa mňa pekným sprítomnením svetla ako symbolu Vianoc.

Taktiež zvyknem dávať na stôl do nepriehľadnej keramickej vázy vetvičky s ozdobami z ÚĽUV-u, vytvorené výtvarníčkou Jankou Menkynovou, ktoré sú inšpirované ľudovými motívmi. Túto živú výzdobu mávame až do Troch kráľov. Na stromček dávame aj sklenené fúkané gule. Aj stôl ponúka veľké možnosti na dekorovanie tradičným spôsobom. Je možné umiestniť naň napríklad chlieb do ošatky alebo pri servírovaní využívať drevené podnosy. Prestieranie môže byť tkané alebo vyšívané.

Vianoce sú podľa môjho názoru ideálny čas na použitie prírodných materiálov spracovaných tradičnou technikou aj tam, kde ich za bežných okolností nepoužívame. Ľudovosť k Vianociam určite patrí.

S výskumným tímom aktuálne pracujete na vytvorení databázy s názvom Identita SK. Čo bolo vaším cieľom? 

V súčasnosti máme vynikajúco spracované databázy tradičnej ľudovej kultúry, ktoré boli vytvorené prevažne etnológmi. V našom projekte sme taktiež spolupracovali s etnológmi, kultúrnymi antropológmi, ale aj dizajnérmi, architektmi, pamiatkarmi a najmä aktivistami priamo v regiónoch. Poňali sme to teda veľmi komplexne a interdisciplinárne. Naším cieľom nie je konkurovať veľkým etnologickým databázam, ale skôr spojiť rôzne odbory do spoločnej platformy. Moderný dizajn a architektúra sa tak dostali viac do povedomia folkloristov, etnológov a antropológov a naopak.

Obnova rodinného domu vo Svodíne na Žitnom ostrove, citlivo zasadená do okolitej pôvodnej zástavby. Autor a foto: Tamás Smidt

Prejavujú súčasní dizajnéri a architekti záujem o tradície a folklór? 

Snaha opätovne nadviazať na tradíciu je trendom, ktorý badať na celom svete. Potreba vracať sa ku koreňom je v súčasnosti veľmi silná. Prispieva k tomu aj dnešná digitálna doba plná technológií. Laici, ale aj odborníci hľadajú niečo hmatateľné, tradičné, od čoho by sa mohli odpichnúť. Mnohé novostavby vo svete sú riešené tak, aby zapadli do regionálneho konceptu. Poznáme škandinávsky či japonský dizajn, ktoré v sebe zachovávajú prvky miestnej tradície. O niečo podobné sme sa usilovali aj my.

Akým spôsobom?

Chceli sme verejnosti ukázať rôzne prístupy dizajnu k tradícii. Je možné vytvárať kópie, interpretovať určité motívy či hľadať širší kontext. Pri tvorbe nového výrobku nemusí ísť vždy nutne len o štylizáciu nejakého motívu či ornamentu. Je možné odkazovať na tradíciu aj cez materiál, myšlienku či funkčnosť. Databáza predovšetkým ukazuje príklady dobrej praxe, ako s tradíciou pracovať aj dnes pri tvorbe nových produktov, služieb, stavieb. 

Rastie na Slovensku v poslednom čase popularita folklórnych prvkov a motívov?

Vieme, že keď sa tvorí turistická infraštruktúra v určitých oblastiach, tak sa siaha práve po tradičných motívoch. Vzniká tam aj množstvo folklórneho gýču a misinterpretácií. Ako príklad môžeme spomenúť stavanie tradičných slovenských reštaurácií formou kanadských zrubov a dávať im názov „koliba“.

Našťastie máme aj u nás na Slovensku vynikajúcich architektov, ktorí majú prirodzený cit pre to, čo bolo v minulosti hodnotné a na čo je možné nadviazať. V dizajne sa pokúšame nájsť takzvaný regionálny dizajn, ktorý by obsahoval naše tradičné motívy a prvky regionálnej tradičnej ľudovej kultúry. 

Prestavba drevenice na rodinný dom v Lučatíne v okolí Banskej Bystrice. Autorka projektu a foto: Eliška Turanská

Ktoré sú naše typické regionálne prvky a motívy?

Na prvom mieste je určite drevo. Keď sme robili prieskum preferencií, ako ľudia vnímajú tradičné materiály, remeslá a remeselné výrobky, drevo rezonovalo najviac. Je to materiál, ktorý bol v minulosti aj v súčasnosti najdostupnejší a aj naši respondenti s ním mali najčastejšiu remeselnú skúsenosť. Je to náš najčastejšie spracovávaný materiál a ľudia vnímajú drevo ako tradičné, teplé a príjemné.

Drevo bolo prítomné nielen pri stavbe dreveníc a krovov, ale aj v podobe každodenných výrobkov. Spomedzi remesiel bola medzi respondentmi populárna aj tvorba rôznych druhov výpletov, teda košikárstvo, tvorba textilu a hrnčiarstvo. Zvláštnu obľubu pri sprítomňovaní tradície majú ľudové ornamenty.

Balenie fliaš na domácu pálenku z ovocného dreva vybraného podľa toho, z akého ovocia je pálenka vyrobená. Výtvor so štylizovaným hontianskym ornamentom z výšiviek vznikol v rámci projektu Identita SK. Dizajn: Adam Tóth, výroba: František Jánoš, foto: Noro Knap

Ako sa tieto motívy dajú preniesť do súčasného dizajnu bez toho, aby to skĺzlo ku kopírovaniu?

Na to neexistuje jednoduchá odpoveď. Ak sa má uplatniť nejaký tradičný ľudový motív v strojovej výrobe, často sa musí zjednodušiť. Ručná výroba je v tomto prípade nenahraditeľná. Práve istá nepravidelnosť či nedokonalosť je tým, čo ľudí oslovuje. Cítia tam totiž autentický dotyk ľudskej ruky. Pri výpletoch ľudí najviac oslovuje priamy kontakt s prírodným materiálom a štruktúra, ktorá z neho vzniká. Autenticita sa môže prejaviť aj v odkaze na myšlienku či príbeh. Dôležité je, aby tam bolo cítiť úprimnosť a pravdivosť.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.